Mesiac od vypuknutia vojny na Ukrajine: Ako nás zasahuje prokremeľská propaganda a dezinformácie o vojne?

Chvíľu po začiatku vojny na Ukrajine sa dokonca mohlo zdať, že táto situácia je natoľko vážna, že aj médiá z minulosti známe napríklad šírením dezinformácií o COVID-19 nevedia nájsť slová. Dnes už je však slovenský informačný priestor pod neustálym tlakom prokremeľskej propagandy a dezinformácií o tomto konflikte. Dokladujú to napríklad aktivity polície SR, ktorá na svojom facebookovom účte pravidelne zverejňuje obrovské množstvo stránok a profilov, ktoré zdieľajú prokremeľskú propagandu či rôzne dezinformácie o vojne na Ukrajine. Národný bezpečnostný úrad dokonca v tejto súvislosti dočasne zablokoval niekoľko známych stránok ako Hlavné správy či Infovojna. Situácia z posledných dní a týždňov nás inšpirovala k výskumu, v ktorom sme sa zamerali na to, ako rozšírená je na Slovensku dôvera prokremeľským naratívom ospravedlňujúcim či obhajujúcim zapojenie ruských vojsk na Ukrajine.

Čo je to propaganda a ako sa odlišuje od dezinformácií?

Termín dezinformácia sa dnes používa pomerne voľne v médiách aj osobných rozhovoroch, pričom samotná všadeprítomnosť tohto pojmu nám naznačuje, akým významným javom je rozšírenie dezinformácií v dnešnej spoločnosti.  Keď hovoríme o dezinformáciách, máme na mysli rôzne formy zámerne zdieľaných falošných, skreslených či zavádzajúcich informácií [1]. V istom protiklade existuje tiež dôležitý termín „misinformácia“, ktorý pomenúva šírenie nepravdivých informácií, avšak bez zlého úmyslu. Do kategórie misinformácií spadá napríklad to, keď naletíme nejakému dezinformačnému médiu a zdieľame na sociálnych sieťach nepravdivý článok bez toho, aby sme vedeli, že ide o zavádzajúcu či nepravdivú informáciu. Na druhej strane, propaganda zahŕňa šírenie informácií s cieľom ovplyvniť názory a presvedčenia ľudí za nejakým, zvyčajne politickým cieľom. Propaganda má rôzne formy, a kým môže zahŕňať aj šírenie dezinformácií, často ide skôr o podávanie veľmi jednostrannej verzie niektorých udalostí, či o zámerné odsúvanie pozornosti od niektorých politicky citlivých tém.

Príkladom propagandy sú v súčasnosti niektoré vyjadrenia ruských vládnych predstaviteľov a prokremeľských médií ohľadom vojny na Ukrajine. Zatiaľ čo nemusí ísť vždy nevyhnutne o úplne nepravdivé tvrdenia, ide o vyjadrenia, ktoré viditeľne zľahčujú, spochybňujú, či ospravedlňujú prítomnosť ruských vojsk na území Ukrajiny. Samozrejme, propaganda je bežným politickým nástrojom a jej využitie má v čase vojny aj dôležitý strategický význam. Bolo by preto naivné myslieť si, že druhá strana konfliktu – Ukrajina – ale taktiež iné krajiny priamo či nepriamo ohrozené vojnou na Ukrajine, medzi nimi aj Slovensko, propagandu nevyužívajú.

Výsledky dôvery prokremeľským naratívom ospravedlňujúcim zapojenie ruských vojsk na Ukrajine

Údaje založené na výskume, ktorý sme na Ústave experimentálnej psychológie uskutočnili koncom marca (22. – 24. 3. 2022) na vzorke 900 participantov ukazujú, že celkovo rôznym prokremeľským naratívom ospravedlňujúcim zapojenie ruských vojsk na Ukrajine verí vyše pätina (22%) Slovákov a Sloveniek. Je ale dôležité dodať, že v tomto ohľade záleží od obsahu konkrétnych správ – kým niektorým dôveruje sotva jeden z desiatich ľudí, pri iných je to až takmer tretina obyvateľov. Najnižšiu dôveru sme našli pri správach, že vojna na Ukrajine je zinscenovaná a na záberoch z nej sú zaplatení herci a herečky (11%), alebo že Ukrajina vyvíja jadrové či iné rádioaktívne zbrane (13%). Naopak, viac ako štvrtina ľudí verí často opakovaným správam ako že Rusko sa vojenskou intervenciou na Ukrajine snaží o odzbrojenie a denacifikáciu Ukrajiny (28%), že vojna na Ukrajine bola zámerne vyvolaná západnými mocnosťami a Rusko iba reagovalo na ich provokáciu (34%), či že na východe Ukrajiny bola páchaná voči ruským menšinám genocída (27%).

Z našich predbežných analýz vyplýva, že pri dôvere prokremeľským naratívom obhajujúcim zapojenie ruských vojsk na Ukrajine nezohrávajú zásadnú úlohu faktory ako vek či pohlavie. Takisto by bolo chybou myslieť si, že týmto správam podliehajú výhradne ľudia s nižšou úrovňou vzdelania, či analytického myslenia. Je síce pravda, že dôvera prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine je mierne vyššia u ľudí so stredoškolským či nižším vzdelaním a v porovnaní s ľuďmi, ktorí majú aspoň nejakú formu vysokoškolského vzdelania, nejde však o kľúčovú premennú, ktorá by vysvetlila náchylnosť ľudí veriť takýmto tvrdeniam.

Vysvetlenie, azda nie úplne prekvapivo, tkvie skôr v hodnotovej orientácii ľudí. Z našich zistení vyplýva, že dôvera prokremeľským naratívom ospravedlňujúcim zapojenie ruských vojsk na Ukrajine ide ruka v ruke so sympatiami voči Rusku.  Ľudia dôverujúci niektorým vyjadreniam ruských vládnych predstaviteľov či prokremeľských médií prikladajú vinu za vojnu na Ukrajine práve USA a Ukrajine a naopak, odopierajú, že by Rusko za tento konflikt nieslo zodpovednosť. Vyššiu dôveru prokremeľským naratívom vidíme tiež u ľudí, ktorí sú presvedčení, že na Slovensku sme sa mali lepšie za bývalého režimu, ako sa máme v súčasnosti a zároveň uprednostňujú usporiadanie spoločnosti, v ktorom vládne jeden silný a rozhodný autoritársky líder pred dnešnou liberálnou demokraciou. Všetky tieto výsledky dokresľujú dobre známy poznatok, že ľudia zvyknú dôverovať takým informáciám, ktoré zapadajú do ich názorov a videnia sveta a sú naopak oveľa skeptickejší voči správam, ktoré sú s ich svetonázorom v rozpore. O tomto fenoméne – známom ako konfirmačné skreslenie – sme už na tomto blogu písali viac krát [3].

Radi by sme však spomenuli ešte jeden dôležitý záver nášho nedávneho výskumu. Dôvera prokremeľským naratívom ospravedlňujúcim zapojenie ruských vojsk na Ukrajine bola špeciálne vysoká u ľudí, ktorí zároveň boli presvedčení o pravdivosti niektorých konšpiračných teórií o COVID-19. Kým do istej miery je možné, že niektoré špecifické osobné a psychologické vlastnosti robia ľudí náchylnejších k prijímaniu takýchto obsahov, veľký presah medzi dôverou prokremeľským naratívom a konšpiračným presvedčeniam o COVID-19 je pravdepodobne dôsledkom aj toho, že tieto tvrdenia sa zvyknú šíriť rovnakými informačnými kanálmi – napríklad prostredníctvom rovnakých skupín či profilov na sociálnych sieťach. Ako bolo možné vidieť z rozšírenia konšpiračných presvedčení o COVID-19 na Slovensku (napr. [4]), a ako je zrejmé aj z vyššie uvedených informácií o dôvere prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine, tieto informačné kanály sú na Slovensku zjavne populárne a majú zásadný vplyv na verejnú mienku.

Jakub Šrol & Vladimíra Čavojová

[1] Freelon, D., & Wells, C. (2020). Disinformation as political communication. Political Communication, 37(2), 145-156. https://doi.org/10.1080/10584609.2020.1723755

[2]  Reuters (6. marec 2022). Russia, without evidence, says Ukraine making unclear „dirty bomb“. https://www.reuters.com/world/europe/russia-without-evidence-says-ukraine-making-nuclear-dirty-bomb-2022-03-06/

[3] Vedejová, D. (14. február 2022). Prečo je sklon k sebapotvrdzovaniu problém a ako sa pred ním vieme brániť?. https://dennikn.sk/blog/2715396/preco-je-sklon-k-sebapotvrdzovaniu-problem-a-ako-sa-pred-nim-vieme-branit/

[4] Šrol, J., Čavojová, V., & Ballová Mikušková, E. (2022). Finding someone to blame: The link between COVID-19 conspiracy beliefs, prejudice, support for violence, and other negative social outcomes. Frontiers in Psychology, 6390. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2021.726076