Stredoeurópske meny sa už pozbierali z oslabenia po začatí vojny. Ďalší vývoj bude závisieť od centrálnych bánk

Po ruskej invázii na Ukrajinu 24. februára, ktorá vyvolala sériu sankcií západného sveta voči Moskve, na strednú Európu silne dopadol globálny útek k bezpečnejším aktívam. Inak povedané, nastal výrazný odliv investorov zo stredoeurópskych mien, ktoré oslabili.

Príklad česká koruna: výrazné oslabenie po začiatku vojny, neskôr posilnenie

Tento efekt sa však postupne korigoval a podľa agentúry Reuters stredoeurópske meny v pondelok 14. marca posilnili vďaka optimizmu, že ďalšie rokovania medzi Kyjevom a Moskvou môžu situáciu na Ukrajine upokojiť. Trhy vnímajú ako pozitívnu ochotu rokovať, a to napriek tomu, že Rusko napríklad zaútočilo na objekt pri poľských hraniciach a násilie zúri v niekoľkých oblastiach Ukrajiny.

Česká koruna stúpla voči euru o 1 % na 24,900 a prvýkrát od 28. februára sa obchodovala pod úrovňou 25,00. Podobné posuny sme videli aj minulý týždeň, keď trh rástol vždy, keď sa objavili takéto správy.

Výkonnosť EUR/CZK za posledných 10 rokov s úrokovými sadzbami (zdroj: TradingView.com)

Česká koruna môže posilniť aj oslabiť: všetko závisí od ČNB

Česká koruna aktuálne smeruje k 10-ročnej zóne podpory na úrovni 24,00-24,40. Ďalšie posilňovanie nie je pre českú ekonomiku vzhľadom na jej exportnú orientáciu dobré a neprekvapila by intervencia ČNB. Možno aj zníženie len nedávno výrazne zvýšených úrokových sadzieb, a to napriek rastúcej inflácii.

Ak dôjde k zníženiu sadzieb, môžeme menový pár ľahko porovnať s harmonogramom zvyšovania úrokových sadzieb na grafe nižšie. V prípade zníženia sadzieb by sa CZK mohla posunúť k pásmu 26,00-27,00.

Úrokové sadzby ČNB od roku 2012 (zdroj: cnb.cz)

Chorvátsko smeruje do eurozóny

Chorvátska agentúra pre dohľad nad finančnými službami (HANFA) na svojom zasadnutí 14. marca rokovala aj o priebehu aktuálnych legislatívnych príprav na zavedenie eura ako oficiálnej meny v Chorvátskej republike, ako aj o vplyve zavedenia eura na platobnú schopnosť poisťovní.

Konečné znenie zákona o eure by malo byť podľa chorvátskej vlády zaslané chorvátskemu parlamentu na druhé čítanie v apríli. Ak bude Rada EÚ v júli hlasovať o členstve Chorvátska v eurozóne a prijme pevný výmenný kurz, smeruje krajina k zavedeniu eura od 1.1.2023.

Čo sa stane s pôžičkami po vstupe do eurozóny?

Princíp úverov v eurách zostane nezmenený, zatiaľ čo úvery v HRK, ako aj úvery s menovou doložkou v eurách sa prepočítajú na eurá podľa stredného výmenného kurzu, t. j. EUR/HRK 7,53450. Vo všeobecnosti sa očakáva, že vstup do eurozóny zníži úrokové sadzby, a tým aj anuitné splátky úverov, treba však pripomenúť, že variabilné úrokové sadzby sú primárne určované rozhodnutiami ECB. Je teda možné, že ECB v súvislosti s rastúcou mierou inflácie začne zvyšovať referenčné úrokové sadzby, čo časom povedie k zvýšeniu anuitných splátok.

Každopádne, skúsenosti iných krajín vo všeobecnosti naznačujú, že vstup do eurozóny znižuje úrokové sadzby, pretože sa zlepšuje úverový rating krajiny, čo vedie k nižším prémiám za úverové a menové riziko. Niekedy však uvedený pokles úrokových sadzieb nenastáva vždy v dôsledku vstupu do eurozóny, ale môže sa dosiahnuť postupne na základe ďalších skúseností. Napríklad, zatiaľ čo úrokové miery v Lotyšsku, Litve a na Slovensku klesli takmer okamžite po vstupe do eurozóny merané úrokovými mierami štátnych dlhopisov, v prípade Slovinska sa tak stalo až o dva roky neskôr.

V konečnom dôsledku však pri pohľade na dlhšie obdobie došlo vo všetkých týchto krajinách k výraznému zníženiu úrokových sadzieb. Dnes majú napríklad všetky tieto krajiny úrokovú sadzbu 0,16 % alebo nižšiu, ale napríklad Chorvátsko má sadzbu 0,45 %. Chorváti teda majú nádej, že po vstupe do eurozóny budú mať o niečo lacnejšie úvery.