Denník N

Aj slovenská literatúra produkovala ženské a mužské rasistické stereotypy. Ožívali ako kráska a zvrhlík

Kniha slovenského historika a germanistu Miloslava Szabóa pristupuje k fenoménu rasizmu a antisemitizmu inak, než je v spoločenských a humanitných vedách bežné. Autor totižto veľmi precízne skombinoval výber svojho poznania na poli dvoch oblastí. Jeho práca je prienikom historického bádania a literárnych odkazov, so zameraním na nemecký, slovenský a český kultúrny priestor, ktoré sa v 19. storočí dosť výrazne ovplyvňovali.

Takže hoci ide o historický exkurz do vzniku spoločenských a politických rasistických a antisemitských archetypov, zdrojom autorovho skúmania je najmä literatúra. Literatúra a umenie má nepochybne silu projektovať v spoločnostiach rasovo-kultúrne stereotypy, ktoré môžu mať z rôznych dôvodov tendenciu prisudzovať konkrétnej etnicite amorálne hodnoty a správanie. Dejiny 19. a 20. storočie okrem iného bolestivo dokazujú, že literatúra, film a umenie ako také, sa dokonca môžu stať nástrojom ničivej propagandy.

Historik Miloslav Szabó sa vo svojej štúdii zameral na dva konkrétne stereotypy, ktoré boli hojne vyživované aj v slovenskej literatúre 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia, a zároveň formovali aj verejný diskurz. Keďže v mnohých prípadoch išlo o etablovaných činiteľov kultúrnej scény, autority literatúry a národného hnutia, bývajú ich názory a predsudky reprodukované a recyklované aj v súčasných nacionalistických, konzervatívnych a antisystémových prúdoch.

Pre súčasných protiprúdových „mienkotvorcov“, antisemitov a rasistov práve tieto kanonické osobnosti z minulých storočí dávajú ich súčasným názorom punc legitimity. Títo recyklátori si pritom buď nedokážu uvedomiť historický kontext, alebo ho zámerne ignorujú, a to najmä v prospech vlastnej komerčno-politickej propagandy. Asi najexemplárnejším príkladom zo súčasnosti je kauza Tibora Eliota Rostasa, ktorá sa dostala až pred súd.

V tomto konkrétnom prípade v októbri 2021 Najvyšší súd SR potvrdil odsudzujúci verdikt Špecializovaného trestného súdu, ktorý padol ešte v decembri 2019, a to za Rostasov štvavý článok s názvom Klin Židov medzi Slovanmi. Ten vyšiel ešte v máji 2017 v časopise Zem a vek. Rozsudok znel: hanobenia rasy a národa. Odsúdený sa previnil práve svojou tendenčnosťou, keď citoval viacero slovenských dejateľov z 19. storočia, ktorí sa o Židoch zmieňovali ako o úžerníkoch a zdieračoch.

Medzi iným bez kontextu použil aj citácie z diel a vyjadrení Svetozára Hurbana Vajanského, ktorý je ústrednou postavou aj prvej kapitoly knihy Krása a zvrhlík. Autor v nej predstavuje Vajanského ako produkt výchovy prísneho evanjelického prostredia, kde „morálka splývala s duchovnom a hriešnosť so žiadosťami tela“.

V takomto nábožensky-konzervatívnom svete boli všetky vtedy rodiace sa liberálne myšlienky ohrozením národnej identity a tradičných hodnôt. Z voľnomyšlienkárstva boli často vinení najmä mestskí Židia a židovskí intelektuáli, ktorí sa potom stávali terčom antisemitských tendencií, politiky a pamfletov. Vajanský vystupoval voči mnohým modernostiam, napríklad aj proti civilným sobášom a exogénnym manželstvám.

Jedným z jeho receptov pre zachovávanie národno-kultúrnej identity boli práve endogénne manželstvá, teda prax, že partneri majú pochádzať z rovnakého kultúrno-náboženského prostredia, hoci paradoxne jeho manželkou bola prešporská Nemka. Okrem iného kritizoval aj sobáše kresťanov a židov, ktorých dôsledkom malo podľa neho byť odkresťančovanie národov.

Najsilnejšou zbraňou tohto procesu mal byť práve dobový stereotyp o zvodnej Židovke, ktorá prebujneným erotizmom zvedie dobrého kresťana na zlé chodníčky. Takáto Židovka bola opakom cnostnej slovenskej ženy, ktorá naopak stelesňovala typ starostlivej matky a ochrankyne rodiny.

Zvodná kráska (Židovka, Cigánka, orientálka) je stereotypom vykonštruovanom na rodových rolách. Príťažlivá „cudzinka“, využívajúca svoje tmavé hlboké oči a ostatné vnady, aby upútala slovenského (českého, nemeckého) mladého, morálne čistého a pracovitého muža. Zlomila mu srdce, obrala ho o česť, pracovitosť, askézu, prípadne peniaze.

Aj keď jej autori literárnych diel pripíšu miestami pozitívne vlastnosti, nakoniec aj tak prevládne akési volanie jej krvi (rasy) po mamone (Židovka) alebo zhýralej rozkoši (Cigánka). Takúto zvodnú antihrdinku (femme fatale) autor monografie nachádza nielen v diele Vajanského, ale aj Ľudmily Podjavorinskej (Protivy), Gustava Meyrinka (Golem), Josefa Sekeru (Deti z hlinenej osady) a iných.

„V predstavách moderných antisemitov zároveň dochádza k prepólovaniu rodových stereotypov. Kým pekná Židovka lákala na zlé chodníčky nežidovských nacionalistov a rasistov, zvrhlý Žid útočí na ich ženy – buď ich rovno znásilňuje, alebo zneužíva ich vrodenú slabosť. Výsledkom je tak alebo onak „przenie rasy““.

Mužská verzia tohto rasového stereotypu je teda obťažujúci, zneužívajúci alebo na úkor iných sa priživujúci muž. V stredoeurópskom prostredí sa táto konotácia spája najmä so Židmi, v širšom kontexte animálnosti a zhýralosti sa však vzťahuje aj na orientálcov, Arabov a moslimov. V slovenskej literatúre je samozrejme najviac prítomný stereotyp civilizáciou rozmaznaných, bohatých voľnomyšlienkárov, zvádzajúcich počestné slovenské ženy alebo ešte viac dominujúci obraz židovského krčmára a úžerníka.

Kniha Kráska a zvrhlík je veľmi zaujímavou komparatívnou prácou, prinášajúcou veľmi prekvapivé súvislosti o tom, ako sa aj v slovenskom kultúrnom priestore zrodili a reprodukovali dva antisemitské (rasistické) stereotypy založené na generalizovaní a rodovom princípe. Autor v knihe cituje názory a úryvky z diel Svetozára Hurbana Vajanského, Ľudmily Podjavorinskej, Martina Rázusa, Rudolfa Jašíka alebo Františka Švantnera, teda nepochybne výrazných slovenských literárnych osobností, ktoré priamo alebo nepriamo, prispievali k spoločenskej akceptácií rasistických stereotypov.

 

Miloslav Szabó: Kráska a zvrhlík (Rasa a rod v literatúre 19. a 20. storočia), N Press, 2022

Teraz najčítanejšie