Príbeh pána Juraja

Pán Juraj je v dôchodkovom veku a dlhodobo využíva služby denného centra Domec. Bol pre nás vždy tým chronickým mrzútom, ktorý frfľal na všetko a všetkých. Samotár známy tým, že si v dennom centre zalieval horúcou vodou čínske polievky, do ktorých si krájal obľúbený cesnak. Jeho miesto bolo na tom najužšom mieste denného centra, na chodbe pri radiátore, kde s obľubou sedával a občas aj zavadzal.

Po prihlásení sa do projektu bývania bol jedným z najviac nedočkavých uchádzačov. Telefonoval nám každý týždeň s otázkou, kedy už bude bývať. Striedali sa u neho fázy radostného očakávania s fázami hnevu a frustrácie, kedy sme si od neho vypočuli naozaj všeličo. Urgenciu svojej potreby bývať odôvodňoval potrebou konečne si oddýchnuť, byť v kľude a tichu a v pokoji si doriešiť svoje tráviace problémy.

NASŤAHOVANIE

Keď sme našli vhodný byt, dokonca v oblasti Bratislavy, ktorú dobre pozná, veľmi ho to potešilo. Spolupracoval na všetkých potrebných administratívnych úkonoch, zaujímal sa o obsah nájomnej zmluvy, aby všetko vedel dodržať, čo sa od neho očakáva.

V deň nasťahovania prišiel s jednou igelitkou svojich vecí s predstihom minimálne 2 hodín. Majiteľ bol veľmi ústretový, chápal, že nový nájomník prichádza s málom a byt mu veľmi pekne nachystal, čakala ho tam aj ustlaná posteľ. Sociálni pracovníci pánovi Jurajovi tiež priniesli “výbavu” do nového bytu ako čistiace prostriedky, uteráky, utierky, papuče a iné drobnosti. Juraj už pred nasťahovaním byt videl na obhliadke, teraz si však poskúšal všetko pre neho podstatné, aby nebol stratený, keď majiteľ a sociálni pracovníci odídu. Vyskúšali sme aj zapínanie sporáka a nastavili sme televízor. “Ja hlavne potrebujem oddychovať a mať pokoj. Však mám už vyše 60 rokov a to je dosť. A pozriem si nejaký film, z ktorého budem mať dobrý pocit.” S pánom Jurajom sa nám všetkým veľmi príjemne zhováralo o všetkých možných témach až sa nikomu veľmi odchádzať nechcelo.  Hneď sa pýtal, kedy k nemu prídeme na návštevu, aby s nami mohol rozobrať “svoje veci”.

ZABÝVANIE

Pán Juraj od začiatku komunikoval, že v bývaní mu zo spotrebičov stačí rýchlovarná kanvica a chladnička. Viac nepotrebuje, veď vlastne načo? Postupne sa však s bytom začal zoznamovať, pribudol mu televízor, s ktorým sa spriatelil veľmi rýchlo. Obľúbil si najmä programy o varení, ktoré sleduje denne. Možno práve toto spustilo jeho záujem o používanie sporáka – jeho prvou zákazkou bolo varenie ryže, pokračovali sme prípravou zeleninovej polievky. Sáčkové polievky teda vymenil za domácu polievku, ktorú si varí sám. Pri mojej ostatnej návšteve sme pokročili o kúsok ďalej a požiadavka bola predviesť, ako sa používa rúra. Čakali ma pripravené olúpané zemiaky, ktoré sme následne v rúre piekli. Pán Juraj sa dokonca odhodlal počas týždňa uvariť si sám zeleninovú polievku, ktorá bola síce hustejšia, než očakával, to jej ale neubralo na chuti. Okrem toho si začal robiť plány, čo potrebuje nakúpiť – momentálne je to olej, bujón a drevená varecha. Pribúdajú mu aj potraviny v chladničke. Po nasťahovaní obsahovala iba maslo, dnes tam nájdeme aj tvaroh, bryndzu, či polievkovú zeleninu.

A na naše prekvapenie, zistili sme, že ten mrzút zo začiatku príbehu je bývalý tanečník a milovník kvalitnej hudby, ktorý sa dokáže dojať k slzám pri rozhovore o obľúbených kapelách, či pekných filmoch.

Aj vďaka vám môžeme pomáhať ľuďom, ako je pán Juraj.V našich projektoch Bývania sme poskytli stabilný a dôstojný domov už 27 ľuďom.
Venujte nám svoje 2 % z dane, aby sme mohli pomáhať ďalším ľuďom na ceste z ulice.

Ďakujeme.