Ad Prípadné zmeny v registrácii cirkví potrebujú odbornú diskusiu, nie populizmus

Pán poslanec Ján Szőllős (OĽANO – Kresťanská únia) 24. marca 2022 na blogu zverejnil svoj príspevok z rozpravy ohľadom zmeny právnej úpravy registrácie cirkví a náboženských spoločností na Slovensku.

Podľa návrhu Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko) by na registráciu novej cirkvi či náboženskej spoločnosti stačilo mať 150 členov – oproti absurdným a nereálnym 50 000. Umožnilo by jej to podľa Valáška napríklad postaviť sakrálnu stavbu. Druhý stupeň registrácie by mohla cirkev získať po desiatich rokoch pôsobenia a získania členov v počte jedného promile obyvateľov SR.

Keďže sa s argumentáciou pána Szőllősa vo viacerých bodoch zásadne rozchádzam, dovoľujem si zverejniť tu svoju polemiku s ním.

Taký závažný návrh zákona by mal byť pripravený Ministerstvom kultúry SR ako vládny návrh, nie ako poslanecká novela bez hlbšej verejnej debaty.

Nesúhlasím, vôbec to tak byť nemusí. Predchádzajúce dve sprísnenia zákona, ktoré nás dostali do súčasnej zlej, absurdnej a diskriminačnej situácie, v rokoch 2007 na 20 000 dospelých členov a v roku 2017 na 50 000 dospelých členov vznikli ako poslanecké návrhy v priebehu niekoľkých mesiacov. Nepredchádzala im pritom žiadna „hlbšia verejná debata“ a otvorene zaznievala odborná kritika. Keď bolo možné situáciu prostredníctvom poslaneckého návrhu pokaziť, vôbec nerozumiem tomu, prečo by poslanecký návrh nemohol viesť aj k jej náprave.

Predkladateľ namieta údajný rozpor súčasného zákonného riešenia s Ústavou SR, ale zrejme mu ušlo, že otázku ústavnosti súčasného systému registrácie cirkví už posudzoval Ústavný súd SR v roku 2010 a konštatoval, že je v súlade s ústavou.

Rozhodnutie Ústavného súdu SR z roku 2010, na ktoré sa pán poslanec Szőllős odvoláva, vzniklo v čase, keď ešte v tomto smere neexistovali zásadnejšie judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Ako v parlamente správne poznamenal pán poslanec Valášek, dnes už je tu viacero rozsudkov ESĽP v obdobných prípadoch, z ktorých kontextuálne vyplýva, že slovenská právna úprava porušuje právo na náboženské vyznanie, keď cirkvám a náboženským spoločnostiam neumožňuje získať adekvátnu právnu subjektivitu (viac na priložených printscreenoch právnej analýzy tu).

V podobných intenciách sa vyjadrila aj pani ombudsmanka prof. Mária Patakyová vo svojom neskoršom liste adresovanom pani ministerke kultúry Natálii Milanovej zo dňa 28. 3. 2022, ktorý som v plnom znení zverejnil tu.

Takáto legislatívna zmena by si vyžadovala primeranú dobu na jej prípravu, celospoločenskú diskusiu a konsenzus, pričom jej schválenie v parlamente považujem v súčasnom volebnom období za problematické.

Pán poslanec Szőllős výslovne upresnil, že „primeraná doba“ a „celospoločenská diskusia“ podľa neho prekračuje rámec tohto volebného obdobia, ktoré je práve v polčase. Ak nedôjde k predčasným voľbám, čakajú nás teda ešte dva roky. Dva roky diskriminácie. Dva roky bezprávia.

Toto považujem za škandalózne a donebavolajúce, keďže dve predchádzajúce diskriminačné sprísňujúce úpravy tohto zákona v rokoch 2007 a 2017 boli bez problémov prijaté v horizonte niekoľkých mesiacov. Nieže bez odbornej a celospoločenskej diskusie, ale v rozpore s verejne komunikovanými názormi uznávaných odborníkov. A za hanebného mlčania registrovaných cirkví a náboženských spoločností i Ekumenickej rady cirkví v SR, ako na to veľmi viackrát trefne poukázal teológ Ľubomír Martin Ondrášek. V parlamentnej debate sa vtedy svorne kĺbila xenofóbia a nacionalizmus, no rozhodne nie odbornosť.

Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti považujú súčasný stav za dostatočný a nežiadajú jeho zmenu.

Je nespochybniteľným faktom, že registrovaným cirkvám súčasný stav vyhovuje. Treba však povedať, že našu starokatolícku iniciatívu za zmenu tohto zákona podporili aj dvaja najvyšší predstavitelia registrovaných cirkví na Slovensku (Štefan Rendoš, superintendent Evanjelickej cirkvi metodistickej a Benjamín Uhrin, predseda rady Bratskej jednoty baptistov).

O cirkvi, ktoré už sú zaregistrované, tu ale predsa primárne nejde. Ony predsa nemajú byť elitným klubom vyvolených, do ktorého sa už nedá nijako dostať. Veď ani drvivá väčšina z nich by v hypotetickom prípade novej registrácie rozhodne nesplnila súčasné podmienky.

O zmenu tejto situácie žiadame ako starokatolíčky a starokatolíci Utrechtskej únie už roky. V podstate od nášho začiatku pôsobenia na Slovensku. Absolvovali sme viacero stretnutí s pracovníkmi Cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR. Poslali sme množstvo listov kompetentným orgánom aj jednotlivcom.

Do súčasnej absurdnej situácie sme sa dostali veľmi rýchlo. Pán poslanec Szőllős však hovorí, že na cestu z nej treba roky. Koľko? Stačí vôbec desaťročie? S tým jednoducho nemôžem súhlasiť.

Som pripravený konfrontovať tzv. kresťanských poslancov a poslankyne na čele s pani Annou Záborskou, novou splnomocnenkyňou vlády SR pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia, s týmto alibizmom až do konca volebného obdobia. Obzvlášť preto, že táto téma im naozaj patrí a podľa slov pána Szőllősa si plne uvedomujú, že súčasná situácia je zlá:

Som z toho smutný a hnevám sa. Ale aby som nekrivdil – aj sa modlím. A nebudem mlčať.

Za veľmi nebezpečné považujem podávanie správy o činnosti, ktoré by cirkvi museli dávať štátu. Dokonca návrh zákona zmocňuje exekutívu t.j. napríklad Ministerstvo kultúry SR, aby určilo náležitosti správy o činnosti resp. jej štruktúru.

Na záver ešte veľmi krátko k téme podávania správ o činnosti cirkvi registrujúcemu orgánu, ktorá viacerých poslancov a poslankyne evidentne v návrhu zákona vyrušila. Ja osobne som tento bod naopak vôbec nevnímal tragicky, keďže aj podľa judikátov ESĽP je úlohou štátu vykonávať dohľad nad tým, či cirkvi a náboženské spoločnosti nevykonávajú nejakú extrémistickú a potenciálne nebezpečnú činnosť. Žiaľ, dejú sa aj takéto veci. A v tomto duchu som vnímal aj túto klauzulu – najmä v prípade, že by sa tu naozaj začali registrovať aj malé náboženské zoskupenia. Robiť z toho nejaký „závan totality“ je podľa mňa skôr vo vopred negatívne nastavenom predporozumení. Je to ale samozrejme bod na vecnú debatu – no práve to sa mohlo udiať konštruktívnym spôsobom aj na pôde NR SR. Na to koniec-koncov slúži legislatívny proces.

Ak však naozaj máte naozaj vôľu zmeniť súčasný hanebný stav, primeraná doba je podľa mňa naozaj niekoľko mesiacov na dôslednú prípravu a rokovania. Keď sme sa za takýto čas dostali do súčasnej šlamastiky, von z nej určite nemusíme ísť pomalšie.

„Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. V tom je celý Zákon i Proroci.“ (Matúš 7, 12)