John Clare (1793 – 1864) Inštinkt nádeje
Verše anglického klasika s krátkym komentárom
Je iný svet, čo tento krehký prach
zas vzkriesi, dychom žitia zahreje?
Deň čo deň vynorí sa v myšlienkach
vnem, ktorý živí inštinkt nádeje.
Z prírody duša prúdy sily vpíja,
tá pozná taj a vie, čo dané je –
nám skryté pod pečaťou mystéria.
Čas stále všedne, rovnomerne plynie,
no zdá sa, že ním hýbe nostalgia
po večnosti – až tam si odpočinie.
Aj fialku, ten drobný kvietok, teší,
že každoročne znova kvitnúť dar má.
Je azda človek od nej nehodnejší
a jeho nádej na novú jar márna?
Preložila Jana Kantorová-Báliková
Dlho som váhala, či mám v týchto zúfalých časoch zaradiť medzi svoje ukážky z anglickej klasiky aj túto báseň, ale nádej potrebujeme, bez nej sa nedá ďalej existovať. Celý môj výber z tvorby tohto životom ťažko skúšaného básnika je voľne dostupný na https://jana-balikova.netlify.app/
Nie všetky jeho básne sú však o nádeji, takže možno je teraz lepšie prečítať si len túto.