Denník N

Útržky z môjho týždňa v Oxforde: Univerzitná filharmónia v stredu dve hodiny hrala ruských skladateľov

Uplynulý týždeň v Oxforde bol plný nečakaných udalostí. Niektoré boli úsmevne, iné bohužiaľ tragické. Veď posúďte sami.

 Utorkové útrapy

Dnes bol náročný deň. Najprv sme mali tri prednášky a potom sme dve hodiny strávili v pitevni, kde sme sa učili o anatómií dýchacích ciest. Nečudo, že sme sa s kamarátkou snažili dostať sa čo najskôr späť do nášho kolégia. Rýchlo sme odomykali bicykle a už-už sme sa chystali vyraziť, keď nám zrazu obom cinklo upozornenie na mobile.

„Policajti odkláňajú dopravu z centrálneho Oxfordu. Na kruhovom objazde pri našom kolégiu sa stala strašná nehoda. Nedá sa tade prejsť,“ čítala kamarátka zdesene. Až ma striaslo, keď som to počula. Musela to byť strašná havária, keď sa robia také radikálne opatrenia.

Našim problémov teda bolo, ako sa dostať späť do kolégia. Rozhodli sme sa skúsiť dobicyklovať čo najbližšie ku kruhovému objazdu a potom ísť peši. Cestou sme stretli ďalších troch cyklistov z nášho kolégia. „Neprejdete ani peši,“ hovorili nám „bola to strašná nehoda. Cyklistka uviazla pod dodávkou. Na mieste zomrela. Ešte stále odstraňujú pozostatky.“

A tak sme sa všetkých päť rozhodli vrátiť sa do kolégia dvadsaťminútovou okľukou popri Temži. Keby nebolo tých tragických okolností, tak by som sa nášmu malému peletónu asi aj zasmiala. Takto som ale mohla myslieť iba na úbohú obeť nehody. V hlave sa mi mihali obrazy mŕtvych tiel, ktoré som videla pred pár minútami v pitevni. Čo ak tam niekde na ceste leží rovnaké telo niekoho koho poznám? Nemohla som túto myšlienku dostať z hlavy.

Naša cyklo-výprava nakoniec dorazila do cieľa. Hneď sme sa dali do reči s ľuďmi, ktorí boli v knižnici, keď sa celá tragédia odohrala. „Počuli sme náraz a srdcervúci výkrik,“ vravel jeden.  „Čo sa týka úmrtí, ten kruhový objazd je druhý najnebezpečnejší v celej Británii okrem Londýna,“ dodal niekdo ďaľší.

A tak som sa rozhodla, že budem odteraz bicyklovať tak opatrne ako len dokážem. Daným kruhovým objazdom prechádzam každý deň a netúžim rozšíriť rady obetí tragédií. Doteraz je mi ťažko, keď si pomyslím na neznámu študentku, ktorej život sa v utorok predčasne skončil.

Strasti stredy

Na dnešný večer nám kamarátka zohnala lístky do filharmónie. Konal sa ten najdôležitejší študentský koncert roka. Všetky plánované výstupy sa niesli v témach rozprávok a príbehov: Prokofievovi Rómea a Júlia, Stravinského Vták Ohnivák, Šostakovičova Lady Macbeth a Čajkovského Spiaca krásavica. Na vystúpenie som sa už dlhšie tešila. Niektoré časti Rómea a Júlie patria k mojim obľúbeným klasickým dielam.

Kvôli súčasným udalostiam na Ukrajine som sa ale cítila dosť zvláštne, keď som si sadala do historického Šeldonského divadla, aby som si vypočula ruskích skladateľov. Nepomohlo ani to, že som sa kvôli prestaveniu nemohla zúčastniť stretnutia našej kolégiovej rady, kde sa malo hlasovať o finančnej pomoci pre obeti na Ukrajine. Ošemetnosť celej situácie si asi uvedomoval aj dirigent, lebo v prostriedku predstavenie prerušil krátkym vstupom, počas ktorého orchester zahral ukrajinskú hymnu.

Ako som tak tú hymnu počúvala, cítila som veľký smútok nad tým všetkým, čo sa v posledných dňoch odohralo. Práve teraz na Ukrajine nejaké konkrétne malé dieťa plače v úkryte od strachu, inde civilista bojuje o život, kvôli utrpeným zrazeniam. Stovky tisíce ľudí opúšťajú svoje domovy. Pre iných už je neskoro. Opäť mi v mysli prebehli včerajšie obrazy z pitevne. Opäť ma striaslo.

Som rada že na Oxforde sa rozbehla veľká iniciatíva na podporu Ukrajiny. Konajú sa tu protesty a zbierky. Študenti sú v tejto oblasti veľmi jednotný. Je to dobrý znak, lebo v Oxforde sú ľudia, ktorí majú prepojenie na politikov. Dokážu teda pritlačiť na sprísnenie sankcií voči Rusku. Nebudem o tom ale radšej viac hovoriť, lebo sa tomu veľmi nerozumiem.

Šťastlivý štvrtok

V štvrtok nám našťastie v Oxforde nepribudli žiadne nové tragédie. Práve naopak. Tento deň som strávila vo veselom očakávaní večera. Kamarát z Kolégia Oriel mňa a troch ďalších študentov pozval na formálnu večeru. Bola to pre mňa veľký zážitok. Oriel je jedno z tých najstarších Oxfordských kolégií. Majú krásnu historickú jedáleň s dlhými stolmi. A jedlo bolo samozrejme výborné. Pred jedlom aj po jedle sa predniesla latinská modlitba. Počas večere sme všetci museli mať akademické róby.

Po večeri nám ešte kamarát spravil detailnú prehliadku kolégia. Jeho veľmi zaujíma história a tak niečo vedel povedať takmer o každom obraze, či soche. Následne sme išli do kaplnky, kde sa konalo kompletórium – posledná modlitba dňa. Sedeli sme pri svetle sviečok a počúvali sme spev chóru. Návštevníci kaplnky sa potom ešte stretli v zvlášť priestoroch, kde sme pili horúcu čokoládu. Bolo nás iba asi osem. Všetkých zaujalo, keď som povedala, že som zo Slovenska. Jeden profesor ekonómie sa ma hneď začal pýtať na našu krajinu. Rozprávala som teda o Tatrách, kamzíkoch, medveďoch, valachoch, ľudovej hudbe a hlavne prívetivých ľuďoch. Snažím sa to naše Slovensko dobre prezentovať.

Pandemický piatok

Bolo 12 hodín a ja som zadychčane dobehla na moju poslednú prednášku tohto týždňa. V prednáškovej sále ma čakalo veľké prekvapenie. Okrem mňa tam boli iba štyria študenti. Ostatní asi už chceli mať víkend, alebo ich nezaujímala dnešná téma. Mali sme druhú a zároveň ostatnú prednášku o pandemických modeloch. Učili sme sa zostavovať systém diferenciálnych rovníc, ktorý dokáže predpovedať priebeh pandémie. Pracovali sme v programe MatLab.

Podľa mňa to bola veľmi dobrá prednáška. Máme skutočne zanieteného prednášajúceho. Ako nám sám povedal, pandemické modely síce nie sú jeho hlavným výskumom, ale sú jeho obrovskou vášňou. Bolo mi ľúto, že neprišlo viac študentov. Je to preto, lebo tento predmet nemáme formálne známkovaný. Každý týždeň musíme odovzdávať vypracované zadania. Nič sa ale nestane, ak ich máme chybne.

Ja sa ale snažím dávať pozor, lebo viem, že programovanie je pre vedcov skutočne dôležité. Viacerí žiaci zo starších ročníkov sa mi sťažovali, že sa na to programovanie málo sústredili, keď ho mali na prednáškach a teraz s ním majú problémy pri vlastných experimentoch. Mne programovanie celkom ide. Myslím ale, že to nie je nič na chválenie sa, lebo robíme veľmi základné veci. A vždy keď pracujem na novom zadaní, tak si pomáham poznámkami z prednášok a z internetu.

Veľa spolužiakov má s programovaním problémy. Myslím, že je to aj preto, lebo nikdy nepreberali kalkulus – integrály a derivácie. Asi veľmi nepomáha, že nechodia na prednášky. Na ich obranu, prednášky sa vždy dajú pozrieť spätne na internete. Okrem toho, tento semester je naozaj veľmi náročný. Niekedy sa proste nedá rozumieť dobre všetkému.

Ešteže nás čaká už len jeden týždeň vyučovania. Snáď sa bude niesť v radostnejšom duchu ako uplynulý týždeň.

 

Teraz najčítanejšie

Paulína Vicenová

Vďaka štedrým Slovákom, ktorí podporujú mojú verejnú zbierku môžem už druhý rok študovať biomedicínu na Oxfordskej Univerzite.  Cez tento blog  postupne dokumentujem môj študentský život na jednej z najlepších univerzít sveta. Aj takýmto spôsobom chcem zostať v kontakte s mojimi podporovateľmi a ukázať im, ako sú ich finančné dary využité. Zároveň dúfam, že sa mi podarí aspoň trošku pomôcť Slovákom, ktorí by radi šli na kvalitnú školu v zahraničí, ale sú na pochybách, čo všetko to obnáša : ).