Denník N

Informácia ako tovar. Zlato ako ilúzia a „soľ zeme“. A „duše“ ako smeti sveta…

Ak je informácia tovar a je potreba vytvoriť dopyt, emotívnu túžbu, oddeliť ho v rámci konkurenčného boja o zákazníka od iného tovaru (od inej informácie), ako ho odlíšiť? Ako ho „vychváliť“? Ako iný tovar pohaniť? Ako uspieť v postmodernom svete, kde by to ľud mal už „identifikovať“? Podobne to vidíme i v prípade politického boja, kedy podľa mňa, nie zriedka, jedej seba nazve ako toho, čo chce dobre, a ten iný je šíriťeľ zla, konšpirácií… Pritom ide nie zriedka, pri bližšom pohľade, o bežné varianty riešenia nejakého problému. Veď o tom je politika, mať spôsob, silu a podporu na svoje zmeny, stratégie, ktoré hodlám zaviesť…A brať iným právo to riešiť inak, to je hodné úvahy, či to je ešte ok, či to nie je „za čiarou“…

Zaujímavý film je možné vidieť v rámci festivalu „kremdelakrem“.

Ide o film France.

Popularita novinárky, dáva správy populácií.

Vyrába zo života správy, sníma sa objekt kamerou, mikrofónom, …zo seba robí objekt…vyrába informácie, ľud sa s ňou „stotožnuje“, plní určitú potrebu možno i „archetypu“ (tie informácie sú vlastne dnes tovar,… a vyrába i vášne, emócie, (je dobrý „rezonátor“ sveta,,,má talent…pre mediálne domy hotoví poklad…tiež palivo, surovina na možné zisky…potom sa odhodí, nájde nový talent…fenomén… a vyrába a ukazuje svetu, v určitej novej realite, virtuálnej a virálnej…i ľudské šťastie, nešťastie…vojny…migranti…zo života ilúzie, formu, umenie ..či gýč…)

A sama je správa…

A čo je vlastne subjekt? A čo objekt? A čo „mimo“?

…emocie, z toho prázdnota plynie, nespokojnosť, odcudzenie.

Kapitál plynie svetom..nejak sa podarilo refisérovi „vpašovať“ posolstvo nového politického trendu, korporátnej predstaviteľky a jej príhovoru (je subjekt? Je tvorca? Je ona tiež len koliesko v súkolí? Hm…).

Kapitál a nezmysel sveta…Už bez štátov, bez hodnoty domova…, Kapitál ako konečné riešenie, horizont udalostí ako s ukazujú, fenomén…kde je potreba mať peniaze, kapitál…

…a tu podobne, yt, FB, Instagram…

…prázdno, bez lásky, neschopnosť …ľahostajnosť, tábory (dobrí, zlí, náš – váš…) …rezonátor, schopnosť tvoriť emócie,… potreba iluzie pozornosti, prázdnota, izolácia, samota… pocit prázdna od davu prazdneho, potreba riešiť to liekmi, antidepresíva, „vyhorenie“..ničota…démonska štruktúra…

A to je možno to, čo som sa dávnejšie sa snažil popísať.

Načo je taká kultúra, ktorá má „úlohy“, plány, projekty…ktorá má rozpočet?

A načo je také školstvo?

Príde v tom lepšom pripade do bodu, že sa „podarí“ kultúrny človek, či v druhom prípade občan s nejakým sebavedomím, ambíciou niečo zmeniť, s ilúziou….

A ten otravuje dané inštitúcie.

Tie institucie ho – paradoxne – nepotrebuju.

„a každý vztah je vlastne sázka, každý ráno múže zmizet, my jdeme dál. Rekneto, kto pak za to múže, kto z nás má právo neco brát? Kto lidi zlobu učil dýchat, kto na vojáky chce si hrát?“

/Brontosauři…Hejna včel (píseň…ráno mně to napadlo a myslel jsem na jedného holohlavého, arogantného, s patentom na pravdu…tak to sem dám…odporúčam pustiť si píseň…)/

Majú iného „vnútorného zákazníka“…

Taká kultúra vyrába kultúru, skladá formálne s použitím umeleckých prostriedkov niečo, tovar, výplň programu v čase…ilúziu… (i my na festivale, …cena lístku nemôže pokryť náklady. Dostali sm pohár vánka, chlebíček…sme vlastne dôležitý len ako objekt na fotke pre fotodokumentáciu pre vyúčtovanie grantov…na festival sa poskladali i daňoví poplatníci, ktorí sedeli doma pri tv (kde zúri informačná vojna, propagand,a boj o názor a mysle ľudí…kde sú záujmy mocných a občan s úlohou mne zatiaľ nejasnou…možno Vám jasnou…(možno „urá do boja…“, ..kto vie…emocie, šírenie nenávisťi, zlosti…animozity, dehumanizácia nepriateľa…známe veci z nedávnej z histórie…)

Taká škola tiež niečo vytvára, …poskytuje titul..formálne akože plní demokratické úlohy a možno je stále zakuklená v niečom, o čom sa mlčí, čomu sa verí…z nostalgie…či zo zdravého sediackého (rustikálneho) rozumu…

…taká žurnalistika vyrába informáciu a v konkurenčnom boji …popíše „nepriateľskú“ dezinformáciu…seba označí za pravdu, za dobrý tovar…po ktorom je dopyt…hm…

A potom tu máme i hru na žurnalistiku,…

Akoby tragickú karikatúru žurnalistiky v podobe informácie RTVS …služobníčky….

Minule som zachytil „reč tela“ moderátora. Jeho meno ani nevyslovím…skáče do reči..možno už viete:-)

Do uší mu asi ide podnet, komu a kedy a čo…on len vysloví…posunie tok …divák stratí niť, pozornosť, hm…

Spýtal sa odborníka z nejakej agentury, či institútu…dal otázku, … (možno  preto, aby náhodou nepovedal niekto (rada niečoho, či nezávislá komisia…), že i takú nepoložil..)

Bolo to niečo také: že či tá možnosť vývoja biologickych zbraní na Ukrajne či nie je reálna….

Povedali mu, že:

„Nie“

….

:-)

A teda to stačilo… (RTVS)

:-)

Mohol sa pýtat ďalej…:-)

(Koho by taká práca bavila (v strese…načo si robiť stres…)?)

Žiadne argumenty, …

Že prečo si to odborník myslí…?

(prečo je vlastne za odborníka?

Kto ho plati? (to sa občan nedozvie..on má len právo na informáciu z Ústavy SR…)

Aká ma publikácie? (Kto ich hodnotil? Kto čítal?…)

Z čoho čerpá? A čo jeho CV?…

Z čoho odborník na pravdu vychádza???

(Vyvíja sa fenomén v čase, vo svete, stavy sa menia, ľudia reagujú… a on vie…:-)

(toto áno – toto nie. To je dobré. To je zlé. To je svetlo. To je zas tma…(to je „fuj“)

Čierne a biele…bojovníci svetla…zničia tmu…fantasy žáner …

…a bude dobre..biely den…

Midas a samé zlato, veci, vzťahy…

Samé zlato…(zlato je dobré…)

A to má cenu…(„sprostí“ ľudia nepoučiteľní z rozprávky chcú zlato  a nechcú soľ. Soľ zeme…)….

Páčil sa mi výrok Dalajlámu, (bolo i výročie okupácie Tibetu..sme si vyvesili vlajky na znak solidarity (vlajky Tibetu)…Výrok: že svet už nepotrebuje viac úspešných ľudí, potrebuje ludi mieru, šíriteľov pokoja, príbehov…

A foto len tak ilustračne, z jednej rezervácie …

…baví ma prísť na to miesto a teda obcčas „monitorovať“, pozrieť, čo svet konzumu, kultúry…“priplaví“ (v zmysle fenomenológie ako učenia…v prenesenom zmysle slova…) zo zapádu, z výletných lodí…a niekedy len tak sa zohnúť…  doslova pre nejaké smietko, len tak, bez výhovoriek…pre kus polystyrénu..s pocitom, že to miesto ostane čisté…taký spôsob „meditacie“…šírenia Peace of Mind:-)

Možno šírenie Šri Višnua…hodnoty udržovania…:-)

Pozlátko sveta…“…a rieka tečie ďalej… dosť bolo otázok. čo prináša to halí, …čo odnáša jej tok…“ (I.Štrpka…D. Ursíny) Kto to skúsi, možno mu časom príde na um myšlienka, ako záblesk, …či obraz podobný známej fotke z obdobia nacizmu v Nemecku. Tam na tej fotke je znázornený dav. Všetci tam na jednen povel „hajlovali“ a len jeden z nich, jeden človek, bez nadšenia sedí, ruky skrížené na hrudi a zjavne nesúhlasí…mračí sa a akoby premýšľal… Je mimo „pravdu“. Neteší s z informácie, Z TOHO TOVARU, ktorú všetci prijali…ktorý si kúpili „zdarma“…

(Kto mal pravdu a čo to bola za informácia dnes vieme. Čo nevieme, či náhodou dnes nežijeme niečo podobné…nedá sa to vylúčiť. Informácie a selekcia, filtruje sa skutočnosť, život, aký je, stavy i dej…)

Teraz najčítanejšie