Denník N

TechMatch bolo to najlepšie, čo sa Slovensku mohlo stať

Vystúpenie Guy Kawasakiho na konferencii TECHMATCH SLOVAKIA 2015 ( foto N - Vladimír Šimíèek )
Vystúpenie Guy Kawasakiho na konferencii TECHMATCH SLOVAKIA 2015 ( foto N – Vladimír Šimíèek )

O konferencii TechMatch sa už napísalo veľa. Prvým problémom bol nadsadený rozpočet celej akcie. A druhý problém bol, že ju financovalo Slovensko s údajným cieľom pomôcť mladým slovenským firmám – pričom reálna efektívnosť vynaloženia prostriedkov je vskutku otázna. K tomu všetkému sa objavili informácie o pochybnom výberovom konaní, pochybnej selekcii zúčastnených firiem, a podozrenia, že zo spoločného sme v podstate financovali akciu súkromnej firmy. Náš štát očividne pod zámienkou podpory malých podnikov zbytočne vyhodil kopu peňazí.

Skúsim metaforu. Ak chce milionár zapôsobiť a nechá sa na večierok priviezť v luxusnej predĺženej limuzíne, je to úplne v poriadku. Ak však máte nezamestnaného kamaráta, celá partia sa mu poskladáte na rekvalifikačný kurz, aby si konečne našiel prácu – a on si za tie peniaze namiesto kurzu objedná limuzínu, aby sa ňou priviezol v piatok večer do podniku na pivo, tak to už v poriadku nie je. Ako daňový poplatník som v pozícii tých kamarátov. Za vlastné nech si robí kto chce čo chce. Ale ak ide o peniaze, ktoré štát vyzbieral od nás, máme právo sa ozvať. (Áno, aj bruselské peniaze sú peniaze z našich daní, nie nejaký „bonus“ voľne k dispozícii na rozkradnutie.)

Keď som však sledoval diskusie k téme predraženej konferencie, nadobudol som dojem, že TechMatch bol len špičkou ľadovca nehorázneho a nerozumného plytvania zdrojmi. Akurát mala konferencia tú smolu, že na rozdiel od iných „projektov“ to v tomto prípade pochopí aj laik.

Už ma nebaví prispievať daňami do spoločného koša, keď vidím, ako si z neho pár vyvolených berie plnými priehrštiami. A neostávajú nám prostriedky na dôležité veci ako poriadne školstvo či zabezpečenie starostlivosti o starých a chorých.

Pred časom som si napríklad bol na polícii pre nový občiansky. Spýtal som sa na čítačku a elektronický podpis. Pani za okienkom sa len ironicky zasmiala. Že to nepôjde, ono je ten systém aj tak stále padnutý, to neriešte. Smiešne to prišlo aj mne – až kým som si neprečítal, koľko peňazí náš štát na elektronické služby a ich propagáciu vyhodil.

Je mi jedno, že eurofondové projekty sú pre mnohých ľudí pracujúcich za smiešny plat často jedinou možnosťou, ako si trochu prilepšiť. Celý ten systém je amorálny, zvrátený a deformuje trh. Skladáme sa na luxusný životný štýl parazitom, ktorí „v tom vedia chodiť“.

Ak štát nedokáže – alebo nechce – kontrolovať míňanie verejných zdrojov, potom ostáva jediné. Presadzovať, aby zužoval svoju pôsobnosť a nestaral sa do vecí, ktoré len dobabre. Keď štát nedokáže s mojimi peniazmi hospodáriť rozumne, nech mi ich radšej vráti. Určite ich dokážem investovať lepšie.

Snáď je aj dobre, že akcia TechMatch dopadla presne takto. Upozornila na jeden veľmi vážny problém. Ak sme za tie peniaze okrem charizmy pána Kawasakiho, skúseností profesorov, pozornosti technologických blogerov a skvelej konferenčnej apky dostali ako bonus aj diskusiu o tom, ako by mal štát nakladať s našimi zdrojmi – tak to snáď nebola až taká zlá investícia.

Už ide len o to, aby celá energia nevyprchala do zabudnutia. Ale aby sme začali naozaj riešiť, čo a ako robí štát s našimi peniazmi.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie