Denník N

Tohtoročná plynová výzva. A nielen pre Šefčoviča

Jedným zo zdrojov, odkiaľ uniká metán, bývajú plynovody. Ilustračné foto - TASR
Jedným zo zdrojov, odkiaľ uniká metán, bývajú plynovody. Ilustračné foto – TASR

Rusi zatiaľ žiadnu konkrétnu záväznú dohodu s Tureckom o výstavbe nového plynovodu nepodpísali, takže všetky úvahy sú dosť predčasné. Ale naznačili, že nemusí dôjsť k uzavretiu očakávanej letnej dohode s Ukrajinou, čo mohlo vážne skomplikovať tranzit. S možnými citeľnými dopadmi na celú EÚ.

Prvé tohtoročné rokovanie podpredsedu Európskej komisie (EK) zodpovedného za energetickú úniu v Moskve vyvolalo veľkú pozornosť. Podľa priznania samotného eurokomisára Maroša Šefčoviča jeho delegáciu poriadne zaskočil šéf Gazpromu Alexej Miller svojim tvrdením, že po roku 2018 bude úplne presmerovaný tranzit ruského plynu z Ukrajiny na nový plynovod smerom do Turecka. Miller sebavedome odkázal európskym zákazníkom, aby si dovtedy postavili potrebné plynovody po grécko-tureckú hranicu, lebo inak sa k ruskému plynu nedostanú a ten bude predaný na iné trhy. Súčasne, avšak už za oveľa menšej pozornosti médií, zazneli ešte iné vyjadrenia na tému ukrajinského tranzitu, ktoré ho môžu zastaviť už tento rok.

South Stream zrušený.

Pozrime sa najprv teraz na základe dostupných faktov, nakoľko sú deklarované plány na presmerovanie tranzitu reálne. Prvý raz verejne o tom hovoril začiatkom decembra počas návštevy Ankary prezident Vladimir Putin. Súčasne oznámil, že Gazprom a Kremeľ odstupujú od projektu South Stream, ktorého morská a európska časť sa mali začať stavať už tento rok. Pričom tá ruská, za slušných pár miliárd, je už dokončená.

Len pripomeniem, že tento plynovod mal smerovať od pobrežia Ruska krížom cez Čierne more do Bulharska a odtiaľ po území EÚ a balkánskych krajín až po rakúsky plynárenský uzol Baumgarten pri hraniciach so Slovenskom. EK trvala na jeho súlade s energetickou legislatívou, hlavne čo sa týka prístupu tretích strán do prepravnej siete a oddelenia operátora tranzitnej siete od dodávateľa a obchodníka s plynom. Brusel tiež napadol korektnosť a súlad priebehu tendrov na výber staviteľa potrubia v Bulharsku, ako aj priebeh samotného stavebného a povoľovacieho konania, s pravidlami EÚ.

Putin a Miller reagujúc na principiálny postoj Bruselu oznámili, že chcú postaviť plynovod smerom do Turecka a odtiaľ po grécko-tureckú hranicu, o čom spísali memorandum medzi Gazpromom a tureckým koncernom Botas. Súčasne prisľúbili, že tento rok zvýšia dodávky do Turecka o tri miliardy kubíkov a cenu znížia o šesť percent.

Iné dohody ešte nie sú.

Turecko je po Nemecku najväčším národným trhom pre Gazprom, pričom na rozdiel od toho európskeho má stále slušný rastový potenciál. Sibírsky plyn prúdi do Turecka aktuálne dvoma trasami: plynovodným systémom z čias ZSSR cez Ukrajinu, Moldavsko, Rumunsko a Bulharsko. Druhou, novou trasou, vybudovanou v minulom desaťročí, je podmorský plynovod Blue Stream cez Čierne more. Ruský plyn nakupuje turecká štátna spoločnosť Botas, ako aj niekoľko súkromných obchodníkov. Jedného z najväčších chce teraz Gazprom kúpiť.

Od spustenia Blue Stream mali Turci a Rusi opakované spory ohľadne ceny aj logistiky dodávok, čo sa odrážalo často aj na slabom využití Blue Stream. Aj preto Turci podporovali diverzifikačné projekty. Najprv s Iránom a teraz hlavne s kultúrne a jazykovo príbuznými Azerbajdžancami. Ak by sa podarilo Rusom deklarovaný plynovod naozaj postaviť, tak sa na gréckej hranici stretne ruský práve s azerbajdžanským plynom, ktorého dodávky a preprava do Turecka a EÚ výrazne vzrastú na konci tohto desaťročia vďaka novému turecko-azerbajdžanskému plynovodu TANAP.

Od decembrových deklarácií sa neudialo doteraz nič zásadné. Len sa postupne verejne objavili rozpory medzi Ankarou a Moskvou. Presne v deň, keď Miller prijímal Šefčoviča, turecký minister energetiky oznámil, že napriek dvom kolám rokovaní sa nepodarilo s Rusmi stále dohodnúť ceny plynu pre tento rok. Turci súčasne vyslali predbežné signály, že im nevyhovuje ruská predstava trasovania nového plynovodu súbežne s už existujúcim Blue Stream. Podľa nich by nové potrubie malo vyústiť z mora až v oblasti Istanbulu. To by výrazne predĺžilo morský úsek a tým aj citeľne zmenilo pomer nákladov medzi morským úsekom, ktorý by mali predbežne financovať Rusi a suchozemskou trasou. Ku konečným dohodám o trase, rozdeleniu nákladov, financovaní ako aj prevádzkovaní plynovodu musia obe strany ešte len dospieť. Z ruského ministerstva energetiky zaznela informácia, že len na projektovanie a prípravné práce bude nutný rok až poldruha roka po podpísaní definitívnych dohôd. Práve v tomto kontexte treba rozumieť slovám samotného Putina v Ankare, že deklarovaný zámer si ešte vyžaduje „dopracovanie“.

Vo svetle týchto faktov je preto najlepšou odpoveďou na výzvu šéfa Gazpromu, aby Európania začali stavať plynovody na tureckú hranicu, ak sa chcú dostať k ruskému plynu po roku 2018, jednoduchá protiotázka: Fajn, a aké konkrétne a záväzné dohody už Gazprom so svojimi tureckými partnermi uzavrel ohľadne tohto projektu? Inak, výstavba týchto prepojení bude mať predsa len svoj význam bez ohľadu na ruský projekt. A to vzhľadom na plány zvyšovať dodávky plynu z Kaspiku a severného Iraku, ale aj z južného smeru, z nových šelfových ložísk vo východnom Stredomorí. To budú ďalší konkurenti pre ruský plyn.

Skutočná výzva pre tento rok.

Bez ohľadu na dľžku, vývoj a definitívny záverečný obsah turecko-ruských rokovaní, sa musíme zvlášť na Slovensku a v stredo-východnej Európe a na Balkáne pripraviť na to, že ruská strana bude všetkými dostupnými prostriedkami aj naďalej obmedzovať tranzit plynu cez Ukrajinu. A to už teraz. Práve v tomto kontexte sú oveľa dôležitejšie a závažnejšie iné výroky ruskej strany pri stretnutí s bruselskou delegáciou. Týkajú sa možnosti, že na jar, po ukončení dočasnej „zimnej“ dohody o podmienkach dodávok plynu pre Ukrajinu, sa neotvoria rokovania o očakávanom „letnom balíku“. Keďže je nepravdepodobné, že arbitráž v Stockholme stihne do jesene uzavrieť spor medzi Rusmi a Ukrajincami, a Ukrajina nebude chcieť (a vzhľadom na svoju finančnú situáciu ani môcť) platiť za plyn navýšenú cenu vyplývajúcu z pôvodného znenia dohody, nebude ukrajinský tranzitný systém dostatočne pripravený na budúcu zimnú sezónu. To v prípade, že nulové alebo veľmi obmedzené dodávky z Ruska nebudú vzhľadom na kapacitno-logistické a trhové podmienky v dostatočnej miere v lete nahradené reverzným nákupom plynu od obchodníkov z EÚ. Následkom toho na konci jesene nebudú dostatočne zaplnené ukrajinské zásobníky plynu, ktoré sú nevyhnutné na udržanie stabilnej práce ukrajinskej plynovodnej sústavy v zime.

Poučení z minuloročného prístupu Gazpromu k zásobovaniu európskeho trhu, nemôžeme vylúčiť, že budú zase regulované dodávky do EÚ. To môže zhoršiť podmienky na spotovom trhu pre dodávky smerom na Ukrajinu. Takýto postup síce postihne finančne Gazprom a ruský štátny rozpočet ešte viac, ako v uplynulom roku, ale nad obchodnými a finančnými záujmami prevážia tie geopolitické.

Nie je ťažké si predstaviť ciele takéhoto postupu. V prvom rade zraziť už aj tak bankrotujúcu Ukrajinu hospodársky na kolená a technicky znefunkčniť tranzit plynu cez ukrajinsko-slovenský tranzitný koridor. To by mohlo narušiť jednotný postoj krajín EÚ nielen v podpore Ukrajiny, ale hlavne k sankciám voči Rusku. Zvlášť členovia zo strednej a južnej Európy by boli ešte viac ústretoví, aby sankcie odblokovali. Nuž a na stole by sa opäť mohol objaviť South Stream a výnimka pre plynovod Opal. To by úplne zdiskreditovalo nielen doterajšiu energetickú politiku a legislatívu EÚ, ale definitívne by pochovalo akúkoľvek možnosť energetickej únie. To je pre Moskvu logicky lákavá možnosť.

Tvrdé výroky Millera o presmerovaní ukrajinského tranzitu po roku 2018 tak môžeme vnímať skôr za zastierací „píár“ manéver. Vtedy totiž naozaj skončí platnosť súčasný rusko-ukrajinský tranzitný kontrakt. Výstavba tureckého plynovodu je nateraz len v polohe zámeru. South Stream je síce navonok zrušený, ale bolo urobených a prefinancovaných už veľa reálnych prác. Ak by sa EK dostala pod tlak a bola vôľa sa k nemu vrátiť – a tá medzi zainteresovanými stranami v EÚ stále je – mohli by byť práce veľmi rýchlo obnovené. A keby nevyšlo ani to, Európania by tak-či onak museli riešiť otázku tranzitu cez Ukrajinu. Napríklad nákupom ruského plynu už na rusko-ukrajinskej hranici, na čo ale nikto nie je teraz pripravený. Skrátka sa tak otvárajú viaceré možnosti pre rokovanie a manévrovanie.

Pre podpredsedu EK Šefčoviča, pre slovenského a ukrajinského operátora prepravnej siete, traderov a pre nás zákazníkov to bude ešte veľmi „perný“ plynárenský rok.

 PS: Podľa dostupných údajov operátorov prepravných sietí, dodávky ruského plynu do Európy cez ukrajinsko-slovenský koridor (Veľké Kapušany) ale aj plynovod Nord Stream (Greifswald) od začiatku roka výrazne poklesli.  Kým vo V.Kapušanoch je to pokles len v porovnaní so začiatkom minulého roka (cca 150 mil./50 mil.kubíkov/denne), pričom pokračuje denný trend, ktorý Gazprom nastavil už v septembri. Ale na Nord Stream je to pokles nielen v porovnaní so začiatkom, ale aj koncom minulého roka (cca 90 mil./50 mil.kubíkov/denne). Osobitne citeľný je pokles dodávok z Nord Stream-u smerom ďalej na plynovod NEL (Benelux), kde malo dôjsť až k vyše 10-násobnému poklesu!   

 

 

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu.
  • Bol ministrom hospodárstva po odstúpení SaS z koaličnej vlády Eduarda Hegera a neskôr kandidoval za stranu Demokrati v predčasných parlamentných voľbách v roku 2023.