Denník N

Sci – fi

Veľa ľudí pozeralo niekedy – aspoň raz – film Matrix. Niektrorí mali dojem, že to pochopili, iní cítili, že to, čo tam ukázali, má viac možných vysvetlení, plánov, ako vravia filmoví znalci, iní si spomenuli na dávne hinduistické predstavy, Védy. A teda ďalší počuli o knihe 1984, niektorí videli na rúšku poslanca toto číslo, iní zas niekde tu a tam na lampe v meste , či inde samolepku s týmto číslom, odkaz rôzny, symbol, ďalší si knihu prečítali, buď si ju kúpili, či s knižnice zaobstarali, iní si pozreli film, napr. cez internet, a ďalší môžu mať dojem, že asi vedia, o čom to je, skutočnosť a vlastná skúsenosť nie je pre nich to najdôležitejšie v tejto veci, a iných to nezaujíma, neurobí s tým podnetom nič, preletí to okolo nich, či cez nich… A ja len tak píšem, tento úvod, a chcem sa dostať k tom, že čo som mal z rána ako myšlienku, či polosen. Také skoro sci – fi. Išlo tam o konštrukt, kde sa vyskytol v nejakej úlohe i terajší prezident Ukrajiny, mal svoju rolu. Išlo tam o média, mali svoju rolu. A na ostatné si musím spomenúť. O čo tam vlastne išlo. Kto ťahal ako s babkami za nitky a kto bol divák, akú mal úlohu, čo sa malo docieliť….

Mám dojem, že hlavná podmienka toho, čo mi prišlo na um, bolo to, že zrazu – v nejakej dlhodobej sugescií, po mohutnom pôsobení mediálnych masových posolstiev, obrazov, faktov a dojmov, z ktorých si slobodne ľud tvorí úvahy, zrazu sa cez média začalo šíriť to, veľká senzácia, nápad, hodný úvahy, že či práve tento Volodimir by nemal byť tým lídrom, ktorý zjednotí EÚ. Veď vieme, že sa povráva to, že niet osobností, nemajú náboj, su „chladní“ neohriati na slniečku, pôsobením skutočného života, vitamínu D3, nevyžarujú von zo seba akýsi fotón, či elektón, nesmerujú na ľud, voličov nejakú pozitívnu energiu. Veď ide i o to, podobne ako u nášho Eduarda H. premiéra, že si ich nik v skutočnosti ani nevolil, vybrali veľa štruktúr, ktoré pôsobia a ovplyvňujú život v Európe, cez nejaké tie druhotné voľby, medzi sebou sa dohodli. Ľud častokrát nepozná ani mená, ani tváre, ani životopisy, ani úspechy, ani postoje, vízie…nič..také masa, možno trochu prestarnutá, v oblekoch a róbach…bráni hodnoty…demokraciu a slobodu, voľný trh a hlavne blahobyt…všetkých, aj tých na západe i tých na východe. Postupne sa takto v procese rokov dorovnáva životná úroveň, pôsobí i ten kohézny fond, solidarita…ako sci – fi, pekný začiatok…

Pretransformuje sa teda tento obrovský celok, tento „úľ“. Je tá potreba. Ľud stále „hltá“ správy, stále sa mnohí boja ešte nákazy, vírus mutuje a putuje, mnohí, keď nemusia nejdú ani von, slniečko a skutočnosť sa im nežiada, ide o to, čo najdlhšie tu vydržať. Strach je ako niť života, ako mlieko materinské životodárne pôsobí na kojencov… hej, po lesoch, stále pochodujú ľudia v respirátoroch…

Potom tu je samozrejme i „masáž“ cez média, keď ľud niekto učí „zlobu dýchat“, „keď na vojáky chce si hrát“ (Brontosauři – Hejna včel), keď sa šíri „spontánne“ nenávisť voči niekomu, i voči paraolympionikom, agresívnym, hercom, spevákom, vedcom…lebo sú občania jednej krajiny a dopustili teror…tak ich celý ten obrovský niekoľko miliónový národ – ironicky povedané – treba vyhladiť z povrchu zemského..tak „mierumilovní“, spravodliví a dobrí – ironicky povedané – získajú dobrí pocit, zbavia sa strachu, spravodlivosť sa vráti…a budú ďalej čakať, aká téma pre slobodných a hodnotných sa predstaví na javisku divadla, na scéne osvietenej médiami, slovami, obrazmi, emóciami….

A teda, tu sa začne zvažovať možnosť, že spravme ten superštát a Volodimir, bojovník, ktorý sa nevzdal a ktorý žiada pre svoj ľuď zbrane a podporu, nech sa nemusí celé mesiace krčiť v krytoch bez vody, tepla, jedla, bez ochrany armády…nech ich môže chrániť, tak ako mestá, infraštruktúru, hodnoty predkov…celistvosť krajiny…teda on jediný by mal byť na čele tohto nového prvku na scéne sveta, nový „hráč“medzi štátmi. Bude i armáda, vyzbrojená, vycvičená, bude i ekonomika i priateľská spolupráca s najlepšími štátmi sveta, budeme si pomáhať, spolu obchodovať. Možno si rozdelíme časom i ten obrovský „koláč“, prírodné zdroje, keď ten národ – ironicky povedané -spravodlivo zlikvidujeme, a keď, pre istotu, ho vygumujeme i z histórie, keď sa o ňom prestane i hovoriť, pod hrozbou trestu, basy, keď postupne z generácie na generáciu sa zabudne úplne..keď ostane len niekde v podvedomí ten pocit, že všetko mohlo byť inak, že pravda mohla byť i iná…tie deti…veď mi ich vychováme..povedia si potomkovia, budúci učitelia novej ideológie a svetonázoru…Všade na stlpoch, na priečeliach budov, bude obraz zakladateľa, génia a dobrého človeka, Volodimira, prvého prezidenta skutočnej Európy…

TAké sci – fi…

Už len dodám, lebo naozaj neviem ,ako to bolo ďalej, bol to len pocit z rána. že išlo tam o to, že najskôr to bude v médiach, potom si to ľud začne šepkať, potom začne výzva na diskusiu, vláda – najlepšia, ktorá bráni demokraciu – si na koaličnej rade niečo vyhandluje – a dá to do parlamentu, ktorý ako jeden celok, brániac hodnoty demokracie, to i schváli. Že nik nevie v tej spoločnosti, ktorú toto sci – fi predstavuje tu, na blogu Denníka N, že čo bude možné a ani správne, keď to nedostanú redakcie z rána do schránky, z niekade…a keď to nebude šírené médiami, riešené cez „vládu“ …že vládnuť bude niekto neznámy cez média a „herec“ figúrka, bude nositeľ významov, moderátor, rozprávač, posolstiev, bude posúvať želateľné vpred…Kto má rád popularitu, svetlá reflektorov, komu to robí dobre, ten má predpoklady na to, byť skutočný politik…nie síce v tom pôvodnom význame, že politika je uskutočňovanie dobra v spoločnosti, ale toho nového významu, …obleky, odznaky, kravaty..vyleštení, napomádovaní, pripravení na všetky varianty otázok…reagujú frázami, floskulami ako jeden demokratický blok, bez ohľadu na jeden ľud, ktorý ani nepoznajú, lebo sú vlaste vo svojej podstate iní, hodní volenia..mimo celok, nad celkom, vládnu celku prostých, dobrých, skromných, ktorí sa v tom nevyznajú a – zo svojej podstaty – ani nemôžu vyznať…sci fi…hm..

 

Teraz najčítanejšie