Inovatívny projekt Informatika 2.0 sa na školách stretol s veľkým ohlasom: Naším cieľom je vyplniť dieru, ktorú sme v školstve sami pociťovali ako učitelia.
Výučba informatiky je na slovenských školách často podpriemerná a pedagógovia nemajú prístup k moderným vzdelávacím materiálom. Tu sa stretá názor Angeliky Fogášovej a Jána Horvátha, ktorí sa tento problém rozhodli riešiť vytvorením projektu Informatika 2.0. Po štúdiu na prestížnych univerzitách vo Veľkej Británii sa obaja vrátili na Slovensko a napokon sa ich cesty pretli v programe Teach for Slovakia. Počas svojho pôsobenia v tomto programe si na dva roky vyskúšali prácu v školstve, čo im pomohlo odhaliť základné nedostatky slovenského vzdelávacieho systému.
Primárnym cieľom projektu Informatika 2.0 je, aby každé dieťa dostalo prístup k plnohodnotnej výučbe digitálnych zručností. Avšak kvalita výučby informatiky sa líši naprieč Slovenskom a silným faktorom sú aj socio-ekonomické rozdiely v triedach. Faktom je, že nie každé dieťa má príležitosť získať základy digitálnych zručností z domu. Berie váš projekt na tento aspekt ohľad? Vytvárali ste rôzne úrovne obtiažnosti materiálov alebo návod ako dobehnúť nerovnosti v triede?
Vďaka nášmu pôsobeniu v programe Teach for Slovakia sme ako učitelia informatiky zistili, že hlavnou prekážkou je nedostatok kvalifikovaných učiteľov a učiteliek. Množstvo absolventov vysokých škôl uprednostní lepšie ohodnotenú prácu v IT firme pred prácou v školstve. Preto hodiny informatiky často vedú učitelia s kvalifikáciou v iných predmetoch. Problémom je v takejto situácii aj nedostatočná podpora vo forme zastaralých učebných materiálov. Projekt Informatika 2.0 adresuje tento problém, keďže ponúka online bezplatné materiály pre pedagógov základných škôl. Naše pôsobenie v školstve nám taktiež umožnilo navnímať prostredie v triedach so žiakmi z rôzneho socio-ekonomického prostredia. Materiály sú diferencované tak, aby s nimi vedeli pracovať učitelia, ktorí majú skupinu detí s pokročilými zručnosťami, no aj tí, ktorí vyučujú deti bez prístupu k technológiám či internetu.
Projekt Informatika 2.0 okrem vzdelávacieho materiálu ponúka aj bezplatné školenia pedagógov vo všetkých okresoch na Slovensku. Máte na to špeciálny tím? Ako niečo takéto funguje logisticky?
Na školenia momentálne nemáme tím, čiže ich poskytujeme sami. Dokopy sme najazdili približne 7 000 kilometrov a podarilo sa nám vyškoliť aspoň jednu školu v každom zo 79 okresov na Slovensku. Školenia sprostredkuvávame interaktívnou formou. Najprv materiál predstavíme a následne postavíme pedagógov do roly žiakov a predvedieme priebeh bežnej hodiny na nich. Školenia absolvovali nielen učitelia kvalifikovaní v iných odboroch, ale aj informatikári, ktorí si materiály pochvaľujú ako kvalitné doplnenie ich portfólia. Na záver si robíme spätnú väzbu, aby sme zistili, aké sú hlavné bariéry, ktoré by mohli učiteľom brániť v používaní našich materiálov. Náš približný odhad je, že 90% odpovedí uvedie slabé pripojenie na internet alebo nedostatočné technické vybavenie učební informatiky. Počas pandémie sme kvôli bezpečnosti odkázaní na školenia, ktoré vedieme online formou.
Angelika, ty si v rozhovore pre Generáciu 3.0 spomenula, že prísť do škôl s inovatívnym projektom, ako je Informatika 2.0, môže byť pre učiteľov frustrujúce. Predstavu, že majú prijať zmenu ich zabehnutého systému, berú ako nezaplatenú prácu navyše. Ako sa vysporiadavate s takouto reakciou? A taktiež ma zaujíma, ako projekt propagujete.
K takejto situácii pristupujeme pozitívne. Snažíme sa pedagógom vysvetliť, že náš projekt je modulárny, čo znamená, že učiteľ si môže z materiálov vybrať, čo mu vyhovuje. Nesnažíme sa pretláčať náš projekt ako kompletnú náhradu osnov. Naopak, snažíme sa prinášať zmenu zdola, čiže z praxe. Naším cieľom je vyplniť dieru, ktorú sme v školstve sami pociťovali ako učitelia. Dôkazom, že prístup k moderným vzdelávacím materiálom je nedostatočný, sú aj učebnice informatiky, ktoré sú viac ako desaťročie staré. Preto prístup k online materiálom, ako je Informatika 2.0, učiteľom zjednoduchší prípravu hodín a ušetrí im veľa času. Navyše online obsah vieme jednoducho aktualizovať, keďže svet technológií sa neustále vyvíja.
Jano, ty si spomínal, že tvoja účasť v programe Teach for Slovakia ťa naučila, že vyučovanie by nemalo byť založené len na odovzdaní faktuálnych vedomostí. Pre pedagóga je dôležité zaoberať sa aj charakterovým či morálnym vzdelávaním. Myslíš, že tento aspekt výučby by mal byť viacej zakorenený v oficiálnych osnovách? Podarilo sa vám ho obsiahnuť aj v projekte Informatika 2.0?
Existuje množstvo ľudí, ktorých rád nazývam „tech-optimistami“. Táto skupina nadšencov digitálnych technológii tvrdí, že umelá inteligencia či iné podobné výdobytky modernej doby sú odpoveďou na všetky problémy dnešného sveta. Na druhej strane existuje skupina „tech-pesimistov“, ktorí si idealizujú minulosť bez technológii a radi by sa vrátili v čase. S podobným nastavením som sa stretol aj v školstve. V projekte Informatika 2.0 sa snažíme mať vyrovnaný prístup. Technológie nie sú dobré alebo zlé, skôr by som ich charakterizoval ako neutrálne. To, ako technológie využijeme, závisí od našich morálnych hodnôt. Preto sme do materiálov Informatika 2.0 zahrnuli aj náročné témy ako plagiátorstvo či deepfakes, pri ktorých sa snažíme vysvetliť, ako sa postaviť k technológiám, ktoré boli vyrobené so zámerom oklamať. Navyše v rámci štátneho pedagogického ústavu spolupracujeme na príprave nových osnov informatiky, kam tieto témy určite patria. Avšak je potrebné podotknúť, že téma morálky sa netýka len hodín informatiky, ale aj každého iného predmetu.
Stretli ste sa počas vášho pôsobenia na školách aj s nejakými stereotypmi ako napríklad s problémom rodovej nerovnosti v STEM, kam patrí aj oblasť technológií? Potvrdila vám vaša skúsenosť, že dievčatá sú tradične menej podporované rozvíjať sa v tejto oblasti, a preto sa o informatiku menej zaujímajú? Adresuje tento problém aj váš projekt Informatika 2.0?
Na hodinách sme sa snažili pristupovať rovnako ku každému žiakovi. Nerozdeľovali sme úlohy štýlom „dievčatá si urobia robotický vysávač a chlapci robotický báger“. Navyše sa v materiáloch snažíme používať príklady úspešných žien aj mužov. Keď som učila na škole, tak sa mi na výzvu na prihlásenie sa na robotický krúžok zapísalo len jedno dievča. Snažila som sa jej preto dávať extra podporu, aby sa cítila medzi chlapcami a celkovo na krúžku príjemne. Zostala s nami až do júna, kedy sme všetci išli na výlet do Bratislavy.
S uplatňovaním stereotypov som sa stretla pri študovaní jednej grantovej výzvy, kde školy mali uviesť ako dievčatá podporia, aby sa v týchto témach viacej rozvíjali. Častokrát práve učiteľky, ktoré tomuto konceptu úplne nerozumeli, uviedli príklady ako ukážu dievčatám využitie technológii pri práci v kuchyni alebo pri upratovaní, spomína Angelika.
Podľa mojich skúseností si deti určité stereotypy prinesú z domu. Ide o to, že sú naučené inklinovať ku špecifickým úlohám v chode domácnosti na príklade ich rodičov. Počas môjho pôsobenia v Teach for Slovakia som však odpozoroval, že tento stereotyp sa vytráca v triedach so žiakmi z marginalizovaných komunít. Keďže doma napríklad nemajú prístup k internetu, tak na hodine informatiky začínajú rovnako dievčatá aj chlapci z rovnakej štartovacej čiary. Zaujímavé bolo pre mňa pozorovať, že chlapci možno viacej inklinovali k tráveniu času za počítačom, no dievčatá patrili medzi najšikovnejších žiakov v triede. Rozdiely tam boli citeľne menšie, ako keď som učil deti v Bratislave z podstatne stabilnejšieho socio-ekonomického zázemia. Potrebné je upozorniť, že nejde o oficiálnu štatistiku, ale len o moju skúsenosť na jednej škole, tvrdí Jano.
Ako si predstavujete budúcnosť projektu Informatika 2.0? Plánujete pokračovať v tvorbe vzdelávacích materiálov alebo by ste sa chceli viac zamerať na vyškolenie pedagógov?
Informatika 2.0 sa na školách stretla s obrovským ohlasom. Naše materiály si stiahlo približne 30% všetkých učiteľov informatiky na Slovensku za necelých 7 mesiacov. Momentálne rozširujeme tím a hľadáme ďalších partnerov, ktorí by finančne podporili náš rozvoj. Ako najbližší cieľ sme si určili priniesť Informatiku 2.0 na stredné školy, aby žiaci dostali prístup ku kvalitným vzdelávacím materiálom od prvého stupňa až po maturitu .
Na záver by som rád pripomenul, že jedným z kľúčových dôvodov, prečo je náš projekt úspešný, je fakt, že sme chod slovenského školstva vďaka Teach for Slovakia zažili na vlastnej koži. Bez tejto skúsenosti by sme nevedeli cieľ projektu takto špecificky nastaviť a zároveň mať dosah na viac ako 50 000 žiakov na Slovensku po pár mesiacoch od odštartovania projektu.
Autorka: Andrea Ďuricová
ČO JE TEACH FOR SLOVAKIA?
Teach for Slovakia je súčasťou medzinárodnej siete Teach for All, pôsobiacej v 61 krajinách sveta, zameriavajúcej sa na systémovú zmenu vo vzdelávaní s dôrazom na zlepšenie situácie žiakov zo znevýhodnených prostredí. Na Slovensku pôsobí od roku 2014.
Záštitu nad programom na Slovensku drží prezidentka republiky Zuzana Čaputová a na jeho implementáciu dohliada správna rada, v ktorej sú medzi inými Alena Kanabová z medzinárodnej spoločnosti Accenture, Jana Bavoľárová, riaditeľka partnerskej školy Teach for Slovakia, či Ján Hero, splnomocnenec vlády pre rómske komunity. Program na Slovensku funguje pod organizáciou Manageria a je realizovaný s finančnou podporou predsedu vlády Slovenskej republiky.
Programy v sieti Teach for All si počas svojej histórie vybudovali a navzájom zdieľajú know-how, ako pristupovať k vzdelávaniu žiakov z chudobného a náročného prostredia. Kľúčovými piliermi sú: motivácia, úzka spolupráca s rodičmi a komunitami, rozvoj charakteru a akademický posun. Unikátny prínos programov je v tom, že sa do vzdelávania snažia dostať nové talenty a ľudí s líderským potenciálom, ktorí by inak v školstve pravdepodobne nepôsobili.
Cieľom programu nie je – ako je často mylne vnímané – zlepšiť pár desiatok škôl, ktoré sú kvapkou v mori, ale prispieť k zlepšeniu celého školstva a úrovne vzdelania všetkých detí. Model Teach For All chce túto zmenu dosiahnuť tým, že priťahuje do školstva výnimočných mladých ľudí a pripravuje ich na dlhodobú životnú dráhu, aby prevzali a potom zvládli náročné role v systéme školstva, cez ktoré je možné realizovať systémovú zmenu. Veríme, že kriticky veľká skupina takýchto ľudí, ktorí majú osobnú skúsenosť z terénu a potom pôsobia dlhodobo v rôznych častiach systému školstva, dokáže byť kľúčovým katalyzátorom udržateľných zmien.
