Denník N

Prečo Rusko zaútočilo na Ukrajinu a čo je zo strany západu potrebné urobiť?

English text below: Why did Russia attack Ukraine and what needs to be done by the West?

Tento text som napísal 24. februára, v deň, keď ruská armáda zaútočila na Ukrajinu.

Spravodajské informácie aj analytické a politické úvahy na západe boli neomylné. V dnešných skorých ranných hodinách zaútočila Ruská federácia na Ukrajinu. Vladimir Putin vydal rozkaz k bombardovaniu ukrajinskej vojenskej infraštruktúry. Rusi prekročili hranice aj na zemi, bojuje sa vo veľkých mestách po celej krajine. Sú hlásené prvé obete z radov vojakov aj civilistov. Prečo však Rusko zaútočilo a ako by mal západ na čele so Spojenými štátmi reagovať?

George Kennan, niekdajší veľvyslanec USA v Sovietskom zväze, povedal, že Rusi väčšinou vnímajú susedné štáty buď ako hrozbu alebo ako vazalov, nie ako partnerov. Som presvedčený o tom, že veľmi podobne tak vníma a koná aj Vladimir Putin. Silná a nezávislá Ukrajina, ktorá by sa časom mohla stať členom EÚ či dokonca Severoatlantickej aliancie, je preňho hrozbou. Taká Ukrajina smerujúca k slobode a prosperite by mohla odhaliť nedokonalosti jeho vlastného systému vládnutia, ktorý by tak bol znenazdajky ohrozený zo strany osvietenej ruskej spoločnosti. Ukrajina by totiž smerovala na západ, bola by priťahovaná mäkkou silou USA a EÚ a šancu na zmenu spoločnosti, na spravodlivosť a právny štát, slobodu a ľudské práva, prosperitu a zbavenie sa veľkej korupcie by vycítili aj občania v Rusku, ktorí by sa ich následne dožadovali.

Pochádzam zo Slovenska a aj naša krajina mala, ešte ako súčasť Československa, skúsenosť s ruským vplyvom a so sférou vplyvu Sovietskeho zväzu. Často sa vraví, že históriu píšu víťazi. Tak to bolo aj po skončení najkrvavejšieho konfliktu v dejinách, druhej svetovej vojny. Konferencia spojencov na Jalte a ďalšie vtedajšie geopolitické skutočnosti viedli k tomu, že Európa sa rozdelila do západnej kapitalistickej a východnej socialistickej sféry vplyvu. Hranica medzi sférami vplyvu USA a ZSSR viedla skrz železnú oponu a rozdelené Nemecko a Berlín. Po tom ako ekonomická a vnútropolitická nestabilita východného bloku viedla k zjednoteniu Nemecka a krachu komunistických vlád v sovietskych satelitoch, rozpadol sa aj samotný Sovietsky zväz čím vznikla aj samostatná a nezávislá Ukrajina. Tieto skutočnosti a tiež dramatický pokles ruského vplyvu a ekonomická a politická kríza, do ktorých bolo Rusko v 90. rokoch zatiahnuté, umožnili, aby väčšina niekdajších satelitných štátov východného bloku v strednej a východnej Európe postupne smerovala na západ, do štruktúr NATO a EÚ.

Toto rozširovanie však nezahrnulo Ukrajinu, Moldavsko či Bielorusko. Tie tak ešte zostali pod pomerne výrazným ruským vplyvom. Ekonomická transformácia v týchto krajinách bola pomalšia ako v krajinách na ich západnej hranici, tzn. Poľsku, Slovensku, Česku či Maďarsku. Takisto je tam aj vysoká miera korupcie či veľká majetková priepasť medzi oligarchickou vrstvou a väčšinovou spoločnosťou. A práve to chcú Ukrajinci zmeniť, presne tak, ako sa to už pokúšali zmeniť v revolúciách v rokoch 2004 a 2014. Preto sa chcú dostať na západ a do EÚ. Nevadia im ani tak samotní Rusi, ktorí sú naozaj ich bratským národom, ako skôr Putin, ktorý je v ich očiach symbolom režimu založeného na korupcii, nespravodlivosti, propagande a dezinformáciách, na nedodržiavaní právneho štátu a ktorý brzdí ekonomický pokrok a smerovanie k prosperite. A tiež ide o režim založený na historickom revizionizme a imperialistických tendenciách vtedy, keď sa to ruskému prezidentovi hodí. Vyskúšal si to koniec koncov aj v Gruzínsku v roku 2008 či pri anexii Krymu a odštartovaní vojny v Donbase v roku 2014. Prítomnosť krajín Vyšehradskej štvorky, pobaltských štátov či štátov na Balkáne v NATO prakticky vylučuje, aby v nich bol priamy vojenský konflikt s Ruskom. Nie však na Ukrajine a práve to Putin využíva. Vie totiž, že silná, nezávislá a postupne prosperujúca Ukrajina, ktorá by mohla smerovať do EÚ, môže jeho režimu spôsobiť jednu zo smrteľných rán.

Podobne to opisuje aj spravodajca The Guardian Andrew Roth vo svojom vysvetľujúcom článku. Prečo Putin zaútočil na Ukrajinu? „Po prvé, Putin naznačil, že spochybňuje právo Ukrajiny na štátnosť, pričom modernú Ukrajinu označil za umelú konštrukciu Sovietskeho zväzu. Rusov a Ukrajincov tiež vníma ako „jeden ľud“. Po druhé, myslí si, že západne orientovaná Ukrajina je pre Rusko nebezpečná. Možnosť členstva Ukrajiny v NATO označil za „červenú čiaru“ pre Kremeľ. Po tretie, chce ukázať, že ľudové revolúcie, ako bola tá, ktorá sa odohrala v Kyjeve v roku 2014, z dlhodobého hľadiska neuspejú. To pomáha podporovať jeho vlastnú vládu v Rusku.“ (Is Russia invading Ukraine and what will happen next? | Ukraine | The Guardian)

Jedná sa o vážne ohrozenie medzinárodného právneho systému, ktorý funguje desaťročia a ktorý má svoje korene ešte vo Vestfálskom mieri po Tridsaťročnej vojne v roku 1648, keď vznikla koncepcia štátnej suverenity. Medzinárodné normy týkajúce sa štátnej suverenity boli spoločne s bipolárnym usporiadaním sveta jedným z pilierov krehkej stability v 20. storočí. Po skončení studenej vojny sa tento princíp rozhodla presadzovať a podporovať aj nová superveľmoc USA. Dodnes ho podporujú aj všetky demokratické krajiny. Nezhody a problémy by sa mali riešiť predovšetkým demokraticky na multilaterálnom poli. Západ by mal jednoznačne prijať tvrdé sankcie, ktoré americký prezident Biden alebo lídri v Európe dopredu ohlasovali. Ruský režim na čele s Vladimirom Putinom musia pocítiť dôsledky ich krvavého konfliktu.

Páčil sa vám príspevok? Ak áno, dajte prosím follow na moju facebookovú stránku. Ďakujem veľmi pekne. Zmeniť našu krajinu môžeme len spoločne.

 

I wrote this text on February 24, the day the Russian army attacked Ukraine.

The intelligence as well as the analytical and political considerations in the West were infallible. The Russian Federation attacked Ukraine early this morning. Vladimir Putin has ordered the bombing of Ukraine’s military infrastructure. The Russians have crossed the border on the ground, fighting in major cities across the country. The first casualties among soldiers and civilians are reported. But why did Russia attack and how should the West, led by the United States, react?

George Kennan, the former US ambassador to the Soviet Union, said Russians mostly perceive neighboring states either as a threat or as vassals, not as partners. I am convinced that Vladimir Putin perceives and acts very similarly. A strong and independent Ukraine, which could eventually become a member of the EU or even the North Atlantic Alliance, is a threat to him. Such a Ukraine moving towards freedom and prosperity could expose the imperfections of its own system of government, which would suddenly be threatened by enlightened Russian society. Ukraine would be heading west, attracted by the soft power of the US and the EU, and the chance for a change in society, justice and the rule of law, freedom and human rights, prosperity and the elimination of great corruption would also be felt by the citizens of Russia, who would demanded them.

I come from Slovakia and our country, as part of Czechoslovakia, had experience with Russian influence and the sphere of influence of the Soviet Union. It is often said that history is written by the winners. This was the case even after the end of the bloodiest conflict in history, the Second World War. The Allied Conference in Yalta and other geopolitical events of the time led to the division of Europe into the Western capitalist and Eastern socialist spheres of influence. The border between the spheres of influence of the US and the USSR led through the Iron Curtain and divided Germany and Berlin. After the economic and domestic political instability of the Eastern bloc led to the unification of Germany and the collapse of communist governments in Soviet satellites, the Soviet Union itself disintegrated, creating an independent Ukraine. These facts, as well as the dramatic decline in Russian influence and the economic and political crisis in which Russia was drawn in the 1990s, allowed most of the former Eastern bloc satellite states in Central and Eastern Europe to gradually head west to NATO and EU structures.

However, this enlargement did not include Ukraine, Moldova or Belarus. They thus remained under relatively strong Russian influence. The economic transformation in these countries was slower than in the countries on their western border, ie. Poland, Slovakia, the Czech Republic or Hungary. There is also a high level of corruption or a large property gap between the oligarchic class and the majority society. And that is exactly what the Ukrainians want to change, just as they have already tried to change it in the revolutions of 2004 and 2014. That is why they want to get to the West and to the EU. They do not mind the Russians themselves, who are truly their fraternal nation, but Putin, who in their eyes is a symbol of a regime based on corruption, injustice, propaganda and misinformation, which is non-compliant with the rule of law and which hampers economic progress and prosperity. And it is also a regime based on historical revisionism and imperialist tendencies when it suits the Russian president. After all, he tried it in Georgia in 2008 or during the annexation of Crimea and the start of the war in Donbas in 2014. The presence of the Visegrad Four countries, the Baltic states or the states in the Balkans in NATO practically excludes that there is a direct military conflict with Russia. But not in Ukraine, and that’s what Putin is using. He knows that a strong, independent and gradually prosperous Ukraine, which could go to the EU, can cause one of fatal wounds to his regime.

The Guardian rapporteur Andrew Roth describes it in a similar way in his explanatory article. Why did Putin attack Ukraine? „First, Putin has indicated that he questions Ukraine’s right to statehood, calling modern Ukraine an artificial construct of the Soviet Union. He also sees Russians and Ukrainians as “one people”. Second, he thinks that a western-leaning Ukraine is dangerous for Russia. He has called the possibility of Nato membership for Ukraine a “red line” for the Kremlin. Third, he wants to show that popular revolutions such as the one that took place in Kyiv in 2014 do not succeed in the long run. That helps to prop up his own rule in Russia.“ (Is Russia invading Ukraine and what will happen next? | Ukraine | The Guardian)

This is a serious threat to the international legal system, which has been in place for decades and which has its roots in the Peace of Westphalia after the Thirty Years‘ War in 1648, when the concept of state sovereignty emerged. International norms of state sovereignty, along with the bipolar world order, were one of the pillars of fragile stability in the 20th century. After the end of the Cold War, the new US superpower also decided to promote and support this principle. To this day, it is supported by all democracies. Disagreements and problems should be addressed primarily democratically in the multilateral field. The West should clearly accept the harsh sanctions announced in advance by US President Biden or European leaders. The Russian regime, led by Vladimir Putin, must feel the effects of their bloody conflict.

Teraz najčítanejšie

Jakub Feltovič

Jakub Feltovič sa narodil v roku 1994 v Prešove. Prispieva blogmi o domácej i svetovej politike, medzinárodných vzťahoch, ekonomike, vede a klimatickej kríze. Usiluje sa o úspešnejšie, modernejšie, prodemokratické a proeurópske Slovensko bez klamúcich a nečestných politikov, karieristov, oportunistov, nezodpovedných populistov a nebezpečných extrémistov. Zasadzuje sa o rozvoj stredopravého politického spektra a kresťanskej demokracie. Zasadzuje sa o budovanie modernej, jednotnej, spravodlivej a ekonomicky, hospodársky i vojensky silnej a sociálne solidárnej Európskej únie. Jakub Feltovič was born in 1994 in Prešov. He contributes blogs on domestic and world politics, international relations, the economy, science and the climate crisis. He strives for a more successful, modern, pro-democratic and pro-European Slovakia without deceptive and dishonest politicians, careerists, opportunists, irresponsible populists and dangerous extremists. He advocates the development of the center-right political spectrum and Christian democracy. He advocates the building of a modern, united, just and economically and militarily strong and socially cohesive European Union.