Namyslenosť a egoizmus sú veční nepriatelia pravdy (stoické ponaučenie)
„Zénón vravel, že nič tak neprekáža štúdiu vied ako vlastná namyslenosť.“
– Diogenes Laertios, Životopisy slávnych filozofov, 7.23
Sebaklam, velikášstvo – toto nie sú len nepríjemné osobnostné črty. Ego je nielen odpudzujúce a otravné, je to zaprisahaný nepriateľ našej schopnosti učiť sa rásť.
Ako to podal Epiktétos: „Je nemožné, aby sa niekto začal učiť to, čo si myslí, že už vie.“ Ak si budeme myslieť, že sme už dokonalí, široko ďaleko obdivovaní géniovia, nebudeme schopní sa zlepšovať, učiť sa a získavať rešpekt iných ľudí. V tomto zmysle sú ego a sebaklam nepriateľmi vecí, ktoré si prajeme mať, keďže sme sami seba presvedčili, že ich už máme. Takže sa musíme voči egu správať s rovnakým nepriateľstvom a opovrhnutím, aké voči nám zákerne nasadzuje – aby sme ho od seba udržali ďalej, čo i len na dvadsaťštyri hodín.
Nežite reklamu na seba! Hľadanie pravdy nemá byť potvrdením vašej pravdy. Dialóg nie je súbežne prebiehajúci prúd dvoch monológov! Ak si myslíme, že už vieme dosť, je to dobrý signál, že ani náhodou na tom nie sme tak dobre. Ak sa často hádame o názor a presvedčenie s druhými, vedzme, že vždy je problém aj v nás – na hádku sú totiž potrebné dve presvedčené strany. Mýlim sa, často, veľmi veľakrát, a vy tiež – prijmite to a život bude ľahší. Dajte si pozor – váš názor je častokrát váš predsudok. Je vysoká šanca, že ste pyšní ako väčšina ľudí, veď kto nás kedy učil tomu, aby sme si zachovali v živote pokorný postoj pred zložitosťou sveta? Pokora a skromnosť – slová, ktoré trhajú uši, žido-kresťanský folklór, ktorý sme počúvali stovky rokov… Nie, skôr existenciálny imperatív, nutnosť: som pokorný, lebo nemám na výber. Všetko ma tak veľmi presahuje, že som nútený kričať navôkol: NEVIEM, NEROZUMIEM… (Ranná reflexia, 16. 3. 2022)
