Dobrý, zlý a… nedôveryhodná vláda: Čo vedie ľudí k dodržiavaniu protipandemických opatrení?

Je to presne dvadsať rokov, kedy psychológovia Delroy Paulhus a Kevin Williams publikovali štúdiu o tzv. „temnej triáde“. Ide o tri osobnostné črty – narcizmus, machiavelizmus a psychopatiu – ktoré sú v istom zmysle odlišné, no do určitej miery sa konceptuálne prekrývajú a objavujú spolu. Veľmi zjednodušene, človek s týmito črtami vo vzťahu k druhým koná nadradene, bezcitne, manipulatívne, až zlovoľne. Najnovšie štúdie navyše zisťujú, že tieto črty zvyknú vystupovať s ďalšími podobnými osobnostnými črtami, ako napríklad emočná manipulácia, či sebeckosť a všetky sú reprezentované spoločným teoretickým konštruktom, ktorý sa nazýva „temné srdce“, respektíve „temná stránka osobnosti“.

Zistenia z oblasti temnej stránky osobnosti podnietili výskumníkov overiť, či existuje aj opačná – takzvaná „svetlá stránka osobnosti“. Ako protipól temnej triády sa Scottovi Kaufmanovi a jeho kolegom podarilo konceptualizovať „svetlú triádu“ zloženú z osobnostných čŕt kantianizmus, humanizmus a viera v ľudskosť. Človek s týmito vlastnosťami si váži dôstojnosť a hodnotu druhých ľudí. Verí, že ľudia sú vo svojej podstate dobrosrdeční, a zvykne s nimi zaobchádzať tak, ako by chcel, aby bolo zaobchádzané s ním. Nasledujúce výskumy zároveň poukázali na to, že ľudia s týmito črtami zvyčajne mávajú vysokú mieru empatie, súcitu a sú prívetiví.

Temná aj svetlá stránka osobnosti sa u ľudí prejavujú v širokom spektre sociálnych interakcií a výnimkou nie je ani správanie súvisiace s pandémiou COVID-19. Práve v tejto oblasti sme sa rozhodli realizovať výskum aj my. Zaujímalo nás, ako temná a svetlá stránka osobnosti súvisí s dodržiavaním protipandemických opatrení. Ukázalo sa, že ľudia so svetlou stránkou osobnosti boli viac vnútorne i vonkajšie motivovaní dodržiavať opatrenia a táto ich motivácia zároveň súvisela s väčším dodržiavaním opatrení. Inak povedané, pre ľudí so svetlou triádou, empatiou, súcitom a prívetivosťou je dôležité dodržiavať opatrenia z vlastných vnútorných dôvodov, ako napríklad viera, že si tým chránia zdravie alebo vyhnutie sa negatívnym pocitom v prípade, že by opatrenia nedodržiavali. Motivujú ich však aj vonkajšie dôvody, ako napríklad to, že im opatrenia odporúčajú autority, alebo aby si druhí ľudia o nich neurobili zlú mienku v prípade, že by opatrenia porušovali.

V prípade temnej stránky osobnosti sme však prišli k iným zisteniam. Súvis s motiváciou sme nenašli a ukázal sa nám iba negatívny súvis priamo s dodržiavaním opatrení. Toto zistenie by sa dalo chápať tak, že pre ľudí s temnou triádou, emočnou manipuláciou a sebeckosťou nie sú motivujúce pocity viny z nedodržiavania opatrení alebo poslúchanie autorít. Ak berieme do úvahy predošlé výskumy týkajúce sa emočného prežívania takýchto ľudí, je otázne, či vôbec sú schopní prežívať pocity viny alebo hanby za nedodržiavanie opatrení (či akýchkoľvek sociálnych konvencií). Ľudia s temnou stránkou osobnosti sú motivovaní uspokojovať predovšetkým vlastné potreby a presadzovať vlastné záujmy bez ohľadu na druhých. Často konajú neeticky a niekedy až kriminálne. V oblasti zdravia navyše konajú rizikovo – zanedbávajú hygienické návyky, viac požívajú alkohol a drogy, praktizujú rizikové sexuálne správanie a majú menej zdravý životný štýl. Zdá sa preto pochopiteľné, že v našom výskume tieto osobnostné črty negatívne súviseli s dodržiavaním opatrení.

Naše zistenia ponúkajú dva závery. Pozitívny záver je, že „dobrosrdečných“ ľudí možno motivovať, a to ako z vnútornej, tak i z vonkajšej perspektívy. Kampane využívajúce odborné autority, podpora empatickej odozvy a prízvukovanie dôležitosti ochrany druhých ľudí by mohli patriť k tým efektívnejším prístupom. Tým negatívnejším záverom je, že napriek všetkej snahe o motivovanie treba mať na pamäti, že medzi nami žijú aj ľudia, ktorí nie sú ochotní dodržiavať opatrenia už „zo svojej podstaty“. Motivačné kampane budú mať v ich prípade zrejme výrazne limitovaný efekt.

Osobnosť človeka je však našťastie iba jeden z mnohých faktorov, ktoré formujú dodržiavanie opatrení ako aj prosociálne správanie vo všeobecnosti. V našom výskume sa ukázalo, že nemenej dôležitým aspektom súvisiacim s dodržiavaním opatrení bola dôvera v schopnosť vlády efektívne zvládnuť pandémiu. Z našich zistení sa zdá, že dôvera vo vládu môže značne posilniť motiváciu ľudí dodržiavať opatrenia a tá sa premieta do samotného správania. Inak povedané, ľudia s najsilnejšou motiváciou dodržiavať opatrenia boli pravé tí, ktorí považovali vládu za dôveryhodnú.

Tieto zistenia sľubujú optimistické závery, pretože na rozdiel od osobnosti človeka je dôveru voči vláde možné formovať. Na tento zdanlivo optimistický záver sa však treba pozerať v širšom kontexte dlhodobej krízy politickej dôvery na Slovensku. Slovensko patrí dlhšiu dobu medzi krajiny s nízkou dôverou vo vládu a inštitúcie a počas pandémie sme navyše zažili ďalší dramatický pokles. V čase, keď sme realizovali náš výskum (máj 2021), vláde dôverovalo len 17 percent ľudí, pričom pred pandémiou jej dôverovalo vyše 54 percent populácie. Očakávať dôsledné dodržiavanie vládnych protipandemických opatrení v čase, keď vláde dôveruje zhruba šestina populácie, môže vyznievať trochu naivne.

Matúš Grežo & Magdalena Adamus

Viac v článku: https://doi.org/10.1016/j.actpsy.2021.103483