Denník N

Vojna je ľudský vynález s neľudskou tvárou

Sociálne vedy priniesli už mnoho dôkazov o tom, že ľudia mali odpradávna tendenciu útočiť na seba organizovaným spôsobom. Otázkou však stále zostáva, či je agresia a vojna dôsledkom súťaženia o istý objem zdrojov, alebo či sú príčinou naše pudy, spoločnosť alebo kultúra, ktorá nám nahovára, aby sme bránili svoje spoločenstvo a bojovali proti tým cudzím.

Je teda vojna a konflikt zakorenený v našej genetickej výbave, alebo je to vynález spoločenstva? Je počiatočným stavom vojna alebo mier? Má pravdu Rousseau alebo Hobbes?

Ono to nie je také jednoduché, pretože kým podľa Rousseauoa vojny vznikli spolu so vznikom štátov, Hobbesov koncept okrem iného dokazuje, že tak ako silné štáty môžu byť iniciátormi vojen, môžu byť na druhej strane aj zárukou mieru. Zjednocujúce sa spoločenstvá (superštáty) môžu byť veľkými tvorcami mieru aj pre svojich susedov, alebo garantom mieru pre celé kontinenty.

Napríklad, kým v 15. storočí tvorilo Európu približne 5000 nezávislých politických jednotiek (grófstva, kniežatstvá), začiatkom 17. storočia ich bolo už iba 500, v čase Napoleona o 300 menej a po roku 1945 sa ich počet znížil pod 30. Vojna síce nezanikla, ale znížením počtu potenciálnych nepriateľov, klesol aj počet možných konfliktov. Iste, 20. storočie prinieslo dve najzničujúcejšie vojny v dejinách ľudstva, ale po druhej svetovej vojne, s počiatkom európskej integrácie, ubúdalo aj konfliktov.

Aj toto bola hlavná vízia zakladateľov EÚ a autorov európskej integrácie. Otvorením hraníc a trhov sa prosto stráca zmysel pre vedenie konfliktov o zdroje. Bol by to nadlho ideálny svet, pokiaľ sa vo vašom susedstve nenachádza iný štát, ktorý sa rozhodne riešiť vlastné vnútorné problémy a komplexy, silovými prostriedkami za hranicami vlastného územia.

Kniha Vojna (Ako nás formoval konflikt) je vynikajúcou historickou syntézou o vojne ako fenoméne ľudských dejín. Margaret MacMillan disponuje množstvom vedomostí o dejinách vojny a vojen, veľmi umne ich používa ako ilustrácie svojich úvah, argumentov a záverov. K popisovaným vojenským konfliktom pristupuje objektívne a hodnotiace súdy akoby prenechávala najmä na čitateľov.

Jej monografia nadobúda v súčasných dňoch ešte väčšiu aktuálnosť. Čitateľ v nej nájde množstvo odkazov nielen na ruské a sovietske vojenské dejinné epizódy, ale aj historické paralely so súčasnou agresiou Ruskej federácie, ktorú predvádza na území susednej Ukrajiny. Aktuálne ruské ťaženie je až mrazivým príkladom, ako sme v 21. storočí naživo konfrontovaní so zastaralými a výsostne nacionalistickými stratégiami vo vedení vojny.

Ako keby armáda z konca 19. storočia resp. raného 20. storočia, vstúpila cez časovú bránu do storočia dvadsiateho prvého. Prosto zastaralý ruský nacionalizmus z 19. storočia násilne konfrontuje občiansku spoločnosť. V prípade obliehania ukrajinských miest, ako je napríklad Mariupoľ, sa ruská vojenská taktika prepadla dokonca až do stredoveku. Na súčasné Rusko akoby stále platilo konštatovanie Margaret MacMillan, ktorým definuje charakter vojny 19. storočia nasledovne:

„Nacionalizmus priniesol do vojny nadšenie, priemyselná revolúcia nástroje a spoločenské zmeny telá vhodné na boj, ako aj podporu vojny zo strany civilného obyvateľstva“. O zakotvení Ruska v starých časoch dokazuje aj posadnutosť Kremľa neustále oslavovať militarizmus. Námorné a vojenské prehliadky, vojenská hudba a bombastické prezentácie nových zbraní, to všetko patrí do výbavy kremeľskej propagandy“.

Kým v demokratických krajinách sú vojenské prehliadky na ústupe, alebo sa vôbec neorganizujú, krajiny ako Rusko, Čína alebo Irán predvádzajú svoju vojenskú silu pravidelne, čím sa snažia získavať podporu verejnosti. Aj z tohto dôvodu sa v médiách objavujú dohady o konkrétnom dátume, kedy by Rusko bolo skutočne ochotné ukončiť vojenské útoky proti Ukrajine.

Podľa medializovaných informácií sa Rusko ako agresor pohráva s myšlienkou ukončiť vojnu do 9. mája 2022, teda do Dňa víťazstva nad fašizmom – najväčším sviatkom v Rusku, počas ktorého sa zatvárajú školy, podniky a po celej krajine sa konajú vojenské prehliadky. Tá najväčšia na Červenom námestí v Moskve.

Práve víťazstvo Sovietov nad nacizmom sa paradoxne stalo aj zdrojom militarizmu bývalého ZSSR a aj súčasného Ruska. Veľká vlastenecká vojna zanechala aj v súčasnej ruskej spoločnosti výrazné militaristické stopy, ktoré znásobila ešte aj vojna studená. Autorka knihy ponúka viacero príkladov a historických varovaní, keď sa armádne videnie sveta a vojenské hodnoty vkradli do občianskej spoločnosti. Putinove Rusko samozrejme priamo nespomína, ale vnímavý čitateľ ho s určitosťou nájde medzi riadkami.

Vojnu rozoberá z rôznych pohľadov. Analyzuje ako vojny ovplyvnili ľudské spoločnosti, dejiny a svet okolo nás, pričom zároveň poukazuje na to, ako ľudské vynálezy, inovácie, ideológie a spoločenské zmeny ovplyvnili vedenie vojen, ich taktiku a spôsoby boja. Veľmi brilantne napísané dielo o vojne, ktorá podľa inej výnimočnej ženy – Svetlany Alexijevič, zostáva jednou z najväčších záhad ľudstva.

Margaret MacMillan: Vojna (Ako nás formoval konflikt), N Press 2021, Preklad: Martin Sliz

Teraz najčítanejšie