Ospravedlní sa koalícia Kočnerovej kamoške za odvolanie?

Kauza súvisí s videozáznamom zo skrytej kamery, ktorú mafián Marian Kočner nainštaloval v pracovni svojho kamoša, vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Záznam zverejnilo České centrum pro investigativní žurnalistiku (ďalej aj „Investigatívne centrum“) na webe www.investigace.cz. Úrad na ochranu osobných údajov (ďalej aj „Úrad“) sa v decembri 2019 obrátil na Investigatívne centrum so žiadosťou o poskytnutie súčinnosti, v ktorej sa dožadoval uvedenia zdroja, z ktorého Investigatívne centrum daný videozáznam získalo, a zároveň sa pre prípad odmietnutia spolupráce centru vyhrážal možnou pokutou do 10 miliónov eur. Investigatívne centrum svoj zdroj Úradu neprezradilo.

Šikanovanie novinárov a porušenie práva na slobodu prejavu

Keďže šéfka Úradu Soňa Pötheová v minulosti pre Kočnera pracovala a aj neskôr s ním udržiavala nadštandardnú priateľskú komunikáciu, postup ňou vedeného Úradu sa nedal vnímať inak ako nadpráca v prospech Kočnera. Dožadovať sa od novinárov prezradenia zdroja informácií pod hrozbou 10-miliónovej pokuty totiž nemalo žiadny význam z hľadiska ochrany osobných údajov, ktorej by sa mal Úrad venovať, určite by to však zaujímalo samotného Kočnera.

Ako šikanovanie novinárov hodnotilo postup Úradu nielen Investigatívne centrum a verejnosť, ale prípadom sa zaoberala aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, ktorá vo svojej správe konštatovala, že „postupom úradu pri vyžadovaní súčinnosti od centra a odhalenia svojho anonymného zdroja došlo k porušeniu práva na slobodu prejavu a základných princípov správneho konania a dobrej verejnej správy“. Šéfku Úradu Pötheovú sme sa následne pokúsili predvolať na Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Neúspešne. Keďže sme nedostali uspokojivé odpovede na naše otázky, výbor odporučil vláde navrhnúť odvolanie Pötheovej. Vláda takýto návrh parlamentu predložila a parlament návrh vlády 29. apríla 2020 schválil.

Odvolaná predsedníčka a za predsedu navrhovaný riaditeľ

Funkčné obdobie Pötheovej pritom malo skončiť už v máji 2020, jej predčasné odvolanie z funkcie len pár týždňov pred skončením jej funkčného obdobia bolo jasným signálom, že vláda aj parlament berú kauzu vyžadovania prezradenia zdroja od Investigatívneho centra ako veľmi vážne zlyhanie Úradu, ktoré nemôže ostať bez následkov a vyvodenia zodpovednosti. To bolo v apríli 2020. V marci 2022, keď sa vláda konečne dostala k tomu, aby parlamentu navrhla Pötheovej nástupcu, to už – zdá sa – celkom neplatí.

Vláda totiž na základe výsledkov výberového konania navrhuje parlamentu zvoliť za šéfa Úradu Juraja Mičuru, riaditeľa odboru správnych konaní Úradu, ktorý nesie zo svojej pozície priamu zodpovednosť za kauzu Investigatívneho centra.

Normálny postup alebo zlyhanie?

Na verejnom vypočutí kandidátov na šéfa Úradu začiatkom februára dostal Mičura otázku aj na túto kauzu. Veľmi sa k nej však nechcel vyjadrovať. Vyslovil pochybnosť, či išlo o šikanu a či sa novinárom Úrad vyhrážal pokutou, rozhodnutie parlamentu však nechcel komentovať a odvolal sa na povinnosť mlčanlivosti.

Výberová komisia zhodnotila Mičuru ako najlepšieho zo šiestich vypočúvaných kandidátov a vláda navrhla parlamentu zvoliť ho za šéfa Úradu. Ako vládou navrhnutý kandidát sa Juraj Mičura minulý týždeň zúčastnil zasadnutia Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a ja som využil príležitosť spýtať sa ho na jeho účasť v kauze Investigatívneho centra. Ani na výbore sa najprv nechcel ku kauze vyjadrovať a odvolal sa na povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Keď som namietal, že povinnosť mlčanlivosti sa predsa nemôže vzťahovať na otázku, či mal na konaní účasť a ako ho hodnotí, priznal, že mal na konaní účasť, ktorú bližšie nešpecifikoval, a povedal, že to hodnotí ako zlyhanie Úradu. Odvolal sa však na to, že on iba plnil pokyny.

Iba plnil pokyny

Najprv nechcel povedať, od koho tie pokyny dostal, až na moje opakované otázky uviedol, že pokyn dostal nepriamo od bývalej predsedníčky úradu Pötheovej. Argumentoval vraj, že je to zlý postup, že konanie nie je v poriadku a že je to nezmysel. Napriek tomu príkaz vykonal. Z Mičurových odpovedí na moje ďalšie otázky vyplynulo, že Mičurova účasť na tejto kauze sa neobmedzila iba na to, že ako riaditeľ príslušného odboru žiadosť adresovanú Investigatívnemu centru podpísal, ale žiadosť sám za práceneschopného podriadeného aj pripravil.

Z týchto informácií vyplýva dôvodná pochybnosť, či je vhodnou osobou na šéfa Úradu človek, ktorý sa na tak závažnom zlyhaní Úradu priamo podieľal. Navyše človek, ktorý si uvedomoval, že takýto postup Úradu nie je v poriadku, ale na základe pokynu, či príkazu ho sám realizoval. Ale ani toto ešte nie je všetko.

Prečo sme tak konali?

Dostal sa ku mne zápis z porady vedenia Úradu zo 7. apríla 2020, na ktorom sa riešila žiadosť verejnej ochrankyne práv týkajúca sa uvedenej kauzy. A Juraj Mičura na tej porade postup Úradu v uvedenej veci nielenže nekritizoval, ale práve naopak ho aktívne obhajoval a snažil sa ho vysvetliť. Dokonca odpovedal na otázku predsedníčky Úradu Pötheovej „Prečo sme tak konali?“, ktorá rozhodne nevyznieva ako otázka od človeka, ktorý dal na také konanie pokyn. A odpovede Mičuru rozhodne nevyznievajú ako vyjadrenia niekoho, kto len pasívne plnil pokyny niekoho iného a kto s tými pokynmi vnútorne nesúhlasil.

Juraj Mičura na predmetnej porade tvrdil, že Úrad mohol žiadať to, čo od Investigatívneho centra žiadal, mohol sa dožadovať prezradenia zdroja a v poučení uviesť výšku hroziacej pokuty. „Juraj Mičura, riaditeľ OSK: citoval porušenie z odpovede VOP a poukázal na Tlačový zákon SR a Tiskový zákon ČR, v týchto zákonoch nie sú zahrnuté internetové médiá, je tam možnosť cez § 109 požiadať o súčinnosť a mohli sme žiadať o to, o čo sme v liste Investigative.cz požiadali v rámci súčinnosti,“ uvádza sa v zápise z porady.

Nežurnalistickí investigatívci a žurnalista Kaliňák

Ako čerešničku na torte možno v tejto súvislosti spomenúť, že kým začiatkom roka 2020 Mičura nepovažoval Investigatívne centrum za médium, lebo internetové médiá nie sú uvedené v tlačovom zákone, o dva roky neskôr rozhodol o odložení iného návrhu na začatie konania o ochrane osobných údajov, čo okrem iného odôvodnil aj tým, že podpredseda SMER-SD Erik Kaliňák zverejnením videa na webstránke strany SMER-SD vykonával žurnalistickú činnosť. Podnet na začatie konania sa týka videa, ktoré Erik Kaliňák zverejnil o šéfovi TIPOS-u, nominantovi OĽaNO, ktorého vo videu natočil. Návrh bol Úradom odložený.

V upovedomení o odložení návrhu, ktoré podpísal Juraj Mičura, sa okrem iného uvádza: „Napriek tomu, že nebolo vo Vašom prípade preukázané porušenie osobných údajov spadajúcich do pôsobenia Nariadenia, nad rámec vyššie uvedeného úrad na tomto mieste uvádza nasledovné. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ v zásade vyplýva, že žurnalistické účely sú činnosti, ktorých účelom je sprístupniť verejnosti informácie, názory alebo myšlienky akýmkoľvek spôsobom prenosu. Vo veci „Sergejs Buivids“ Súdny dvor EÚ konštatoval, že aj v prípade, ak osobné údaje spracúva a zverejňuje osoba, ktorá nie je novinárom, môže ísť o spracovanie osobných údajov výlučne na žurnalistické účely, pokiaľ zo skutkových okolností jednotlivého prípadu vyplýva, že jediným účelom uvedeného zhotovenia a zverejnenia bolo verejnosti sprístupniť informácie, názory a myšlienky. Žurnalistické  činnosti nie sú vyhradené podnikom oznamovacích prostriedkom a môžu byť spojené s cieľom dosiahnuť zisk. Nosič prostredníctvom ktorého sú údaje prenášané, klasický, ako je papier alebo rádiové vlny, alebo elektronický, ako je internet, nie je pre posúdenie, či ide o činnosti výlučne na účely žurnalistiky rozhodujúci.“

Čiže asi takto. Investigatívni novinári z českého Investigatívneho centra nevykonávajú žurnalistickú činnosť, lebo publikujú na internete a internetové médiá nie sú pokryté tlačovým zákonom, ale podpredseda SMER-SD Erik Kaliňák publikujúci na webstránke politickej strany SMER-SD žurnalistickú činnosť vykonáva.

Kandidát

Zhrňme si to.

Novým šéfom Úradu na ochranu osobných údajov by sa mal stať človek priamo zodpovedný za kauzu, ktorá bola dôvodom odvolania predchádzajúcej šéfky Úradu.

Človek, ktorý sa na verejnom vypočutí kandidátov odmietol k celej veci bližšie vyjadriť, ale vyjadril pochybnosť, že išlo o šikanovanie novinárov a že sa im niekto vyhrážal pokutou, no na zasadnutí parlamentného výboru o mesiac neskôr to už hodnotil ako zlý postup a zlyhanie úradu.

Človek, ktorý sa ku kauze verene vyjadroval na vypočutí kandidátov aj na parlamentnom výbore, ale až na opakované otázky priznal, že mal na veci priamu účasť a predmetnú žiadosť Investigatívnemu centru nielen z titulu svojej funkcie podpísal, ale aj napísal.

Človek, ktorý tvrdí, že konal na príkaz bývalej šéfky Úradu, hoci si bol vedomý, že ide o nesprávny postup.

Človek, ktorý teraz tvrdí, že na nesprávnosť postupu upozorňoval, ale v apríli 2020 na porade, na ktorej sa riešila kauza, ho obhajoval a vysvetľoval.

Človek, podľa ktorého Investigatívne centrum pri zverejnení videonahrávky Trnku s Kočnerom nevykonáva žurnalistickú činnosť, ale podpredseda SMER-SD Erik Kaliňák svojim videom na webstránke SMER-SD áno.

Nebudem sa čudovať žiadnemu poslancovi z jedného alebo druhého Smeru, ak tomuto kandidátovi dá svoj hlas. Vládna koalícia by si však zvolením takéhoto kandidáta strelila do kolena.

Ak sa tak stane, mali by sme sa ospravedlniť bývalej šéfke Úradu Soni Pötheovej za to, že sme ju odvolali z funkcie pre kauzu vyžadovania informácií od českého Investigatívneho centra a za jej nástupcu zvolili zamestnanca Úradu, ktorý v uvedenej veci za Úrad konal.