Nemci vedia ako integrovať. Pomôžme Ukrajincom efektívne

Aj keď najväčšou výzvou v cudzine býva jazyk, práve práca je tým miestom, kde sa jazyk skutočne zdokonaľuje cez rôzne každodenné situácie ako i rozmanitú slovnú zásobu okolia (kolegov, zákazníkov a pod.). Ako som už na tomto blogu písala, Nemecko ponúka široké spektrum vzdelávacích možností, pričom jednou z nich je takzvané duálne vzdelávanie (duale Ausbildung), ktoré je v EÚ jedinečné a obľúbené ako medzi domácimi tak i cudzincami. Nemožno ho však porovnávať so slovenským duálnym vzdelávaním (Zákon č. 61/2015), ktorého samotné nastavenie neprináša veľa osohu.  Tu sú tri najväčšie rozdiely, ktoré definujú úspešnosť duálneho vzdelania:

1. Žiadne vekové obmedzenie: Tento rozdiel je najmarkantnejší, pretože na Slovensku duálne vzdelávanie prebieha výlučne na stredných odborných školách. Duálne vzdelávanie v Nemecku nasleduje až po absolvovaní strednej školy (Realschule, gymnázia atď.) – napr. pre duálne vzdelávanie leteckého dispečera je predpokladom maturita, zatiaľčo budúcemu kaderníkovi stačí tzv. Hauptschulabschluss získaný v 9. triede. Vek nastupujúceho žiaka duálneho vzdelania (Auszubildende) sa pohybuje v rozmedzí ca. 16 – 19 rokov. Duálne vzdelávanie však nie je ani v zrelom veku nič nezvyčajné – volia ho ľudia, ktorí pre rôzne dôvody striedajú zamestnanie, matky po materskej, či dokonca absolventi vysokých škôl – a samozrejme cudzinci. Duálne vzdelávanie (learning by doing) prebieha vo firme i v škole a trvá 2 – 3,5 roka. Na jeho konci je záverečná skúška, no tí, čo majú vyššie ambície, môžu pokračovať ďalším vzdelávaním (Fortbildung), ktoré novelou zákona Berufsausbildungsgesetz z. r. 2020 poriadne šliape na päty vysokoškolákom.
2. Škála možných povolaní: Na Slovensku je duálne vzdelávanie obmedzené na stredné odborné školy, ktoré kooperujú s konkrétnymi zamestnávateľmi, ide teda najmä o automobilový priemysel, cestovný ruch, potravinárstvo či strojárstvo. V Nemecku je táto škála jednoznačne bohatšia: Len v duálnom systéme existuje vyše tristo povolaní, pričom trh sa prispôsobuje dopytu, a tak niektoré povolania zanikajú (napr. sadzač) a mnohé vznikajú (tu mediálny dizajnér). Školské osnovy sú každý školský rok prispôsobené a aktualizované technickému pokroku a ekonomickým a spoločenským zmenám. Okolo 70 percent žiakov navyše ostáva pracovať i naďalej vo firme, v ktorej sa zaučili.
3. Mesačný zárobok: Žiakovi na Slovensku, ktorý na praktickom vyučovaní vykonáva produktívnu prácu, sa poskytuje iba odmena za túto prácu. V Nemecku dostane žiak duálneho vzdelania pracovnú zmluvu a pravidelnú mesačnú odmenu, ktorá musí podľa zákona každoročne stúpať. Z tohto zárobku žiak odvádza odvody do všetkých štyroch pilierov sociálneho poistenia – zdravotného, opatrovníckeho, dôchodkového a poistenia v nezamestnanosti (dane odvádza podľa výšky odmeny a daňovej triedy). Výška odmeny závisí od atraktivity povolania. Tým, že má žiak pravidelný príjem, je menej závislý od rodiny a môže si slobodne vybrať svoje povolanie.

Slovensko nerovnováhy na trhu práce dokáže riešiť, chce to len odvahu a schopnosť inšpirovať sa tým, čo na Západe funguje dlhodobo a úspešne. Treba si uvedomiť, že integrácia je beh na dlhú trať a vyžaduje si zapojenie štátu i zamestnávateľov. Práve predsudky z cudzincov zo strany zamestnávateľov často celú snahu komplikujú. Tých výziev bude mať Slovensko čoraz viac, no investície do vzdelania by mali byť jasnou prioritou.

Slovensko sa bude musieť popasovať s otázkou uznávania vzdelania získaného v cudzine. S tým sa Nemecko (až na zdravotníkov) veľmi neponáhľa. Dôvodom je predovšetkým fakt, že napr. školské osnovy v Bavorsku sú úplne iné ako napr. školské osnovy na Slovensku. Silným argumentom je aj to, že najskôr treba zaplniť voľné pracovné miesta (menej atraktívne a slabšie platené). A kým štát napokon vzdelávanie oficiálne uzná príslušným dokladom, nemecký zamestnávateľ si predsa len radšej vyberie zamestnanca s kvalifikáciou získanou v Nemecku. Aj preto je cudzincom na nemeckých úradoch práce a iných poradných miestach odporúčané akékoľvek nemecké vzdelávanie, či už duálne alebo iné. Profesie v IT, zdravotníctve či pedagogike majú podľa prognóz dobrú budúcnosť.

Autorka absolvovala duálne vzdelanie v oblasti Human Resources nemeckej Obchodnej a priemyselnej komory (IHK)