Z útrob Trójskeho koňa

Bezprostredne po parížskej tragédii sa objavilo množstvo politikov, novinárov, blogerov,… (často ľudí nevediacich veľa o islame), ktorí nám nezrozumiteľne, ale o to usilovnejšie vysvetľovali rozdiel medzi radikálmi a neradikálmi. Mi to pripadalo ako uponáhľaná, až panická snaha brániť nedefinovanú väčšinu normálnych moslimov. Miestami to až budilo dojem vysvetlenia, že to celé bolo len „drobné pochybeníčko“.

Vravel som si: veď nechajte hovoriť ich! Nech nám to vysvetlia oni. Čo je pravý islam a čo už džihád. Či sa to dá vôbec oddeliť. Veď oni a ich vierovyznanie sa teraz všade skloňuje ako inšpirácia atentátnikov. Im by predsa malo záležať na tom, aby sa rázne dištancovali od brutality, ktorej sme nepriamo všetci v Európe boli v tú januárovú stredu terčami. Pripadalo mi to tak, že najohnivejšie prejavy obraňujúce islam zaznievajú z tých nesprávnych úst.

Chcem veriť, že väčšina moslimov sú tolerantní. Ale o rozpútaní tragédií v histórii sa zvyčajne nehlasovalo. Mlčanie väčšiny si šialení jedinci vysvetľovali ako mandát konať.

V nasledujúcich dňoch po, sa naozaj postupne dostali k slovu niektorí lídri moslimského sveta. Bolo síce trochu zvláštne, že fatwa proti stavaniu snehuliakov v Saudskej Arábii bola jedným klerikom nedávno vydaná nepomerne rýchlejšie, ako z úst iných odsúdenie vraždy 12 ľudí v redakcii parížskeho týždenníka, policajtky na predmestí, či zabitie štyroch rukojemníkov v košer obchode. Ale nech! A ten časový rozdiel je ešte to najmenej.

Videli sme, ako sa na miliónových manifestáciách po celom Francúzsku skutočne aktívne zúčastnilo veľa moslimov. Aj sa vizuálne stotožnili s už kultovým sloganom „Je suis Charlie“ (ja by som si ho asi na seba nepripol; mám inú predstavu o satire, ale beriem to teraz ako symbol, lebo cena každého jedného života je aj nad každú karikatúru). Jeden imám sa zúčastnil spomienkovej ceremónie v synagóge a chvíľu pobudol dokonca v blízkosti premiéra Izraela…

Ale v tom istom čase dalo mnoho moslimov čin bratov Kouachiových za príklad ostatným nasledovníkom proroka Mohameda. Rýchlo sa ohlásili lídri Islamského štátu a označili to „len za začiatok“. Viac ako pozoruhodné boli vyjadrenia londýnskeho imáma Anjema Choudaryho pre FoxNews.com. V rozhovore s kulisou hlavného mesta na Temži v pozadí, líder moslimskej komunity nielenže neodsúdil teror, ale s pokojom Angličana hovoril o nutnosti aplikácie „šaríje“.

V jednej diskusii Slovenského rozhlasu odznelo, že špecifikom islamu je jeho rôznorodosť a keďže nemá jednu, alebo konkrétny okruh autorít, tak Korán sa dá vykladať tak aj tak.

No ale potom, nemôže byť Korán motiváciou vlastne pre všetko? Alebo inak. Nepripomína to príbeh Trójskeho koňa? Ten bol „darom“ mestu Trója. Islam je podľa mnohých darom európskej civilizácii. My spokojní Európania, a dokonca aj väčšina radových moslimov môže tomu príbehu stále veriť. A on má veľa vonkajších znakov a zvykov, ktoré sú sympatické. Ale čudným zvukom z hĺbky toho koňa sme doposiaľ veľa pozornosti nevenovali.

Tak teraz už len aby sa tí vojačikovia z jeho útrob príliš nerozbehli. Lebo v Paríži postačovali traja, aby nás dali do pozoru. Ale, aj toto môže byť na niečo dobré.