Denník N

Intelektuálna hra na spochybnenie zla

Rusi a Ukrajinci sa zabíjajú a mňa v hĺbke duše viac trápia Slováci a Česi, asi preto, že dúfam, že aspoň trochu sa dajú zmeniť. Ich intelektuálne hry, mať nejaké názory, niečomu veriť a si neoveriť, nechať sa málom presvedčiť a množstvo dôkazov bez dôkazov spochybniť. Ani by ma netrápilo, keby sa nejednalo o zlo. Je to iný druh sklamania. História sa opakuje, ako sú ľudia ochotní podporiť Hitlera a nájsť si dostatočné dôvody. Nemyslím si, že je za tým nenávisť, iba namyslenosť na to o čom je už raz človek presvedčený.

Trápi Vás stav našej spoločnosti?

Stav slovenskej politiky je žalostný, žalostnejší ako za Mečiara a ako za Fica. Nehovorím o stave krajiny, ale to, že si nie je z čoho vybrať, nie je vládnej strany, ktorú by chcel človek podržať, či opozičnej strany v ktorej by bola nádej na pozitívnu zmenu. Môžeme si ponadávať na naše strany, na našich politikov, ale tie sa iba prispôsobili požiadavkám ľudí, lebo ľudom to nielen tak stačí, ale také ich chcú, tá väčšina, ktorá ich nakoniec pôjde voliť, ktorá ostane nekritická ku tým „svojim“ nech sa deje čo chce.

Extrémizmus sa stal dlhodobo akceptovateľný, tak ako klamstvá s ktorými prichádza. Stali sa legitímnym názorom spoločnosti, aj keď na nich nie je nič morálne, normálne a dobré, tak ako ani na skresľovaní reality či klamaní o skutočnostiach.

Slobodným právom sa stalo krivé svedectvo ak ide o zločin proti spoločnosti. Skreslenie reality, právo klamať si zamieňame s právom na názor. Ľudia sa priblížili pofidérnym politikom, nechali sa zatiahnuť do klamstiev, ale veria, že sú nad vecou, lebo majú dostatok apatie, aby ich niektoré veci nevzrušovali, aj keď sú závažné.

Niektorí priatelia aj blízki, nechápem, je to pre mňa iba sklamanie. Ich cynizmus, ako sú s ním v pohode. Moderný človek, tak relatívny v tom čom chce, ukazuje na čom všetko mu nezáleží.

Ani mu nevadí jeho intelektuálna hra na spochybnenie zla. Keby mal aspoň dobrý dôvod, keby nám spolu s inými vlastne všetkým nepodrezával konár pod sebou. Niekto tak veľmi divne vníma triezvosť svojich názorov.

Na kritiku zla reaguje odvedením pozornosti a ukázaním na nejaké iné historické zlo, na realitu reaguje ukázaním na vyrobené skutočnosti, aby mohol ďalej ostať voči veciam, ktoré sa dejú, slepý.

Pravda je opak klamstva, ale jemu sa zdá, že pravda je vždy v strede medzi pravdou a klamstvom. Že je to nejakým spôsobom objektívne, keď vec ktorú chce hodnotiť, bude hodnotiť v rovnakej miere pravdivú ako klamlivú ale nakoniec si i tak vyberie, nie na základe dôkazov, ale na základe toho čomu by rád veril.

Nemal obe veci rovnako hodnotiť, ale dať si záležať obe ich rovnako preskúmať, zo všetkých dostupných zdrojov, nie iba tých, ktoré sa mu páčili. Často nebol oklamaný, ale vybral si nechať sa oklamať.

A čo s tým?

Zlé už nie je zlé? Tisíce „ale“, len aby od toho zla odišiel preč, nemusel mu čeliť, vytiahol z rukáva ďalší a ďalší argument, ktorý často nie je ani ničím podložený. Alternatívna realita, ktorá sa všetkými možnými cestami snaží spochybniť tento druh zla. Nie je to iba dielom nejakej propagandy, je to v pýche niektorých ľudí, že ich presvedčenie im je svätejšie ako poznanie pravdy a skutočnosti.

Vojna tu raz dúfam nebude, ale zmeníme sa my, hlavne tí, ktorí majú tento prístup, čo mohli poznať, radšej nechcú naozaj poznať aby nenaštrbili svoju vieru o danej veci, problematike?

Neviem či sa to zmení, ale kým sa to nezmení, naša spoločnosť si nepolepší a ostane tam kde už dlho je, v prdeli.

Teraz najčítanejšie