Denník N

Slovensko potrebuje odklon od ruského plynu, využime naplno geotermálnu energiu

Využívanie geotermálnej energie a ostatných obnoviteľných zdrojov je najefektívnejšou cestou zbavovania sa závislosti od fosílnych palív. Foto – Shutterstock
Využívanie geotermálnej energie a ostatných obnoviteľných zdrojov je najefektívnejšou cestou zbavovania sa závislosti od fosílnych palív. Foto – Shutterstock

Vojna na Ukrajine ukazuje, že odklon od fosílnych palív je nielen environmentálny, ale aj bezpečnostno-strategický záujem Slovenska. Pod zemou drieme obrovský potenciál geotermálnej energie, ale štát jej rozvoju zatiaľ veľmi nepomáha.

Geotermálny potenciál Slovenska sa odhaduje na 5 500 tepelných megawattov (MWt). Keby sa využil naplno, Slovensko by vďaka nemu mohlo dodávať teplo do státisícov domácností. Z rovnakého zdroja možno v niektorých prípadoch vyrábať aj zelenú elektrinu.

Namiesto toho sa na Slovensku a v Európskej únii spoliehame najmä na zemný plyn. Ten podľa údajov z roku 2019 predstavoval až 24 % energetickej spotreby. Prirátajme k tomu 34,5 % zastúpenie ropy a ropných produktov a 11 % podiel uhlia. Zistíme, že v Európe sme na 70 % naďalej závislí od fosílnych palív, u mnohých členských krajín dovážaných najmä z Ruska.

Až polovica spotreby plynu Nemecka pripadá na import z krajiny vedenej prezidentom Vladimirom Putinom. Taliansko so 40 % veľmi nezaostáva. Plyn využívaný na Slovensku má ruský pôvod z približne 90 %.

Aký je podiel jednotlivých zdrojov spotrebovanej energie v európskych krajinách, ukazujú dáta Eurostatu. Fosílne palivá majú naďalej silné zastúpenie.

Dôvodom nevyužitia potenciálu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) je nedostatočná európska politika, ktorá by vytvorila jednoznačný priestor na investičnú a prevádzkovú podporu OZE a priniesla efektívny model financovania zelených projektov.

Chýbajúca podpora geotermálnej energie na Slovensku

Samostatnou kapitolou je (ne)podpora geotermálnej energie zo strany štátu. Podrobnejšie som o tom písal koncom minulého roka, hlavné problémy geotermu na Slovensku by sa však dali zhrnúť v stručnosti takto:

  • povoľovacie procesy, od fázy terénneho prieskumu po realizáciu prvých vrtov, zaberú neraz aj viac ako päť rokov
  • absencia možnosti čerpať eurofondy na realizáciu geotermálnych vrtov a geologický prieskum
  • absentujúca podpora výkupu zelenej elektrickej energie priamym doplatkom (Feed-in Tariff) pre zdroje nad 500 kW, respektíve v rámci aukčného systému
  • slabý dôraz na potrebu uprednostniť bezemisné OZE pred systémami KVET
  • žiadna priama podpora zo strany štátu

Slovensko má pritom pre geotermálnu energiu nadpriemerné prírodné podmienky. V minulosti bolo vytypovaných 27 perspektívnych lokalít, kde využívanie geotermálnej energie na výrobu elektriny či tepla prichádza do úvahy. Nové prieskumné metódy a vývoj nových technológií na čerpanie a využívanie geotermálnej energie má potenciál tento zoznam ďalej rozšíriť.

Geotermálna energia je navyše v porovnaní so slnkom či vetrom stabilným zdrojom energie, bez výkyvov súvisiacich s počasím.

Európa nemá byť závislá od ruského plynu

Európska únia je najväčším importérom plynu na svete. Vplyv Ruska na ňu je značný najmä preto, že krajina má obrovské zásoby plynu a komoditu dokázala Európe poskytnúť za najvýhodnejšie ceny. Navyše, až do vypuknutia vojny na Ukrajine bolo Rusko pomerne spoľahlivým partnerom dodržiavajúcim kontrakty.

Diverzifikácia dodávateľského reťazca sa preto nikdy významnejšie neriešila, i keď téma bola v minulosti párkrát otvorená. Skôr sa však hľadali nové spôsoby, ako dostať do Európy viac plynu z Ruska. Príkladom je – medzičasom pozastavený – projekt Nord Stream 2 popod Baltské more.

Zastavený projekt Nord Stream 2, ktorý má privádzať plyn z Ruska do Nemecka. Foto – Shutterstock

Rusku a jeho lacnému plynu nahrala nepriamo aj energetická stratégia EÚ znižovať emisie skleníkových plynov o 55% do roku 2030 a dopracovať sa k uhlíkovej neutralite v roku 2050. Prinieslo to sériu opatrení a v rámci nich aj zatváranie uhoľných elektrární.

Alternatívnym energetickým zdrojom sa stal často práve plyn – síce menej emisný, no stále znečisťujúci zdroj. V mnohých prípadoch je plyn náhradou aj za jadrovú energiu – napríklad Nemci ju plošne odmietli ešte v roku 2011 a stopli investície do tohto zdroja.

Zmena stratégie a odstraňovanie prekážok je kľúčové

 V súčasnej situácii potrebujú členské krajiny EÚ sebavedomejšie energetické plány na zbavenie sa závislosti od (ruského) plynu a iných fosílnych zdrojov. Okrem uprednostnenia vlastných lokálnych zdrojov sa očakáva aj vzájomná spolupráca. Napríklad pri podpore spoločných projektov, ktoré by umožnili väčšie zapojenie obnoviteľných zdrojov.

Slovensko by malo v prvom kroku odstrániť balík byrokratických prekážok a následne si zadefinovať priority v energetickej stratégii.

Prechod na obnoviteľné zdroje energie je nutný nielen kvôli záchrane životného prostredia pre ďalšie generácie. Ukazuje sa aj ako kľúčový pri znižovaní našej závislosti od fosílnych zdrojov a zvyšovaní energetickej sebestačnosti a bezpečnosti Slovenska.

Na ťahu je exekutíva. Projekty na posilnenie energetickej nezávislosti Slovenska tu sú, stačí im vytvoriť priaznivé podmienky na ich realizáciu.

Teraz najčítanejšie

Michal Mašek

Zaujímam sa o rozvoj využitia geotermálnej energie na Slovensku ako cenného obnoviteľného zdroja. Naša krajina má v tejto oblasti značný potenciál, ktorý sme zatiaľ využili iba málo. Geotermálnej energii sa venujem od roku 2011, už v rámci MBA štúdia som vypracoval koncepčný plán prvej geotermálnej elektrárne na Slovensku. Verím, že sa čoskoro v aktualizovanej podobe stane realitou. V súčasnosti pôsobím ako projektový manažér v spoločnosti PW Energy, ktorá realizuje geotermálne projekty na strednom a východnom Slovensku. V mojom blogu sa budem venovať predovšetkým osvete v oblasti geotermálnej energie. https://www.linkedin.com/in/michalmašek/