Denník N

Pivo je sloboda … i  vakcína je sloboda. … a oslobodila nás (ČSR) hlavne Červená armáda

Na zdravie! Sláva Červenej armáde  – aj ona oslobodzovala. A ktorý z troch výrokov v úvode je pravda? Otázka ako z kvízu… (a možno je viac správnych odpovedí…) Ale povedzme si pravdu, pretože i pravda oslobodzuje. Nielen Červená armáda oslobodzuje… Ako vieme z učenia marxizmu – našim „neomarxistom“, „progresívcom“ či iným…“neviem správne meno“ (raz to možno história pomenuje…), ktorí sa k nám tlačia so svojimi ideami, s novými doktrínami, s novými pojmami a novými významami starých pojmov, známych v spoločnosti, je to možno známe tiež: i  práca oslobodzuje. Teda pracovná sila ľudu za šírim oceánom, i vlastníctvo výrobných prostriedkov organizácia výroby, motivácia a produktivita práce…to všetko je tiež to, čo nás oslobodilo. A kedy? No povedzme si, na záver (možno), buďme odvážni, pretože i odvaha oslobodzuje. Odvážni si hája slobodu i každodenne. Nie každému „padla“ do vienka bez boja…ako nám….(ak nerátam napr. SNP). Je to zložité…

Teda je tu – už v nadpise  – možnosť hľadať i kus logického sylogizmu…logiku, úsudok. že čo s čím súvisí…čo je pravda, čo je informácia, čo dezinformácia, čo interpretácia a čo umelecká forma výpovede, použitie foriem v rámci obsahu…a iné…

Teda po tom hanebnom čine, ktorý rezonuje (pomaľovanie pietneho miesta – Slavín v Bratislave), som mal chuť ísť sa tam pozrieť.

A nielen tam, lákalo ma to i na Malý Slavín.

Tam sú pochovaní ďalší dvaja príslušníci tejto legendárnej armády …

A kto vie, či sú Rusi, či  Bulhari, či Ukrajinci…lebo nielen Červená armáda nás oslobodila ako vravela pani sociologička p. Bútorová v štúdiu RTVS ohľadom „naratívu“, ktorý to mylne v našich „zmätených občanoch SR“ rezonuje (pravdepodobne je to manželka bývalého veľvyslanca SR v USA (M. Bútora…).

Ale keďže som daroval krv nedávno, išiel som cestou efektívne.  Busom do Marianky a odtiaľ cca 4 km na Malý Slavín.

A potom dole kopcom cez krásne výhľady na meandre riečky Vydrica…Pri Sanatóriu, na konečnej MHD, i snežiť začalo…

Hej, takto píšem, bez ohľadu na populizmus, na sčítanosť, na jednoduchosť, na akú sú možno zvyknutí naši „mladí“ zo školy, teda, často možno neprídu na niečo samostatne, na myšlienku, kritickú poznámku, podmienku platnosti výroku…i to oslobodzuje…čítanie.

I ja by som mohol byť slobodnejší, keby som si po sebe čítal…hm..

socha v Mariánke

Dobre, koniec srandy. Nedám to síce boldom, aby bola jasná hlavná myšlienka tohto textu, ale idem do jadra veci.

Teda, odniesol som z rána poštu, žiadosť o grant. List som v Auparku v dnešný deň podával ako prvý lístok 001…A  kúpil si tam pivo: beer freedom…

Slobodné pivo (pivo oslobodzuje – názov textu), vedel som, že sa mi zíde na výlete, že osvieženie…

No a to pivo – tá náhoda výberu, bola strojcom tej hlavnej myšlienky.

Pijem tam to pivko, pozerám na pamätník, kde sú pochovaní vojaci (ročník cca. 1916) a ani tak nemyslím na to, že česť a sláva, či vďačnosť za oslobodenie, či fakt, že keby tu neumreli, tak každý z nich mohol potenciálne obohatiť ľudstvo nie o obetu najvyššiu, ale o cca. 30 – 40 potomkov (synov, dcér, vnukov, vnučiek… pravnukov a pravnučiek…).

Nie, samozrejme, všetky tie myšlienky a postoje, emócie u mňa, v tom mojom vnútri, v duši, prebehli. I spomienka na zážitok spred rokov, keď som sem raz prišiel (asi okolo 4.4.), lebo tu bolo asi 200 ľudí, ktorí sa tu zišli. Medzi nimi i M. Ftáčnik a jedna dievčina z Petržalky, známa z videnia…Posedeli sme, ja som si niečo opekal a oni tiež. Zneli z áut i častušky i známa Kaťuša, krásne zborovo s niesla melódia lesmi…

druhá socha v Mariánke

Teda, stojí za zmienku, že tá dievčin prichádzala i s priateľom i dnes, keď som ja práve odchádzal, ale to je len ďalšia náhoda. A to, že to píšem, aby prípadne iný čítal, má možno ten skrytý zámer, aby prípadná netrpezlivosť, či nízka odolnosť v čítaní, odplašila ďalších, ktorí túžia po múdrosti.

Ktorí sa radi samostatne zamyslia, ktorí nevnímajú len úlohu svojej dobrej pamäte, keď opakujú pravdy a doktríny, ktoré sa trendovo zvyknú niesť spoločenským bontónom, ktoré dávajú nános, imidž pokrokovosti a znak navonok, toho pravého (a jediného možného) poznania…

meandre Vydrice…

No ale ako vidno na fotke. Pivo značky, ktorá používa výnimočný jačmeň, obohatený chmeľ, nie je len o tom. (Mám rád tento pivovar….).

Pivo s lajtmotívom slobody v spojení s našou „bránou“ do slobody (rok 1989) v kompozícií s týmto miestom, s kameňom, ktoré dáva na známosť, čo sa tu stalo, že nie len tak niekto tadeto pred rokmi mohol prejsť, nie, opak, musel sa tadeto prebojovať.

Boli tu nacisti a boli tu vojaci, ktorí mali úlohu oslobodiť Európu… mali rozkaz…viedli „veľkú vlasteneckú vojnu“, bojovali za vlasť. za domov. Za rodinu…

Teraz už naozaj. Myšlienka.

Never Give Up!

(Povie si niekto. – je možno slobodný)

A iný sa možno vzdá (možno nemá na výber – nie je tam faktor slobody, (alebo je tá možnosť a slobodu neuskutoční…druhá možnosť, logika…)

Vzdá s vybojovaného, nečaká na odmenu, uznanie.

Teda jedni v roku 1989 – jedna víťazná mocnosť – „prepustila časť Nemecka a dala slobodu (zas) i nám ( i strednej a východnej Európe).

A druhí tam ostali i so svojimi vojskami….

Nevzdali sa územia, ktoré si vybojovali… (Never Give UP!!!)

(a to je možno tá príležitosť, ktorá sa nevyužila, ten možný priestor a čas na možnú dohodu,… Porozumenie, dialóg…)

(Ale už to vieme, tu som na to poukázal, upriamil pozornosť,…už nič slobodným národom nebráni nájsť si čas a priestor teraz…nájsť zdroje na vyriešenie potrieb, porozumenie iným, iným záujmom…iná cesta asi nie je…)).

Teda je zaujímavé, že všetky zásadné tragédie, vojny..za posledných sto rokov sa týkali Nemecka a zas je tu „stopa“ Nemecka…

Išlo v roku 1991 o zjednotenie Nemecka, Zjednotilo sa. Rusko bolo „slabšie“, bolo „priateľské“. Kapitalizmus z USA zdá sa tiež vyhral „preteky vo výrobe, v produktivite, v zbrojení…“.

A to sa dáva ako zásluha R. Reganovi, prezidentovi USA. (Potom, kto nevie, zásluhy na páde komunizmu, totality, centrálneho riadenia, i myslenia, kde LEN jedna pravda bez plurality mohla byť, iné boli trestané, zakazované, cenzurovane…aby vnútorný nepriateľ neškodil v boji spoločnosti proti vonkajšiemu nepriateľovi (to je ten, koho propaganda v danom štáte, v danej totalite určí…), teda zásluhy má i pápež Ján Pavol II (Karol Vojtyla (pôvod z Poľska)).

Teda, to som chcel, môžeme sa zamyslieť, či za slobodu nevďačíme i ZSSR… paradox…

A teda, odvtedy prešiel Dunaj veľa cesty, veľa vody pretieklo. My sme sa nejak rozvíjali. Využili ako tak príležitosti, ako tak rozpoznali hrozby. Inflácia bola, nacionalizmus, populizmus, rôzne vplyvy…infiltrácie, pokusy…kto vie, čo všetko… Podobne i napr. Juhoslávia, veľké odstredivé sily… vplyv politikov, ktorí mali možno viac schopnosti, zodpovednosti ..nenechali ľud úplne padnúť na dlažbu (napriek ohromnému počtu exekúcií, nárastu bezdomovcov, sociálnych rozdielov, chudoby, nožnice bohatstva a chudoby…vidíme, dnes, že napr. Ukrajina nemala až také šťastie.

inak, bridlica, (ten kameň) možnosť ťažby bridlicového zemného plynu…je i od Mariánky…nemusíme možno kupovať drahý od USA či lacný od Ruska…kto vie…

Ten ľud bol viac skúšaní, zdravotná či sociálna starostlivosť nižšia, vyššia korupcia, viac oligarchov (vychádzam z právd, ktoré sa i u nás dajú zachytiť…). Teda, všetci sme na ceste.. je tu nejaký proces pred nami, uskutočňuje sa sloboda, rastie duch, nielen hmota, konzum…

Tak česť a sláva! Nezabúdajme. Premýšľajme (vlastnou hlavou nie povrchne…lesk a farba „hviezdneho“ štúdia či tv, ako zdroj ..prameň…). Inak, zaujalo ma, písal som, že nie je zjavne dobré pre vývoj sveta, tak na úvahu to zopakujem, že to jang, ten princíp svetla, že by vyhral a jin, princíp Zeme, zemitosti, ženstva, tmy, že by bol porazený…

A včera či kedy, hlavný citát, ktorý s nesie „éterom“, V: Zelenský, náš nový vzor (prihovára s nám mladým cez tv, k zástupom dobrých ľudí na námestiach, ktorí chcú mier a koniec nezmyselnej vojny (lebo je jasné, že sa dá dohodnúť a svet sa musí dohodnúť (dobrým slovom, srdcom…)), teda vravel podobne, že nech vyhrá svetlo, že oni sú bojovníci svetla.

Teda áno, je len dobre, keď máme zákon, ktorý myslí na to, aby „potieral“ negatívne prejavy, myšlienky, nevďačnosť, nenávisť, prejavy dehumanizácie, polarizácie, propagácie vojnových riešení problémov. Verím, že tá hodnota mieru, podmienka zdravého vývoja, blahobytu, smerovania k dobru, bude strážená vzdelanými a bdelými osobnosťami. Zodpovedne a dobre, že budeme rásť. Ako zdravý les, buďme ako les, rozmanitý, zdravý, silný, rešpektujúc všetky vzťahy, s porozumením k všetkým procesom, ktoré tam prebiehajú.

Hľadajme v spoločnosti „múdrosť“ lesa, lesnú múdrosť, pluralitu…demokraciu. Nie totalitu…monokultúru…tú odfúkne z času na čas „silný“ vietor …Ozaj, skoro som zabudol. Kam vlastne odíde ten nacizmus, keď nejaký je? Ak ho niekto vyženie? Z čoho sa rodí? Aké sú príčiny? Aký je rozdiel medzi nacizmom a fašizmom? Ak aký medzi fašizmom a komunizmom (oboje sú prejavy totality).

Ako vravel K. Čapek ohľadom súdenia“ „Keby sudcovia vedeli všetko, vôbec by  nemohli súdiť.“ (tak nesúďme, nech nie sme súdení).

Mohol by som písať a písať. Cesta mi trvala asi tri hodiny. Myšlienok je veľa… Ale stačí, myslím….Zajtra pôjdeme na Slavín. Pozrieme to tam. Inak, ako som šiel v bude č. 21, po Pražskej ulici, všimol som si na tom nadchode, pod lesom, že tam je tiež modrý a žltý náter. Akoby niekto išiel a ťahal štetku. Kto vie kedy a odkiaľ mal farbu…Je to pri nápise „ANTIFA“. Ak si dobre pamätám. Tesne pri podchode pre trolejbusy…neviem, koľko sa to ťahá a ani odkiaľ, len na moment som si to všimol…Inak, pri Slavíne, ak si dobre pamätám, je i veľvyslanectvo Číny i USA, možno oni majú kamerový záznam…že kto robil trestný – odsúdeniahodný čin…že pomôžu nájsť…Rusko má veľvyslanectvo od kopcom, dole na Palisádach… Inak to Rusko, je zaujímavé, že ZSSR vlastne pomáhalo budovať Európu po vojne. Možno tým, že mali ten „claim“ zásek spravený v Nemecku, že i vďaka „prúdeniu“ ropy cez ropovod „Družba“ (priateľstvo) i zemný plyn a iné vzácne nerasty suroviny potrebné na výrobu, to tu  (hlavne v západnej Európe) žilo…neverím, že niekomu prospeje, keď a to preruší, to „priateľstvo“ (môže sa rozvíjať, ak bude vôľa, pokračovať tam, kde sa skončilo možno v tom roku 1991 – o tom mal byť tento text – okrem prejavu vďačnosti a výzve na hľadanie mieru, porozumenia, pochopenia „odlišných“ a „iných“…ak si niekto podá ruku, znamená to, že v nej nemá zbraň, je tam nejaká „dobrá“ akcia…verím, že to rýchlo skončí…že ľudia nájdu domov, pokoj, poriadok…spokojnosť…

foto z prameňa v Mariánke (sv. miesto….bol tu tiež symbol boja za slobodu…dalo by sa to tak interpretovať…umelecky to vnímať, ten kúsok z obalu od niečoho…buďme vnímaví a citliví…prosím…
prišla nielen tá pani, ktorú som spomínal, možno z Petržalky, ale i nejakí bežci, i psičkári, chodec…i jedna rodinka. Dievčatko sa pýta, čo to je. Rodičia vravia, že to nevedia, že to iní, starší vedia prečítať (azbuka). A dievčatko si všimlo lavičku. A oni, že áno. Vraví im na to, že tak to si tu môžeme posedieť. …a to je vlastne tá možnosť slobody. Môžeme i tu i tam, kde sa rozhodneme. Iní sa obetovali a na mieste, kde sú pochovaní, z úcty a vďaky je i lavička…inak by v lese , na tom mieste nebola, Tam sa bojovalo za našu slobodu. Inak by som tam nesedel a to pivo slobody nepil…karma je zdarma, ako som písal minule.. ZSSR mal obetí vyše 27 miliónov, veľký počet z toho boli civilisti…iní mali šťastie ,že sa u nich nebojovalo, že civilisti a hospodárstvo, mestá…prežili…a obetí mali oveľa menej, Iná taktika, iné technika, iný faktor času, menej pôsobenia v bojoch (menej rokov), kto vie, nie som historik….
Dodatočne, ako som spomínal, bol som dnes (6.3. 2022) i na Slavíne. Je to podľa mňa prejav kultúry. Prekvapilo, že to stále nie je umyté – hanobenie pietneho miesta a i hanba u zahraničných turistov, ktorých som tu videl…
Keď už takto dodatočne píšem, večer ma zaujalo, ako GB hľadá možnosť právne zobrať majetky oligarchom z Ruska, ktorí ich užívajú napr. v Londýne…Tí dávajú právne kroky, že porušenie ľudských práv. a východisko demokratické GB vidí – šok – v poukázaní na verejný záujem. Hneď mi napadol teda náš „verejný záujem“ v roku 1948, teda znárodnenie…tak to by bol možno i asi jediný prínos tejto nezmyselnej a krutej vojny, ak by sa prihliadlo na verejný záujem na zločiny proti ľudskosti a zobral isa majetky všetkým tým, ktorí profitujú z každej takejto vojny. Ak niekto má svoje záujmy, neberie ohľad na najzraniteľnejších, na bezbranných, na deti, ženy v krytoch miest, ak čaká na pokles hodnoty majetku na akciových trhoch, na „ďalšie „výpredaje“ energetických strategických podnikov, bezcitne a neľudsky, tak aspoň z časť toho majetku toho jedného percenta najbohatších ľudí sveta, či tých cca. 13% najbohatších, keby sa dostalo ako kompenzácia za to utrpenie, ktoré musíme sledovať v tv…bez veľkej nádeje, že by niekto prekvapil, odvážnym názorom, postojom a vyzval na rokovanie, nie na jednotu v neviem v čom.. neviem to nazvať…
Mám viac fotiek, ale nahral som len tri. Táto je konkrétne o osude p. Márie. Je narodená ako moja stará mama – rok 1922. Len sa nedožila, žiaľ, viac ako 24 rokov. Život ukončila v Bratislave. … Moja stará mama má štyroch synov, množstvo vnučiek, vnukov, pravnukov a pravnučiek…a neviem, verím, že nik z nich by nemal takú originalitu, že by zobral kýble farieb a popísal cintorín…to nemohla byť malá akcia. Netuším, koľko kg farieb musel minúť, koľko to trvalo…jeden to asi nespravil… Skúsme čítať, premýšľať, vlastnou hlavou, ..Moja stará mama bola tiež Mária. Mala by ze pár týždňov sto rokov, …keby sa dožila…vďaka.

Teraz najčítanejšie