Pozrite si prehľad dotácií 5 veľkých miest a 4 samosprávnych krajov
Dotácie sú jedným zo základných nástrojov samosprávy, ktorým môže finančne podporovať rôzne aktivity na svojom území, ktoré sú prínosné pre jej obyvateľov. Každá samospráva môže smerovať dotácie do oblastí, ktoré vyhodnotí ako najdôležitejšie z hľadiska svojho rozvoja. Ako sú na tom slovenské mestá a samosprávne kraje? Detailne sme sa pozreli na 5 veľkých miest a 4 samosprávne kraje, ktoré zverejňujú otvorené dáta alebo nám poskytli údaje.
K dotáciám sa vraciame po takmer roku a pol, odkedy sme sa ich prvýkrát pokúsili vizualizovať.
Oblasti
Mestá investujú najväčší podiel svojich dotácií do športu, ide o 60-80%. Na druhom mieste je kultúra s podielom 8-22%. Nasledujú sociálne služby, cestovný ruch a regionálny rozvoj a vzdelávanie. Životné prostredie tvorí zanedbateľnú časť, najviditeľnejšiu pri meste Levice, kde ide približne o 2%.
Na druhej strane samosprávne kraje investujú formou dotácií najviac do kultúry (28-53%) a ďalej do športu, cestovného ruch a regionálneho rozvoja, vzdelávania a sociálnych služieb. Špecifikom Prešovského samosprávneho kraja je väčšia podpora športu ako pri ostatných krajoch. Najväčší podiel tvorí životné prostredie v Bratislavskom samosprávnom kraji – 6,5%. Banskobystrický samosprávny kraj zasa vyniká pri cestovnom ruchu a regionálnom rozvoji – ten zhltne necelých 18% dotácií.
Typ organizácie
Pri mestách ide najmä o neziskové organizácie (66-91%), v menšej miere firmy, cirkevné organizácie a rozpočtové organizácie. Podiel firiem je najvyšší v BB a Nitre, kde dosahuje 27-31%.
Pri samosprávnych krajoch sú prijímateľmi najmä mestá a obce a neziskové organizácie. V Prešovskom kraji tvoria významný podiel aj cirkevné organizácie (21%). Za Bratislavský samosprávny kraj sme tieto údaje nevedeli získať kvôli chýbajúcim IČO v datasete.
Štedrosť samospráv
Dá sa na ňu pozerať z dvoch uhlov. Buď hovoríme o samotných sumách, kedy dávame do pomeru celkovú žiadanú sumu a schválenú sumu alebo sa pozeráme pri individuálnych dotáciách, aké percento dostalo aký podiel zo žiadanej sumy.
Pri prvom pohľade vychádza najlepšie Banská Bystrica, Košický samosprávny kraj a Hlohovec, kde jediná Banská Bystrica pridelila viac ako polovicu žiadanej sumy (necelých 62%).
Pri druhom pohľade, ktorý je však pre prijímateľov dôležitejší však Banská Bystrica už nevyzerá tak dobre, keďže viac ako tretina žiadateľov nedostala nič a ďalšia tretina menej ako 50% žiadanej sumy. Z hľadiska žiadateľa je teda najlepší Hlohovec, Prešov a Košický samosprávny kraj. Hlohovec pridelil až 58% žiadostí viac ako polovicu žiadanej sumy, Prešov 53% a Košický samosprávny kraj 46%. V tomto pohľade dopadla najhoršie Nitra a Banská Bystrica. Nitra je na tom o niečo lepšie, keďže nemá až taký vysoký podiel neprijatých žiadostí. Samozrejme táto štatistika je závislá od kvality predložených projektov, pričom v niektorom z miest sa mohlo stať že sa jednoducho viac peňazí prideliť nepodarilo kvôli nekvalitným projektom alebo sa dotačná schéma úplne zrušila napríklad z dôvodu nedostatku financií.
Riziká
Každá samospráva má vlastné pravidlá komu môže a nemôže byť udelená dotácia. Najčastejšie nemôže byť prijímateľom dotácie subjekt, ktorý dlhuje na daniach alebo nemá vyrovnané iné záväzky voči samospráve. Každá samospráva však nemusí poznať aj iné podlžnosti, ktoré prijímateľ môže mať voči štátu, zdravotným poisťovniam alebo Sociálnej poisťovni, prípadne iným subjektom (platobný rozkaz). Tieto riziká sme sa rozhodli zistiť opäť z databázy Finstat, ktorá tieto dáta obsahuje. Pri každej dotácii sme sa pozerali na rok, v ktorom bola udelená a následne sme zistili aké riziká v danom roku prijímateľ mal. Tieto údaje je potrebné brať s rezervou, keďže dotácia mohla byť udelená ešte pred tým, ako sa riziko vyskytlo.
Najvyšší počet rizík sme zistili pri Prešovskom kraji a Banskobystrickom samosprávnom kraji, sú to ale aj kraje, ktoré rozdeľovali veľa dotácií. Zaujímavejší je preto pohľad na to, aké percento dotácií bolo udelené priímateľom, ktorí mali riziká. V tomto porovnaní Banská Bystrica udelila takýmto prijímateľom až 11% dotácií Banskobystrický a Prešovský samosprávny kraj 7%, ostatné samosprávy mali tento podiel okolo 5-6%. Tieto údaje by si určite zaslúžili hlbšie preskúmanie.
Mapa dotácií
Vytvorili sme tiež mapu dotácií podľa jednotlivých miest a obcí. Dáta boli na mapu umiestnené na základe sídla prijímateľa zisteného z databáz Finstatu pomocou IČO. V prípade Prešovského kraja je použité miesto realizácie projektu, ktoré kraj vo svojich datasetoch uvádza. Tento údaj je presnejší, nakoľko miesto realizácie projektu sa môže líšiť od miesta sídla prijímateľa, v niektorých prípadoch aj o stovky kilometrov. Farebne sú rozlíšené dotácie podľa ich celkovej výšky v danom meste alebo obci. Mapa je určená pre vedenie samosprávnych krajov ale aj pre ich občanov, ktorí si tak vedia pozrieť ako sú rozložené dotácie v samosprávnom kraji.
Pozrite si vizualizáciu dotácií
Záver
Cieľom vizualizácie je sprostredkovať v prístupnej forme údaje o dotáciách samospráv pre občanov, ako aj volených predstaviteľov, úradníkov ako aj žiadateľov. V niektorých prípadoch sme sa pokúsili porovnávať samosprávy medzi sebou (podiel podporených dotácií, riziká), aby sme zistili, ktoré sú na tom najlepšie a pomohli tým horším, aby sa zlepšovali. Zverejňovanie dotácií vo formáte otvorených dát má veľký význam, keďže tieto údaje sú dobre použiteľné a prinášajú potrebnú transparentnosť do ich udeľovania čo následnej zvyšuje aj hodnotu za peniaze pre obyvateľov.
Aby sme uľahčili prácu s údajmi pre potenciálnych záujemcov, je možné si stiahnuť z aplikácie aj zdrojové údaje v jednom súbore (odkaz Viac informácií).
Detailný článok, ktorý obsahuje aj viac informácií o zdrojových údajoch a odporúčania pre samosprávy nájdete na webe Alvaria.
Táto aktivita je realizovaná v rámci projektu podporeného z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom Operačného programu Efektívna verejná správa.
