Embargo na ruský plyn a ropu môže zastaviť Putina

Európa by pritom okamžité odstrihnutie od ruských dodávok ropy a plynu ustála.

Začínajú sa objavovať analýzy (Bruegel, Rice University, Aurora, Wood Mackenzie Ltd., moja analýza bude čoskoro zverejnená na portáli slovgas.sk), podľa ktorých by Európa dokázala existovať dosť dlhú dobu bez ruského plynu.

Cenou by bol pokles tepelnej pohody v našich kanceláriách, nákupných centrách a aj v našich bytoch a domoch, plnenie klimatických cieľov by bolo potrebné posunúť na neskôr a museli by sme sa obmedziť v spotrebe niektorých tovarov, ktoré pre svoju výrobu potrebujú zemný plyn a ropu.

Bez ruskej ropy by väčšina Európy dokázala existovať s menšími problémami ako bez ruského plynu, no pre niektoré krajiny, ako Slovensko, by to znamenalo rovnako vážny, nie však neriešiteľný problém.

Ceny plynu, elektriny a tankovania by sa vyšplhali na nové rekordy. Narástli by pravdepodobne na dvoj- až trojnásobok terajších cien.

Vojna by sa z obrazoviek televízorov doslova preniesla do našich reálnych životov.

Mnohí z nás by to celkom určite vzali ako cenu za slobodu, ba dokonca ako svoj príspevok, svoj vklad, svoju priamu účasť v boji proti ruským okupantom.

Avšak politické riešenie typu ani ryba, ani rak, alebo nech je aj vlk sýty, aj koza celá, na ktorom sa nedávno zhodli európski lídri a podľa ktorého by sme mali postupne znižovať závislosť na ruskom plyne a iných komoditách, v aktuálnej situácii vlastne nič nerieši.

Ruskí predstavitelia sa ani poriadne nenamáhali to nejako komentovať.

Používať dlhodobé ciele a opatrenia na riešenie aktuálnych, akútnych problémov, ktoré v čase realizácie týchto opatrení už môžu byť navyše úplne iné, vôbec nedáva zmysel. Veď predsa keď sa niekto topí, nebudeme konštruovať plány, ako vystaviame ochranné múry a zábrany, aby nikto nemohol do vody spadnúť, ale preňho do tej vody jednoducho skočíme. A to aj keď sa zamočíme a navyše riskujeme, že sa sami utopíme.

Európa sa týmto alibistickým riešením navyše pripravuje o možnosť odoberať v budúcnosti lacný ruský plyn a ropu od možnej prozápadnej ruskej vlády. Putin a jeho politika tam predsa nemusia byť večne.

Európski politici svoje rozhodnutie odôvodňujú tým, že odstrihnutie sa od ruských dodávok by Európe uškodilo viac ako Rusku, Ukrajina by prišla o veľkú časť svojich príjmov z tranzitu týchto surovín a Rusko by otočilo svoje dodávky inam. To je síce pravda, ale len čiastočne.

Európska ekonomika by sa naozaj dostala do ťažkej situácie, nie však nezvládnuteľnej. Vyžadovalo by to uskromniť sa. Tento aspekt však vo svojich kalkuláciách európski polici odmietajú zohľadniť. Oni predsa majú zodpovednosť za blaho svojich voličov a nemôžu si dovoliť uvrhnúť ich do takej biedy. Nevidia však, že vojna sa môže poľahky rozšíriť aj k nám a vojnová bieda bude potom oveľa väčšia.

Výpadok v príjmoch Ukrajiny by jej svet dokázal kompenzovať. Veď už teraz vynakladá na dodávku zbraní a humanitárnej pomoci pre Ukrajinu stovky miliónov dolárov. Je tiež pravda, že Ukrajina sa musí veľmi zadlžovať. Ak by však Rusko bolo v tejto vojne porazené, vďaka vojnovým reparáciám by Ukrajina bola schopná značnú časť týchto dlhov splatiť. Ak Ukrajina prehrá, bude to, okrem iného, znamenať aj jej finančný kolaps, ktorý postihne aj západných veriteľov. Ukrajina bojuje o všetko a bojuje aj za nás. Nemyslím si totiž, že víťazná ruská armáda sa zastaví na západných hraniciach Ukrajiny.

Rusko by vôbec nebolo schopné rýchlo nájsť nové odbytiská pre svoj plyn. V smere do Číny nemá dostatočnú potrubnú kapacitu a ruské LNG tankery majú zákaz kotviť vo viacerých svetových LNG termináloch. Podobne je to aj s ropnými tankermi.

Zmysel tohto embarga by sa tak ukázal veľmi rýchlo. Podľa Ivana Mikloša by zastavenie týchto príjmov ruskú ekonomiku dokonca okamžite položilo na kolená. Ukrajinci teraz bojujú s časom a tieto opatrenia by značne priblížili moment, keď by boli Rusi prinútení seriózne rokovať o mieri.

Rusko si to veľmi dobre uvedomuje. Hoci už pohrozilo možnosťou zastavenia dodávok plynu do Európy, myslím si, že tak neurobí.

Až na pár akože odvetných sankcií, totiž zatiaľ neprijalo žiadne závažné opatrenia proti západnému svetu. Sila NATO je oveľa väčšia ako aktuálna sila ruskej armády. Rusko zatiaľ nechce krajiny NATO zbytočne provokovať.

Zastavenie dodávok si Putin necháva na ruke ako silný tromf.

Navyše si tým ruský prezident sýti svoje ego. Viem si predstaviť, ako mu robí dobre, keď počuje spoza hraníc všetok ten krik, no keď príde na lámanie chleba, európski politici mu pokorne zobkajú plyn a ropu z jeho ruky. Ponižuje nás tým všetkých.

Najdôležitejšie však je, že v situácii, keď Rusko čelí v moderných dejinách nevídaným hospodárskym sankciám, zúfalo potrebuje peniaze. Ruský vojak potrebuje jesť, armáda potrebuje palivo, strelivo a zbrane a zadarmo nebudú bojovať ani najímaní žoldnieri. Vojna stojí veľa peňazí a ak ich tok prestane, bojaschopnosť začne prudko klesať.

Podľa rôznych správ je ruská armáda stále značne dezorientovaná, takmer až neschopná. Boje vôbec nepostupujú tak, ako si to najvyššie veliteľstvo predstavovalo.

Všetci sa radujeme každej správe o hrdinstve Ukrajincov a neúspechoch a neschopnosti Rusov. Obávam sa však, že tento obraz v nás vytvára akýsi pocit bezstarostnosti. Veď keď sa Ukrajincom tak darí, tých neschopných Rusov raz-dva porazia, tak prečo by sme sa do toho mali nejako intenzívne angažovať.

Sila ruskej armády je však niekoľkonásobne väčšia ako ukrajinskej. Podmienky, v ktorých sa bojuje sa postupne menia v neprospech Ukrajincov. Ukrajinskej armáde oveľa skôr dôjdu potraviny, palivo aj strelivo, ako ruskej armáde. Jednoducho kvôli tomu, že ich Rusi obkľúčia a budú ostreľovať konvoje prúdiace zo západu.

Hoci sa ruské vojská stále zdajú byť neschopné a slabé, s každým dňom vojny naberajú ďalšie a ďalšie skúsenosti. Nenadarmo sa hovorí o zocelení v boji.

Viacerí vojnoví analytici a generáli hovoria, že víťazstvo Ukrajiny je v tejto vojne málo pravdepodobné.

Šanca tu však stále je.

Neviem posúdiť, či by uvalenie embarga na ruský plyn a ropu prinútilo Putina stiahnuť sa z Ukrajiny. Pravdepodobne nie. Avšak výpadok v ruskom štátnom rozpočte by sa veľmi rýchlo prejavil v celej ruskej ekonomike. Je možné, že by prebudil sily, ktoré by Putina a jeho silovikov nakoniec zbavili moci.

Podobne ako odmietnutie ukrajinskej vlády podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou zobudilo Ukrajincov.

Rozumiem obavám európskych politikov. Ak by sa zastavili ruské dodávky plynu a ropy, skončil by sa nám bezstarostný život. Museli by sme stiahnuť kohútiky kúrenia v našich domovoch a aj inak sa uskromniť. Vojna by sa preniesla z obrazovky do našich reálnych životov. Avšak vzdať sa svojho pohodlia výmenou za zachránené ľudské životy Ukrajincov, je pre nás výzvou dnešnej doby.

Nezakrývajme si pred ňou uši!

Teraz sa láme chlieb.

Ak teraz naši vodcovia nenaberú odvahu na úplné odstrihnutie Ruska od jeho zdrojov, pravdepodobne nenaberú „ukrajinskú“ odvahu ani vtedy, keď bude Putin stáť so svojimi tankami a oveľa lepšie vycvičenou, dokonca bojom zocelenou armádou, na našich hraniciach.

Ak teraz Nemcom, Francúzom, Holanďanom a iným západoeurópskym národom nestojí za to utiahnuť si pre Ukrajincov opasky a riskovať svoje pohodlie, ekonomický rast a bezstarostný život, bude im stáť za to urobiť to pre Slovensko, Poľsko, Česko, Pobaltie a iné východoeurópske národy?

Odpoveď na túto otázku nie je taká jednoznačná, ako by sme si priali.