Denník N

Mesto Cherson a dianie v srdci Európy v 9. storočí

S ukrajinským Chersonom nás spája malá spojnica prostredníctvom Konštantína-Cyrila a sv. Klimenta k dejinám z hlbokého 9. storočia, ku ktorým sa hrdo hlásime.

Pred misiou k Moravanom bol Konštantín v roku 860 vyslaný Michalom III. na misijnú cestu k Chazarom, ktorí sídlili na rozsiahlom území od Krymu až po dolné Povolžie. Chazari sa postupne stretávali so všetkými vtedajšími najsilnejšími náboženstvami – s judaizmom, s islamom i kresťanstvom. Podľa legendy Život sv. Konštantína Chazari požiadali Michala III., aby k nim bol vyslaný učenec, ktorý by mohol debatovať o otázkach Boha a viery ako s Židmi tak aj so Saracénmi. Chazari sľúbili, že ak nad nimi vyhrá, príjmu kresťanskú vieru. Byzancia, ktorá mala záujem o silnejší príklon Chazarov ku kresťanstvu, vyslala k nim vzdelanca Konštantína.

Počas cesty k nim sa Konštantín dozvedel, že sv. Kliment, podľa kresťanskej tradície štvrtý pápež v poradí, doposiaľ leží v mori. Konštantín sa údajne pomodlil a povedal: „Dôverujem v Boha a mám nádej v sv. Klimenta, že ho nájdem a vynesiem z mora.“ Na spiatočnej ceste podnikol výpravu, aby hrob sv. Klimenta našiel. O objave miesta posledného odpočinku sv. Klimenta a pravosti jeho kostí Konštantín vôbec nepochyboval. Jeho pozostatky vyzdvihol a odniesol do Konštantínopolu. Dnes už vieme, že Kliment Rímsky nikdy na Kryme nepobýval, ale o pravosti pozostatkov v danej dobe nik nepochyboval. V tom čase sa tešil sv. Kliment veľkej obľube a tiež v danom období výrazne rástol význam relikvií svätcov.

Neskôr si ostatky sv. Klimenta zobral Konštantín teraz už aj s bratom Metodom na svoju ďalšiu misiu o dva – tri roky neskôr. Michal III. ich vyslal k moravskému kniežaťu Rastislavovi. Nevieme presne, kadiaľ bratia putovali, asi si vybrali cestu po mori a neskôr tzv. Jantárovú cestu. Súčasťou ich sprievodu boli pravdepodobne i kňazi a tiež bojovníci, ktorí ochraňovali pozostatky sv. Klimenta.

Približne po troch rokoch pôsobenia u Rastislava, niekedy v rokoch 866 alebo 867, chceli bratia svoju činnosť v Moravskom kniežatstve ukončiť, ale potrebovali ešte vysvätiť svojich žiakov na kňazov. Vydali sa teda s nimi do Ríma. Cestou sa zastavili u Koceľa v Blatnohrade, neskôr i v Benátkach, kde Konštantín zviedol náročnú dišputu o potrebe používania slovanského jazyka v písomníctve a liturgii. Nakoniec s pozostatkami sv. Klimenta dorazili Konštantín a Metod do Ríma a práve vďaka nim boli veľmi priaznivo a srdečne prijatí.

Dnes už nevieme presne rozhodnúť, či pod vplyvom darovania pozostatkov sv. Klimenta pápežovi Hadriánovi II., alebo pod vplyvom iných okolností, sa Konštantínovi podaril ďalší úspech. Získal prehlásenie o pravovernosti slovanských bohoslužobných kníh.

Aj keď sv. Kliment v Chersone nakoniec nikdy nebol, v čase objavu jeho domnelých pozostatkov o tom nikto nepochyboval. Podľa legendy bol sv. Kliment za vlády cisára Trajána vyhnaný z Ríma do Chersona, kde pracoval za trest v kameňolome a pre svojich spoluväzňov našiel prameň pitnej vody, ktorú tak veľmi strádali. Jeho počin sa však nestretol s porozumením väzniteľov, za trest ho priviazali ku kotve a zhodili z lode do Čierneho mora. Legenda uvádzala, že zázračný odliv mora každý rok odhaľoval svätyňu skrývajúcu Klimentove kosti. Tie spolu s kotvou mal objaviť a priniesť po dlhej púti aj po strednej Európe do Ríma Konštantín s bratom Metodom, kde sú v súčasnosti uložené v bazilike sv. Klimenta.

Ku sv. Klimentovi sa hlási ako katolícka, tak i pravoslávna cirkev. Meno sv. Klimenta je v katolíckej cirkvi pripomínané 23. novembra a v pravoslávnej sa pripomína o dva dni neskôr (podľa gregoriánskeho kalendára to vychádza na 7. decembra). Sv. Kliment je jedným z mála rímskych pápežov, ktorý majú v Moskve zasvätený pravoslávny kostol. Chrám bol postavený v 18. storočí. Po prevzatí moci boľševikmi kostol nadlho stratil svoju rolu a späť ju získal až v roku 2008.

Dávna história je asi tiež jeden z dôvodov, prečo sa dnes o Cherson tak urputne bojuje.

Teraz najčítanejšie