Zhanobené pietne miesto – Malý Slavín pri Bratislave…
Priznám sa, keď som písal nedávno o pietnom mieste pri Bratislave, kde je relatívne veľký a dôstojný pamätník a zároveň hrob, kde našli posledný odpočinok ľudia, ktorí tu – chtiac – nechtiac – prišli o to najcennejšie, o svoj život a v rámci boja za slobodu a mier, oslobodenie, pamatník pre všetkých živých, na večnú slávu a pripomenutie obetí hrdinskej Červenej armády, tak mal som naozaj i takú myšlienku, že to je vlastne z mojej strany dosť veľká hlúposť. Ak popísal niekto podobný symbol nad Bratislavou – teda Slavín, tak asi zbytočne upozorňovať na ďalšie miesta s genius loci. A teda, keď som dnes videl naozaj popísaný pamätník na Malom Slavíne, ani neviem, čo som si pomyslel… Ale možno všetk ozlé je na niečo dobré…kto vie… Nemám 5 rokov, ani 15 – násť…tak ma to, čo sa deje v ľudskej duši. až tak neprekvapilo. Keďže som odtiaľ bežal dole kopcom asi tak polhodinku mal som čas uvažovať a prinášam pár možností, motívov…a pár fotiek. A dám asi i trestné oznámenie na neznámeho páchateľa…
Teda v rámci hry Kamene, ktorú máme už druhý rok, som bol skontrolovať jedno miesto, kde by to bolo dobré pre bežcov rekreačných. Kameň, predmet hry, tam stále bol…a pridal som ďalší…
Prišiel som na Malý Slavín a spravil pár fotiek…
Kto to teda mohol popísať?
Akú mal osobnosť? Aký motív?
Kto nečítal Zločin a trest,od F. M. Dostojevského, tak motív Raskoľnikova by sa nemihol medzi možnosťami. Tu intelektuál chcel zmeniť svet a vyriešiť to chcel hneď pomocou sekery. Starú úžerníčku teda popravil a potom mal desné výčitky svedomia. Autor pekne popísal všetky traumy, psychosomatické prejavy..nešťastník, sám sa potrestal…
Podobne si môžeme spomenúť i na hrdinov románu Na západe nič nového, kde tiež z ideálu, pocit spravodlivej vojny, sa nechali študenti nalákať na zážitky prvej svetovej vojny a dospeli priveľmi rýchlo…prípadne umreli priveľmi rýchlo …a zbytočne…pre ideál…chyméru…
A koľko je dnes ideálov, ideológií, koľko polarizácie, emócií šírených médiami, ktoré sa tvária „mienkotvorne“ a zdroj financií..či motívov, …či ideológií, a „boja“ v prospech niečoho… je neznámy…
Teda tu môže byť i tretí motív takéhoto odsúdeniahodného činu. Je to možná obeť manipulácie, propagandy, pocitu hrdinstva….
Teda ak prijímem teoriu, že mladík, možno umelec, možno mierne vyšinutý, z nejakej strednej umeleckej školy, ktorý robí „postmoderné“ „intervencie“, tak ako ho učia jeho „možno mierne tiež „mimo“ učitelia „umelci““. Alebo čitateľ nejakého denníka. Možno i tohto, že tu sa dozvedel z môjho textu o Malom Slavíne, pozrel mapu a hurá, farba, štetec…budú lajky…bude sláva…
A teda, komu to prospeje?
To je tá otázka…
Napadlo mi, že ľudia majú radi obete, tak si zvolili dvakrát i V. Mečiara a tu by tiež možno mohli byť paradoxne práve Rusi v informačnej vojne o ľudské mysle občana SR vo výhode. Ale, myslím si, že Rus nemá takéto myšlienky. Tá výchova k vojakom ..to sa mi nezdá…
A teda skôr nejaký prejav mladosti, resentimentu, …pripomína mi to scénku z takého „trápneho“ seriálu Priznanie. Chlapci, extrémisti, členovia subkultúry…podľahli dezinformáciám, konšpiráciám a strhli žene zo Sýrie, ktorá tu žiadala o azyl, strhli jej šatku…
Teda paradoxne, tento prejav aj keď v pomyslení, že je z opačnej strany ,že je to akože „dobro“ je dosť podobý tomuto „skinheadskemu“ mysleniu.
Celé mi to pripomína roky 90. – te u nás, kedy tu bol nacionalizmus…a opak…
A potom v kapitalizme to ľudí prešlo…Teda i Ukrajina, hrdá, plná ideálov, buduje si národné povedomie ..a chce ísť do západnej štruktúry, ktorá toto paradoxne potláča, homologizuje,,,dá prácu, hypotéku, spláca hrdý..kým neskrotne…kým nepríde k úzkostiam, storjovému tupému stavu…tak neviem…celé to je chaotické…
A keďže musím končiť, tak len pár fotiek…
Aha, Vydrica, ..no krása..v tomto prostredí krásy myslieť na takéto „vojny“, nezmyselné…no neviem..kto si všimne ako tečie rieka, je občas nejaký lístok raz viac vľavo, potom – o to rýchlejšie – ide vpravo..a najlepšie je ten stred, umenie stredu…pokoj, vyrovnaný stav..mier…ten klid…
Teda toľko…podľa te%orie konfliktov, o polarizácií spoločnosti, práve tie dve extrémne polohy pradoxne najviac uvažujú podobne, podobne i konajú..su odhodlaní viesť i vojny..a „mlčiaca väčšina“ tá sa nemieša do ničoho..spláca hypotéky…
stopy neznámych zvierat…
Keďže mám rád imagináciu, ako prejav duše, spôsob rozvoja, znova, v tých machuľách „umelcov“ som videl vnútrným zrakom beštiu, zvier…možno podobu autora..umelca…tak dám len to čo som v buse vytvoril …
ak si naozaj hrdina, ty „umelec“ tak odporúčam, choď a pozri si film: ChoĎ a pozeraj sa…o druhej svetovej vojne v oblasti Ukrajiny a Bieloruska…my sa myslím miešame do niečoho, čo mentálne nie sme schopní pochopiť…máme inú históriu…
…alebo, choď na políciu a priznaj sa…povedz meno, …dôvody…a buď hrdina…
Ono podobne so msi cestou v MHD som dokreslil v rámci metody „imaginacie“ i tie predosle „machule“ neznámeho páchateľa, ktoré nechal /li na Slavíne…ale to sem nedám…tiež také zviera, beast …mi vyšlo z machule…teda lednva ten Slavin ocistili, nech tu nie je v SR hanba, uz je tu zas Malý salvín dopísaný..to nie je umenie…za to Vás nik neodmení…
Tak na potesenie jedno foto od prameňa v Marianke…
Aha, ešte ak otak korigujem preklepy, čítam to tu po sebe, trochu, tak ešte so msi spomenul na knihz Hľadanie zmyslu života, V. E. Frankl. Písal ju v koncentračnom tábore a jedna z myšlienok je tá, nechať v sebe žiť človeka. ZAchovať si ľudskú dôstojnosť. Tí, ktorí to chceli prežiť, ktorí zo seba spravili „svine“, tí, podľa autora často neprežili..a tí, čo mali zmysel života, vzdelanie, dielo, ktoré chceli dokončiť, tí to akosi prežili..tak i my to tu skúsme prežiť v nejakom ptimálnom, či zmúdrelom stave…
Aj keď mi to pripomína presne to „besnenie“ a pouličné škriepky, bitky, gestá..ktoré časom končili i vraždami politických oponentov v tom nacistickom Nemecku v rokoch povedzme 1933, tak je možné, že keď aj tu niekto ponechá výnimočný stav, a nebudú už voľby, lebo dobro už vyhralo, tak možno takýto „umelci“ s farbou na duši, možno budú i ministri kultúry…myslím si, že to nie sú deti plebsu…že protekcia a tradícia by sa našla…a tu v SR je tuším všetko možné..len nie ozajstná demokracia…žiaľ…každá strana, hoc vyzerá ko napravo od stredu je viac menej strana jedného muža. často s prvkami despotizmu a narcizmu..žiaľ…tá naša „cesta“ za posledných tridsať rokov, cesta slobody, nie je veľmi odlišná od cesty Rusov, či Ukrajincov…tu sa krčia ľudia a čakajú na omrvinky z koláča… tlieskajú, keď niekto nehorázne klame a kradne…ich okráda…to nie je ani smiešne..to je ako z románu napr. Bratia Karamazoví…ozajstná bieda…duše…či sa v kapitalizme napriek technickým vymoženostiam, blahobytu, či sa práve tá mení k lepšiemu? Ak ovravel autor..ak je Boh mŕtvy, môžeme si robiť hocičo…ako v nihilizme, ako démoni…kúpiť si i dieru z koláča…
