Ukrajina II: Ako rád by som sa v mojej predpovedi mýlil

Invázia Ruska na Ukrajinu sa ma dotkla na dvoch úrovniach. Prvá je osobná – mám na Ukrajine množstvo známych, priateľov a ex-kolegov. V máloktorej krajine na svete som stretol takých dobrosrdečných ľudí; ukrajinská duša je taká veľká, že pojme celý svet, vrátane každého jedného Rusa. Z ďalšieho uhla pohľadu, keďže presvedčením som libertarián, maximálne ma znepokojuje, keď vidím ako totalitný režim požiera slobodnú, demokratickú krajinu.

Západ sa len prizerá. Má to opodstatnenie?

Na jednej strane áno. Rusko má hypersonické nosiče, proti ktorým Spojené štáty zatiaľ nemajú uspokojivú obranu. Čo je podstatné, všetky tieto rakety/klzáky môžu niesť jadrové hlavice:

• Kinžal (raketa vzduch-zem s doletom 2 000 až 3 000 km)
• Zirkon (raketa s plochou dráhou letu vypúšťaná z ponoriek s doletom 1 500 km)
• Avangard (manévrovateľný hypersonický klzák vynášaný balistickými raketami, ktorý môže niesť viaceré nezávisle ovládané jadrové hlavice)

Proti hypersonickým raketám obrana je v princípe možná, ale Spojené štáty zrejme nebudú mať voči ním adekvátny štít až do roku 2030, čo sa dá prirovnať k sovietskemu technologickému náskoku v počiatku letov do vesmíru.

Čo robiť?

Zelenský vyzýva Západ na ustanovenie tzv. bezletovej zóny. Amerika to odmieta na základe toho, že bezletová zóna zahŕňa v prvej fáze SEAD a DEAD – v preklade potlačenie a zničenie nepriateľskej protivzdušnej obrany. Tá je na strane Ruska zabezpečovaná systémami S-300 a S-400. S-400 majú – v závislosti od používaných rakiet – dostrel až 400 km, čiže operujú z hĺbky ruského (a poťažmo bieloruského) územia. Čiže ako prvý krok by NATO muselo zaútočiť priamo na územie Ruskej Federácie, čo je pre nich neakceptovateľná eskalácia – NATO by poprelo samé seba, že ide o obrannú alianciu, a tým by naveky stratilo kredibilitu.

Na opačnej strane by to znamenalo všeobecnú mobilizáciu, ktorá je na základe súčasnej propagandy politicky vylúčená, keďže už len nazvaním vojny vojnou sa každý človek v Rusku vystavuje 15-ročnému trestu väzenia. Nehovoriac už o tom, že by to asi znamenalo aj zapojenie armád stredoázijských republík do konfliktu v rámci CSTO (ОДКБ) – a to už by sa rozpútala tretia svetová vojna.

Aká je perspektíva?

Na druhej strane, end game, resp. exit strategy je ešte väčším kameňom úrazu na ruskej strane. Putin už prešiel za hranicu akéhokoľvek návratu. Už aj západní lídri hovoria o jeho vojnových zločinoch a potrebe súdiť ho v Haagu. Ale kto ho tam dostane? Stačí sa pozrieť, ako dlho to trvalo s Miloševićom, Karadžićom, resp. Mladićom.

Putin nechápe realitu. Na jazyk sa derú prirovnania s Hitlerom; ja hovorím, že to bude ešte mnohonásobne horšie. Že druhá svetová vojna bude pre historikov budúcnosti počtom obetí len zanedbateľný konflikt oproti tomu, čo sa začína teraz.

Čo môžeme očakávať?

Domnievam sa, že Rusko si Ukrajinu podrobí a začlení do akéhosi zjednoteného (zväzového) štátu a ich regulárna armáda bude integrovaná do Ruskej. V prospech tejto možnosti hovoria Putinove imperiálne ambície ešte z čias cárskeho Ruska, kedy sa maximálne potláčala ukrajinská suverenita. Putinovi ale neostane nič iné, ako z Ukrajiny vybudovať jeden obrí koncentračný tábor a systematicky vyvražďovať miestne obyvateľstvo, čo potenciálne značí desiatky miliónov nevinných civilných obetí.

Nasledovať bude Fínsko a Švédsko. Rusko im ešte na začiatku februára poslalo podobné mafiánske listy ako Amerike v štýle:

Príde don Corleone Putin s bejzbalkou jadrovkami v ruke: „Máte pekné krajiny, ale ja sa necítim veľmi bezpečne. Bola by veľká škoda, keby som bol prinútený zničiť ich.“

V slušnej spoločnosti sa tomu hovorí výpalníctvo, ale NATO sa tvári „ja nič, ja muzikant,“ lebo veď Ukrajina nie je členom. Rovnako tak členmi nie sú ani horeuvedené severské krajiny. Ako bude aliancia reagovať pri ich napadnutí? Tiež sa len prizerať?

Inými slovami: Koľko ľudí musí ešte zomrieť? Dokedy budeme čakať? Čím dlhšie sa tento konflikt naťahuje, tým viac obetí bude.

Možno za tri mesiace, možno za rok, možno za päť alebo desať rokov sa Putin, poťažmo Rusko, rozhodne napadnúť niekoho na severe. Na pobaltské štáty NATO si zrejme ešte netrúfne; obsadením Fínska a Švédska však získa nespornú územnú strategickú výhodu pri následnom útoku na Pobaltie. Aj tak nakoniec príde k svetovej vojne, v ktorej sa, či si to želáme alebo nie, použijú jadrové zbrane. Celkové obete tretej svetovej vojny sa vyšplhajú rádovo do stoviek miliónov až milárd ľudí.

V konečnom dôsledku sa Rusko podarí poraziť, ale len za pomoci útoku Číny na východnom krídle, pre ktorú táto účasť nebude bez ústupkov zo strany Západu. Európska časť Ruska sa po morálnej katarzii začlení do transatlantických bezpečnostných štruktúr. Sibír sa pod záštitou dekolonizácie rozpadne na viaceré nezávislé republiky (Tatársko, Baškortostan, Tuva…), z ktorých mnohé budú satelitné štáty pod priamou či implicitnou kontrolou Číny. Ďaleký východ so svojimi bohatými nerastnými zdrojmi a poľnohospodárskym potenciálom pri postupujúcom globálnom otepľovaní sa zrejme rovno začlení do Číny. V samotnej Číne sa ešte viac posilní autoritárstvo a príde aj k útoku na Taiwan.

Ako ďalej?

Na čo teda čakáme? Dúfame, že Putin umrie? Alebo sa tam nejakým zázrakom udeje revolúcia? V Rusku sa prakticky nedejú revolúcie. Tamojší národ si – na rozdiel od Ukrajincov – nechá po sebe šľapať. Prakticky všetky vzbury v sovietskych gulagoch prebehli pod vedením Ukrajincov, resp. tam, kde boli etnickí Ukrajinci. Výmena moci v Kremli je riadená a nič Západu nezaručuje, že aj ak k nej dôjde, nepríde k moci ešte väčší šialenec. A že ich je tam požehnane, od Dugina až po Žirinovského.

Západ musí ukázať Putinovi, že už aj Ukrajina je neakceptovateľné sústo, hocikoľko nás to bude bolieť. Pretože ak Putina nezastavíme teraz, výsledkom bude už len kompletná anihilácia Ruska počtami obetí na všetkých stranách násobne prevyšujúca totálnu porážku Nemecka v druhej svetovej vojne. Tlak treba stupňovať aj za cenu obetí, počínajúc úplným odrezaním Ruska od zdroju príjmov z nafty a plynu, aby nemohli financovať vojnovú mašinériu. Aj Nemci by mohli ustúpiť a znovu zapnúť svoje jadrové elektrárne. A pokiaľ ani to neprivedie k rýchlemu koncu bojov, tak bude treba zasiahnuť aj vojensky. Lebo keď raz Putin potiahne na NATO, bez jadrových zbraní sa to tak či tak neobíde.