Masaker v Rudolfove – smutné výročie jednej totalitnej represie

Koncom marca roku 1974 sa takmer každá česká a nejedna moravská „mánička“ tešila na cestu do Rudolfova pri Českých Budějoviciach. Práve tam sa mal v sále reštaurácie Na Americe uskutočniť trojkoncert undergroundových kapiel. Z Prahy mali prísť slávni The Plastic People of the Universe alias Plastici a kapela DG 307, známe Dégéčka. Spolu s miestnym bluesrockovým Adeptom mali odohrať veľký koncert, na ktorom sa, ako vyplýva z neskorších záznamov, zúčastnilo niekoľko stoviek fanúšikov. Hlavným organizátorom koncertu bol dvadsaťšesťročný Petr Čtvrtník, pomocný robotník miestneho podniku Koh-i-noor.

Už 30. marca popoludní sa niektorí obyvatelia Rudolfova začali sťažovať, že sa v blízkosti reštaurácie Na Americe zhromažďujú „čudné vlasaté existencie“. Komisia na ochranu verejného poriadku vyslala dvojicu poverencov, aby analyzovali situáciu, čo aj príčinlivo urobili a podali správu J. Korandovi, predsedovi mestského národného výboru v Rudolfove (Koranda bol zároveň aj príslušník pomocnej stráže VB). Okamžite sa tam osobne rozbehol a bol zdesený všetkými tými „hipisáckymi úkazmi“. Okamžite volal na miestny okrsok VB a požiadal príslušníkov, aby zasiahli. „Oni mu povedali, že tam už boli a nenašli dôvod zasahovať, pretože sa nič nedeje. A on povedal: No, tak volám na kraj. Zavolal na kraj, odkiaľ už policajné jednotky vyrazili, a vyrazili aj okresné jednotky, lebo sa báli, že ich okresní funkcionári sprdnú, lebo nič neurobili,“ spomína v dokumentárnom seriáli Bigbít vtedajší manažér Plastikov Martin „Magor“ Jirous.

Takže, vlastne jediný iniciatívny pablb z miestneho národného výboru uviedol do pohybu obrovskú mašinériu, ktorá vyeskalovala do zbytočnej katastrofy. Podľa úradného spisu prišla do reštaurácie Amerika najprv skupina 17 policajtov z Českých Budějovíc, pričom vnútri našli 380 mladých ľudí, ďalšie skupinky postávali pred podnikom. V policajnej správe bolo uvedené: Kapela hrala divoké, hlasné piesne, pričom niektorí hudobníci stáli aj na stoloch. Dva až štyri páry tancovali výstredné tance. Keďže súbor nemal povolenie na vystúpenie, manažér bol požiadaný, aby prítomným oznámil, že zábava z týchto dôvodov nebude pokračovať a požiadal ich, aby opustili miesto konania.
Autor správy navyše klamlivo uviedol, že na podujatí vystúpili Plastici aj Dégéčka, ani jedna z kapiel si však pritom vôbec nestihla zahrať. Policajti začali totiž zasahovať v Rudolfove už počas koncertu kapely Adept, ktorá stihla odohrať iba tri skladby.

Po výzve začali ľudia odchádzať, ale zároveň to nechceli nechať tak. Pred krčmou sa niektorí z nich začali dožadovať vysvetlenia zrušenia koncertu. A potom sa to začalo. Niekto zalarmoval pohotovostný oddiel v neďalekom Lišove, aby prišiel na pomoc, začali sa prvé bitky, najprv slovné, potom ručné. Mladým pomaly začalo dochádzať, že ide do tuhého, a tak začali utekať. Niektorí išli do Lišova, ale väčšina smerovala do Českých Budějovíc v domnienke, že sa rozptýlia v miestnych krčmách a ukryjú sa pred policajtmi. Bola to chyba. Policajti s pripravenými obuškami ich vysnorili aj tam.
Takmer stovka policajtov a psovodov vytvorila kordón aj na budějovickej železničnej stanici, kde bol zásah pravdepodobne najbrutálnejší. Agresívne psy, obušky a bezohľadní policajti bili všetkých bez rozdielu po hlavách a vybraných ľudí nakladali do autobusov, kde potom, zlomení a zbití, krotko vypovedali. Obyvatelia Rudolfova väčšinou fandili policajtom, podľa pamätníkov vykrikovali „Len ich poriadne zmláťte, chuligánov!“ niekto dokonca vykríkol „Nabudúce vám odrežeme hlavy!“ Jeden krvácajúci mladík požiadal miestnych obyvateľov o vodu. „Tam je kaluž, tam sa môžeš napiť,“ znela odpoveď. Dvadsaťpäťročný Miroslav Mucek bránil svoju manželku, ktorá bola v šiestom mesiaci tehotenstva, vlastným telom. Policajtom bolo jedno, že je viditeľne tehotná. Nakoniec sa manželom podarilo utiecť a ukryť sa v poli.

Väčšine zadržaných ostrihali vlasy, prípadne brady. Nakoniec bolo na útvary verejnej bezpečnosti predvedených 105 ľudí, teda každý štvrtý účastník koncertu,  39 bolo nakoniec zadržaných vo väznici v Českých Budějoviciach, len dvaja boli neskôr prepustení.

Zbitá mládež čakala v staničnej hale, ktorá slúžila ako zhromaždisko pred transportom do Prahy a Plzne. Okolo hliadkovali policajti s rozzúrenými brechajúcimi psami. Polícia uzavrela cesty do haly, aby nikto nemohol utiecť. „Výtržníci“ mali byť sústredení na nástupišti a neskôr prevezení do Prahy a Plzne. Netušili, že to najhoršie ich ešte len čaká. Policajti ich zahnali do vykachličkovaného podchodu, kde ich brutálne bili obuškami, kopali do nich a zrážali na zem. Rozzúrené psy sa na nich vrhali a kovovými náhubkami im spôsobovali bolestivé podliatiny. Cestujúci sa na tomu masakru len nechápavo prizerali. Ak niekto prejavil nesúhlas, okamžite bol odvedený do policajného autobusu. Akcia sa zúčastnilo aj niekoľko členov pomocnej stráže verejnej bezpečnosti, ktorí boli údajne mimoriadne brutálni.

Na druhý deň sa obyvatelia Českých Budějovíc sťažovali, že nemôžu prejsť podchodom, v ktorom sa šmýkajú na kalužiach krvi, kým mestské služby podchod nevyčistili. Súčasne s „pacifikáciou“ stanice pokračoval vo vnútornom meste hon na ďalších účastníkov koncertu.
Celá koncertná kauza znamenala koniec reštaurácie Na Americe, ktorá bola rozhodnutím Mestského národného výboru v Rudolfove z 1. apríla 1974 dočasne zatvorená a mala fungovať pod novým názvom Na sídlišti, s novým vedúcim a zamestnancami a bez tanečnej sály. Nakoniec však zostala zatvorená až do roku 1991. Dnes krčma opäť funguje pod názvom Hospůdka na Americe.
V oficiálnych médiách sa, samozrejme, neobjavila o policajnom zásahu v Rudolfove žiadna zmienka.

Tresty pre organizátorov

Hlavný organzátor akcie, Petr Čtvrtník, bol odsúdený na 18 mesiacov odňatia slobody nepodmienečne, ako bonus dostal pokutu 500 Kčs, čo bola takmer polovica jeho čistého mesačného platu. Dvadsaťročný Jan Pyšný bol odsúdený na 14 mesiacov nepodmienečne, dvadsaťštyriročný Petr Češka na 16 mesiacov nepodmienečne a dvadsaťpäťročný Roman Janeček na päť mesiacov nepodmienečne. Viacerí ďalší účastníci dostali dostali podmienečné tresty, pokuty, všetci mali v súvislosti s represiou problémy v škole alebo zamestnaní.

Inšpirácie pre seriál 30 prípadov majora Zemana

Pre mierne odľahčenie jedna zaujímavosť na záver. Petr Češka, ktorý bol počas koncertu zachytený v policajnom albume,  inšpiroval tvorcov dielu Mimikry zo seriálu Tridsať prípadov majora Zemana, ktorí v ňom evidentne videli archetyp máničky (v seriáli ho hrá Jiří Lábus). Lábus vraj neskôr napísal Plastikom list, v ktorom sa ospravedlňuje, že nevedel, že bude hrať vo filme, ktorý z nich robí feťákov a idiotov. Záznam hypotetického koncertu kapely Mimikry (ktorá mala predstavovať Plastikov) sa stal ikonickým už v dobe svojho vzniku, s čím asi väčšina socialistických tvorcov nerátala. Mimochodom, Plastici, samozrejme, nikdy skladbu Bič boží nenahrali a pseudobiblický text zbúchal narýchlo scenárista seriálu, Jiří Sequens. Hudbu zložil Zdeněk Liška, skladbu nahrala časť Filmového symfonického orchestru (FISYO) za jediné dopoludnie.

Zásah proti účastníkom koncertu mal byť exemplárnym varovaním najmä pre publikum skupiny The Plastic People of the Universe a ďalších nepovolených kapiel a pesničkárov, ktorých režim považoval za nebezpečné protištátne živly. Je iróniou, že ďalší monsterproces s undergroundovými hudobníkmi odštartoval opozičné hnutie Charta 77 a upriamil medzinárodnú pozornosť na porušovanie ľudských práv v komunistickom Československu.

---

Použitá literatúra:

Jerry fi (2012) Plastic People Of The Universe – Bič boží, https://www.youtube.com/watch?v=RwLZuyY9e0s
Jirous IM (1997) Magorův zápisník (ed. Michael Špirit). Torst, Praha.
Kudrna L & Stárek FČ (2015) Zásah, který změnil underground. Rudolfov, 30. březen 1974. Paměť a dějiny, 1: 27-41.