|
Syn
Syn zahynul, keď na vtipe sa smial.
Kiež poznám ten vtip a rozjasní môj žiaľ.
Jediný syn
Nikoho nezabil som, iba svoju matku.
Tú zahubil žiaľ za mnou. Vítala smrť sladkú.
R. A. F. (Osemnásťročný)
Pomedzi mračná detsky ceril zuby,
keď mestá, ľudí vrhal do záhuby.
Potom sa navždy do hry medzi obláčky
vrátilo dieťa okradnuté o hračky.
Mŕtvy politik
Nebol som zlodej, ale pracant tiež nie;
pre priazeň davov klamával som bežne.
Dnes vie sa – tie lži boli kalom mútnym
a ja mám zastať zoči-voči mŕtvym,
tým, čo som poslal na smrť. Aké rozprávanie
upokojí tie mladé duše oklamané?
Neznáme ženské telo
Keď zohavené torzo vylovia,
len hrôzu, odpor vyvoláva skrátka.
Zaprisahám vás, ľudskí synovia,
uvedomte si – tiež som niečia matka.
Znásilnená a pomstená
Zneužil ma a zabil: ďalší sa len sprosto
pozeral, ako trpím – nuž ich zomrelo sto.
Tak rýchlo roznieslo sa u bezbožných vrahov,
že za česť našich žien sa platí veľmi draho.
Ženích
Nie, nehovor, že zradca som.
Je bytosť, ktorá prinúti
muža, čo bol ti ženíchom,
zostať s ňou v hroznom splynutí.
To nevesta je odveká,
vždy mrazivá a hrozná,
čas zasnúbi s ňou človeka,
skôr ako lásku spozná.
Manželstvo s touto ženou,
čo desilo ma v duši,
je vecou naplnenou,
už nemožno ho zrušiť.
Nuž ži, veď život liečiť smie,
a spamätaj sa skoro,
my naveky už spätí sme
s tou čudnou chladnou stvorou.
Preložila Jana Kantorová-Báliková |
