Nádielka

 

*

Som pri otvorenom okne.

Vtáctvo štebotá.

Krása Ťa spomína.

 

Je obyčajné poludnie,

a práve to robí šancu

hľadať ako vnímať po novom.

 

Môj let stráži

odpor, trpezlivosť.

Protiklad, ktorý v nás rodí

 

*

 

Všetko sa mení:

Tento nôž,

toto jablko.

 

Ukazuje sa mi

nad vinníkom:

Máme z toho chuť

 

Tajomstvo v kúte,

kde skôr dočiahneme

svet.

 

Bolíme zle.

Horšie,

keď tam nechceme.

 

*

 

Pre Teba

aj v dnešný deň

padli kúsky právd.

 

Niečo o mne,

niečo o nás,

ako kto čaká.

 

Nájdeš 

v mori

z tých mojich túh

 

stopy k sebe

na väčší zmätok

pre nehu.

 

*

 

Mať a nemať.

Vedieť sa mýliť aj nemýliť.

 

Heslá vytrysknú tlkot…

Luxus, čo bude zajtra ľahším

 

v presných slovách

Potrebujeme Ťa

 

tak nekonečného,

aby si prenikol všade všetko.

 

*

 

Aj teraz, dnes

rany sa hoja.

 

Západy slnka,

istota v rukách.

 

Vypísali nám

nový, iný šek…

 

Splatíme hlavy dole

očami vpred.

 

*

 

Krásne sa ťuká v objatí…

Žiadne opravy.

 

Nosíš ma všade

je z toho lepšie.

 

Vidieť tmu medzi východmi.

Hneď ju plníš

 

akoby vždy plecom na dosť

aj na bozky.

 

*

 

Čas sa mení.

Čas nás mení.

 

Netrápime sa.

Milosť stačí

 

nad biedou v tieni

kráčajúc dočasne.

 

Ešteže túžime

milovať vďačnejšie

 

*

 

Bozky na prsty

jeden po druhom.

 

Spánok sa vymení

s ránom.

 

Nad sebou

a ďalšími cestami

 

láskame

večnosťou hĺbky

 

*

 

Počuli sme sa, videli

opäť, aj keď bariéry.

 

V hlasoch zneli obavy,

tak sme spolu zmĺkli.

 

Rozdrobili zmier

do krátkych modlitieb.

 

Vystlali krídla hniezd,

aby svet o nich vedel…

 

Je prečo chcieť

ešte tam a s kým

 

*

 

Nebo je v noci belšie.

Chce sa nám veriť.

 

Aspoň v niečom

sa lepšie uchytiť a zažiariť.

 

A tak vyšlem ruku

s prstami pre báseň.

 

Okolie zíva na posmech.

Ty radšej skloníš zrak.

 

Do svojho srdca,

ktoré rozvíja.

 

*

 

V zabudnutí

medzi komfortom a nedostatkami

čaká nás okamih,

keď bude ľavá ruka pravou.

 

Srdce je vlastné tvárou.

Budíme sa,

snažíme viac ako obyčajne.

Posledný je k nám bližšie

 

*

 

Balíme uzlík,

už sa nedá spať.

Láska sa dostavila včas.

 

Zamkýňa zmätok

a temné pasce sŕdc.

Svetlo je na dosah

 

Veľkej noci

s farebnými koncami

predĺžených chvíľ.

 

*

 

Už máme pachuť

z toho, čo vieme.

 

Nie sme nebu na stope

a vina spí.

 

Sme veľkí,

keď sa zdá nemožné.

 

Opäť malí

v nádeji, že sa zmestíme

 

To je to dobré

na zátišnej temnote.

 

*

 

Nevieme nič.

Môžeme len skúšať vedieť v láske,

ako by si nás kúsok po kúsku chcel…

Úplne doplna.

 

Sme z toho

trochu straty pre seba.

A ešte lepšie noty, ktoré nečítaš

len – tak: výbuch, kráter, prázdno

*