Denník N

Ženy filmu: Valeria Gai Germanika a hlas mladých žien z moskovského predmestia

Ruská nonkonformná režisérka s dokumentaristickým pozadím zobrazuje každodenný život mestských tínedžerov.

Valeria Gai Germanika je výraznou postavou nastupujúcej generácie ruských režisérov a režisérok. Dnes 31-ročná autorka sa venuje najmä životu mladých ľudí, ktorý zachytáva v neľútostnom realizme. Implicitne zároveň vytvára obraz súčasnej ruskej spoločnosti v postsovietskej ére, pričom sama zosobňuje rebéliu voči zastaranému a patriarchálnemu filmovému priemyslu.

Germanika si získala meno už pred 10 rokmi svojím strednometrážnym dokumentom Dievčatá. Zblízka v ňom cinéma vérité spôsobom sleduje skupinu dievčat, ich vysedávanie na schodoch paneláku, zabávanie sa, pitie, všedné rozhovory a drámy. Film pôsobí hrubo a neopracovane, drsne autenticky.

Po niekoľkých ďalších krátkych dokumentoch nakrútila v 24 rokoch hraný film Všetci zomrú, iba ja nie, v ktorom využila viaceré princípy zo svojej predchádzajúcej tvorby. To, čo tieto filmy odlišuje od väčšiny iných s podobnou témou, je situovanie sa do vnútra skupiny. Germanika nie je niekto zvonku, kto prišiel skúmať mladých ľudí a už vôbec na nich neuplatňuje morálne kritéria. Pôsobí skôr ako jedna z nich, ako členka skupiny; hovorí o tom, čo dôverne pozná.

Všetci zomrú, iba ja nie je príbehom troch asi 14-ročných dievčat, ktoré sa pripravujú na školskú party. Plánujú, čo si obliecť, ako sa opiť, koho zbaliť a najmä, ako utiecť z domu. Počas piatich dní sa pohádajú s rodičmi, učiteľmi i medzi sebou, získajú prvé sexuálne skúsenosti a zažijú niekoľko bitiek. Do jednoduchého príbehu tak Germanika vložila mnohé skúsenosti a najmä životné pocity mladých ľudí. Práve o tie ide, o chvíľkové zapálenie sa pre niečo v inak bezútešnom svete. No zároveň o pocit samoty a nenávisti.

Film je nakrútený ručnou kamerou, neraz v detailoch, čo vytvára dojem, ako keby sme preberali pohľad niekoho, kto je bezprostredne s nimi, kto sedí alebo kráča vedľa nich. Germanika sa nesnaží skúmať z diaľky, ale byť súčasťou. Hercom (či skôr nehercom) pritom necháva dostatok priestoru pre improvizáciu a vloženie svojich vlastných pocitov a skúseností do postavy, pretože scenár je napísaný iba voľne.

Aj keď ide o hraný film, Germanika sa nesnaží svojich tínedžerov vykonštruovať, skôr ju (dokumentárne) zaujíma, akí sú. Snaží sa im dať hlas, pretože príliš často hovoria v ich mene iní.

Film Všetci zomrú, iba ja nie premietne Kino inak v nedeľu 25. októbra o 20h.
A4 – Priestor súčasnej kultúry, budova YMCA, Karpatská 2, Bratislava

Tomáš Hudák

 (fotografia z filmu)

Teraz najčítanejšie

Kino inak A4

Bratislavské Kino inak je súčasťou A4 - priestoru súčasnej kultúry. Premieta najmä filmy mimo slovenskej distribúcie. Sleduje trendy v súčasnej odvážnej kinematografii.