Denník N

Nepriame kompenzácie a plte na Váhu

Keď sme v INESS organizovali na jeseň konferenciu ku kompenzáciám nepriamych nákladov uhlíka, dlho sme špekulovali nad názvom. Ako priblížiť túto tému verejnosti, ktorá nevie, čo sú „nepriame náklady“ a ani nevie ako sú kompenzované? Nakoniec sme do názvu nedali jej predmet ale pravdepodobný dôsledok. Konferenciu sme nazvali Priemysel na odchode? a dúfali sme, že vďaka konferencii sa nám podarí širšej verejnosti, vrátane novinárskej, objasniť túto zložitú problematiku. Rovnako sme dúfali, že Ministerstvo životného prostredia neustojí tlak argumentov, a urobí v tejto oblasti kroky, ktoré navrhla Európska komisia.

Výsledok je polovičatý. Niektorí novinári už vedia, že nepriame náklady uhlíka nesúvisia s tým, či má firma komín alebo nie. Ale bohužiaľ máloktorí rozumejú tomu, prečo vznikli kompenzácie. Vo svojich textoch čitateľa tak často zavádzajú.

Nepriame náklady uhlíka vznikajú vplyvom zavedenia emisných povoleniek. Lenže trh s energiami je špecifický. Človek by si mohol myslieť, že cena elektriny z Novák je vyššia o cenu povolenky oproti cene elektriny zo solárnej alebo jadrovej elektrárne. V skutočnosti je to tak, že väčšina elektriny sa predáva na medzinárodnej burze, a tam cenu určuje najdrahšie vyrobená elektrina. A tou je elektrina z uhoľných alebo plynových elektrární a v jej cene je plne premietnutá cena emisnej povolenky. A teda aj obyčajný pekár, ktorý pečie chleba v elektrickej peci bez emisií, pripojený na kábel hneď vedľa jadrovej elektrárne, musí platiť vysokú cenu elektriny, akoby to bola elektráreň uhoľná.

Tento problém majú všetci pekári v našom regióne (pokiaľ si nepostavia solár na streche). Keďže sa však chlieb z Číny (zatiaľ) nedováža, všetci pekári zvýšia cenu, a domácnostiam účet za elektrinu nepriamo vzrastie i napriek tomu, že minister financií tvrdí opak.

V inej situácii sú ale výrobne podniky, ktoré konkurencii z Číny (a ďalších krajín) čelia. Čínski výrobcovia neplatia v nákladoch na elektrinu európske ceny emisných povoleniek. Ich produkcia je pochopiteľne lacnejšia. Európska komisia si je veľmi dobre vedomá tohto problému a kvôli tomu zaviedla dva programy. Podnikom s komínmi poskytuje povolenky zadarmo (priame kompenzácie) a podnikom, ktoré sú elektrifikované, poskytuje nepriame finančné kompenzácie na vysokú cenu elektriny. Prečo to komisia robí? V momente, keby to neurobila, európski výrobcovia zavrú brány, lebo nebudú môcť konkurovať čínskej produkcii. Ich výroba by sa presťahovala napríklad do Číny, kde sú podstatne nižšie environmentálne a emisné štandardy. Jednoducho povedané, klíma bude na tom horšie, ak to slovenskí výrobcovia zavrú.

Nie je to ale tak, že fabrika na Slovensku môže udržiavať staré stroje a pokojne vyrábať. Komisia pravidelne stanovuje ukazovatele efektívnosti výroby. Koho fabrika má na tonu produkcie príliš vysokú spotrebu, ten kompenzácie nedostane, alebo dostane menej. Nepriame kompenzácie tak dostáva len výroba, ktorá spĺňa vysoké ekologické štandardy.

Komisia nastavila pravidlo, že na nepriame kompenzácie uhlíka môžu štáty použiť najviac 25% príjmov z dražieb emisných povoleniek. Na Slovensku bolo schválených maximálne 7,5%, ale s klauzulou, že minister môže svojvoľne rozhodnúť, či to bude maximum 7,5% alebo kľudne aj nula. V skutočnosti bolo v roku 2020 použitých biednych 4,1% výnosov z dražieb. Prečo biednych?

Porovnajme toto číslo s Nemeckom. Tam bolo na kompenzácie použitých 17,4% výnosov, Francúzi na základe žiadosti o výnimku použili 37,4%, Fíni 34,3%. Z jedenástich krajín, ktoré v danom roku kompenzácie vyplácali, len dve mali nižší podiel ako Slovensko (str. 22).

Minister Budaj navrhol pôvodné maximum 7,5% znížiť na 6,25%, ale fixne. Považovať za veľký ústupok to, že minister sa už nebude môcť svojvoľne rozhodovať o výške kompenzácií, by bolo skutočne naivné. Nahradiť svojvoľnosť predvídateľnosťou je predsa minimum, ktoré musíme od politikov očakávať. Tento návrh ale tiež znamená, že Slovensko už nebude mať tretie najnižšie kompenzácie, ale „až“ štvrté.  Inak povedané, slovenskí producenti nebudú prehrávať súboj len s čínskymi, ale naďalej aj s európskymi výrobcami.

Tvrdenie, že peniaze na kompenzácie majú ísť na úkor žiadúcich zelených projektov Environmentálneho fondu, je rovnako nepresné. Nielen preto, že Európska komisia povoľuje využiť na kompenzácie vyššie spomínaných 25% a budúci rok majú príjmy z dražieb vyniesť o 100 mil. eur viac. Ale hlavne preto, že Environmentálny fond nedokáže svoje príjmy zmysluplne využívať. O nedostatkoch v čerpaní spísal správu aj NKÚ. Na jeho účtoch sa kumuluje obrovské množstvo zdrojov, a ako všetci vieme, ich poslanie je úplne iné. Účtovne znižovať deficit verejných financií.

Budajove rozhodnutie je veľmi krátkozraké a naznačuje, že budúcnosť Slovenska si predstavuje bez výrobných podnikov, schopných konkurovať na exportných trhoch. Ideálne sú asi plte na Váhu s haluškami. Je to veľký kontrast v porovnaní s víziou EÚ, ktorá výrobu chce, ale elektrifikovanú a napájanú z bezemisných zdrojov. Po odstavení Novákov bude výroba elektriny na Slovensku generovaná s veľmi nízkymi emisiami. Bohužiaľ, nízke kompenzácie nepriamych nákladov uhlíka budú odrádzať ostatné firmy od elektrifikácie. Prečo by to robili, keď na výrobu s komínom dnes dostávajú povolenky zadarmo?

Radovan Ďurana
Analytik INESS

Teraz najčítanejšie