Pán Daniel spával pod mostom a každý deň chodil do práce. Dnes konečne býva v podnájme.

Pán Daniel má 40 rokov. Služby denného nízkoprahového centra Domec využíval mnoho rokov. Bol tam takou tichou stálicou. Sedel väčšinou utiahnutý na svojom mieste. Svojmu okoliu o sebe nikdy veľa nepovedal. Aj to málo zveril len osobe, ktorú poznal dlhšie a dôveroval jej.

Pracovníci denného centra vedeli, že Daniel si zvykne vypiť. Tému alkoholu v minulosti riešil aj liečením. Sem-tam mal nejaké fušky alebo pomáhal s upratovaním v dennom centre. Prespával vonku, na mieste, ktoré nechcel nikomu vyzradiť, aby ho nikto neotravoval. Hovorí o sebe, že je samotár. Napriek chýbajúcemu zázemiu domova sa však o seba staral a chodil upravený.
Pán Daniel potrebuje na budovanie dôvery svoj čas. Ku zmenám sa odhodláva dlho a aj malý problém na ceste k cieľu, pre ktorý sa rozhodne, v ňom dokáže vyvolať neistotu. Potrebuje trpezlivé sprevádzanie a posilňovanie sebadôvery. Rodinu nespomína a hovorí, že blízku osobu, ktorej by sa mohol zdôveriť, nemá.

S pánom Danielom sme v Integračnom programe Medzimiesto začali spolupracovať prostredníctvom projektu „Upracme si“. Prejavil záujem o upratovanie verejného priestoru s našou pracovnou skupinou a ako súčasť projektu začal chodiť do Integračného programu na pravidelné sociálne poradenstvo.
Od začiatku spolupráce bral veci vážne, poctivo dodržiaval termíny poradenstiev aj upratovacích brigád, dokonca si sám dopredu plánoval stretnutia.

Počas poradenských stretnutí sme s pánom Danielom riešili rôzne témy. Aktuálnu životnú situáciu, plány do blízkej budúcnosti a kroky, ktoré chce a zvládne podniknúť, ale aj predchádzajúce zamestnania a brigády, plány v pracovnej oblasti, bývanie, medziľudské vzťahy, záujmy či trávenie voľného času. Na mnohé témy reagoval opisom udalostí v minulosti. Pohľad do budúcnosti mu prinášal mnoho otázok a neistoty v tom, aké kroky chce podniknúť. Naše rozhovory boli zamerané na hľadanie odpovedí, čo pre seba pán Daniel chce v najbližšej dobe.

Po niekoľkých mesiacoch spolupráce sa pán Daniel odhodlal napísať si životopis, začal sa zaujímať o brigády a krátko nato si našiel prácu na trvalý pracovný pomer s cieľom zabezpečiť si bývanie na zimu. Podarilo sa mu získať presne takú prácu, akú si po dlhom zvažovaní definoval. Mal toho už veľa za sebou a vedel odhadnúť, čo zvládne a čo nie.

Nové zamestnanie mu prinieslo aj nové témy na riešenie v poradenstve. Kvôli práci si potreboval otvoriť bankový účet. Keďže mal dlhy nakopené z minulosti, spolu sme zistili výšku exekúcií a s exekútorom dohodli splátkový kalendár, ktorý pán Daniel začal splácať od prvej výplaty.

Pán Daniel od nástupu do práce stále prespával vonku na neznámom mieste a do práce chodil, ako hovorí, “neumytý a hladný”. Peniaze ešte nemal, takže žil len na vifonkach.  Sociálne služby kvôli zamestnaniu nestíhal navštevovať a mal problém so zabezpečením si základných životných potrieb ako jedlo, sprcha či výmena šatstva. Keď v práci skončil a mohol sa dať „dokopy“, dvere nášho denného centra už bývali zatvorené.

Hovoril, že nevie, ako dlho to takto vydrží. Tiež nechcel, aby v novej práci boli reči, že je špinavý a spí niekde “v kríku”. Peniaze na zaplatenie ubytovne ešte nemal. Dni mu ubiehali ťažko a pomaly. Čakal na prvú výplatu. Bolo vidno jeho odhodlanie udržať, si prácu, aj keď podmienky boli viac než nehostinné. „Chodím do práce doslova z pod mosta.“ – prvýkrát povedal, kde celý ten čas prebýval. Na stretnutia do Integračného dokázal naďalej chodiť a hľadať ďalšie možnosti a podporu.

Pánovi Danielovi sme navrhli možnosť ubytovať sa na 3 mesiace v krízovej izbe, ktorú prevádzkujeme a ktorá slúži na zvládnutie nečakanej životnej krízy. O tejto možnosti sme sa rozprávali na niekoľkých stretnutiach. Potreboval istotu, že vie, do čoho ide a k čomu sa zaväzuje. Nezdalo sa mu, že by sa jeho problémy mohli tak rýchlo vyriešiť – v krízovej izbe môže totiž človek stráviť 3 až 6 mesiacov. Po pár týždňoch od nástupu do práce však podpísal nájomnú zmluvu a do bytu sa nasťahoval. Prišiel s jedným ruksakom. Bol pondelok, začiatok pracovného týždňa. Pre neho oveľa dôležitejší začiatok.

Po pár dňoch od nasťahovania ho naša poradkyňa navštívila v jeho izbe a na Danielovej tvári bolo vidno, že je úplne oddýchnutý, spokojný. Vyzeral ako po dovolenke. Na žiadnej ale nebol, chodil riadne do práce, akurát sa mal po práci kam vrátiť, okúpať sa, oprať si veci a navariť si cestoviny. O bývaní hovoril veľmi pozitívne. Dobre sa vyspí a ľahko sa mu dochádza do práce. Pán Daniel rád vetral, osviežoval vzduch a pral snáď každý druhý deň. Počas stretnutí sa s poradkyňou rozprával o práci, zvládaní stresujúcich situácií, domácnosti a rozpočte a rozoberal situáciu ohľadne pandémie a svoje obavy.

Po troch mesiacoch sa rozhodol vstúpiť do programu “Dostupné bývanie s prvkami Housing First” (podporeného z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje), v ktorom pracovníci a pracovníčky Integračného programu Medzimiesto pomáhajú nájsť byt na prenájom, vybavia všetky náležitosti spojené s prenájmom bytu a ubytovaný človek dostáva príspevok na platbu časti nájomného. Na začiatku hradí celý nájom naše združenie Vagus, nájom sa však postupne zvyšuje podľa aktuálnych možností danej osoby. Počas celého obdobia trvania projektu sociálni pracovníci a pracovníčky poskytujú intenzívne sociálne poradenstvo priamo v bývaní človeka.

Pre pána Daniela to bola veľká vec, ísť bývať niekam do bytu, dokonca o tom vôbec rozmýšľať. Pripadalo mu to nemožné, nedosiahnuteľné. V podstate to pre mnohých ľudí aj nemožné a nedosiahnuteľné je, bývať v prenájme. Pán Daniel by tiež nemal možnosť bývať v byte, ak by mu niekto nepomohol zaplatiť depozit a nedával na platbu časti nájmu príspevok. Jeho výplata z práce na trvalý pracovný pomer by mu nestačila na to, aby sa vôbec pozrel na nejaké ponúkané byty v Bratislave. Jedinou možnosťou pre mnohých, aj pracujúcich ľudí, je ubytovňa, ktorá sa za domov považovať nedá.

Aj vďaka vám môžeme pomáhať ľuďom, ako je pán Daniel. V našich projektoch Bývania sme v roku 2022 poskytli stabilný a dôstojný domov už 14 ľuďom.
Venujte nám svoje 2 % z dane, aby sme mohli pomáhať ďalším ľuďom na ceste z ulice.

Ďakujeme.