Denník N

Témy, ktoré sú tabu – Plamienok každý týždeň

Videá z projektu s názvom Plamienok každý týždeň je možné vidieť na stránke www.plamienok.sk, v sekcii Vzdelávanie. Projekt obsahuje viac ako 52 krátkych videí s trvaním od 1- 2 minút a zahŕňa rôzne témy z paliatívnej starostlivosti. Ako vznikol a čo o ňom hovoria jeho tvorcovia?

Každé video z projektu s názvom Plamienok každý týždeň je možné vidieť na stránke www.plamienok.sk,  v sekcii Vzdelávanie. Projekt obsahuje viac ako 52 krátkych videí s trvaním od 1- 2 minút  a zahŕňa rôzne témy z paliatívnej starostlivosti. Ako vznikol a čo o ňom hovoria jeho tvorcovia?


Kto je za projektom Plamienok každý týždeň? Členovia odborného tímu, ktorý vytváral obsah videí, spolu pracujú v neziskovej organizácii Plamienok už viac ako 20 rokov. MUDr. Martina  Mikesková bola kolegyňou MUDr. Márie Jasenkovej v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave na oddelení detskej onkológie.  „Keď mi MUDr. Jasenková povedala vtedy pred rokmi o svojom novom projekte mobilného detského domáceho hospicu, ktorý sa chystá založiť, nevedela som, či to myslí vážne a či jej mám veriť,” usmieva sa MUDr. Mikesková. „Pozvala ma, aby som s ňou v Plamienku spolupracovala. Rozmýšľala som, prečo si vybrala práve mňa. Povedala som áno, pretože táto myšlienka sa dotkla môjho vnútra. Počas dvadsiatich rokov si práca v detskej paliatívnej starostlivosti získala moje srdce. Bol to nádherný čas. Nielen kvôli  môjmu osobnému rastu, ale aj preto, lebo so tu mohla využiť poznatky z onkológie i z detskej paliatívnej starostlivosti,” konštatuje MUDr. Mikesková.

Posledný člen tímu, Iván Gómez je od roku 2008 riaditeľom Centra smútkovej terapie Plamienka. „Keď som sa prvý raz dostal do kontaktu s Plamienkom, bol som ešte veľmi mladý, bolo to v roku 2001. V tom čase som ešte študoval a zároveň som učil. Ako psychológ som bol asistentom riaditeľa Bild’s Inner Circus – školy kreatívneho sprevádzania smrteľne chorých detí, adolescentov a ich rodín vo Valencii. Detský domáci hospic vo Varšave tom čase v spolupráci s nami organizoval kurz komunikácie a osobného rastu pre odborníkov pracujúcich v paliatívnej starostlivosti. Pozvali naň aj lekárov z detských onkológií z okolitých krajín. Zakladateľka Plamienka MUDr. Mária Jasenková bola medzi nimi. V roku 2003 chcela zorganizovať na Slovensku seminár pre personál Plamienka s touto tematikou a pozvala náš tím do Bratislavy. Začali sme spolupracovať a pre mňa to bola skvelá príležitosť venovať sa psychologickej problematike detí s nevyliečiteľnými ochoreniami priamo v detskom domácom hospici.  V tom čase som naozaj netušil, že s touto organizáciou budem spolupracovať dvadsať rokov a stane sa súčasťou môjho života. Od roku 2008 som riaditeľom Centra smútkovej terapie v Plamienku a na Slovensku trávim veľa času,“ rozpráva detský psychológ, ktorý aj dnes pôsobí v Španielsku.

Začala sa dlhá cesta, nielen profesionálna, ale aj osobná. Snažila som sa osloviť  ľudí, ktorých som si vážila, na spoluprácu a vznikli tak aj osobné vzťahy, ktoré trvajú viac ako dve desaťročia. Nebola to ľahká cesta, čelili sme aj mnohým ťažkostiam, ale napĺňali sme spoločne hlavnú myšlienku prinášať ťažko, nevyliečiteľne chorým deťom viac života a menej bolesti,” hovorí MUDr. Mária Jasenková, riaditeľka a zakladateľka Plamienok n.o..

Dávame ďalej, čo sme dostali
 

Po 20-tich rokoch spolupráce sa členovia tohto tímu spoločne rozhodli vytvoriť projekt Plamienok každý týždeň: „Hovorila som si, že by sme mali zosumarizovať to, čo sme počas rokov práce dostali od detí a ich rodín. Zhrnúť ich skúsenosti, inšpiráciu a vnútornú hĺbku do tém a ponúknuť ich verejnosti vo forme videí. To bola prvotná idea,” rozpráva MUDr. Jasenková.

Uskutočnenie projektu však nebola jednoduché. „Mesiac sme len spoločne rozmýšľali o tom, akoby mal projekt vyzerať.  Moja prvá myšlienka bola – bude to opäť niečo nové, čo som nikdy nerobila, chce sa mi vôbec do toho?”, smeje sa MUDr. Mikesková. „Cítila som však, že  je správny nápad priniesť ľuďom témy z paliatívnej starostlivosti. Náš život s rodinami je často plný výziev a dovtedy neznámych situácií. Je to teda podobné ako to, čo sme chceli vo videách ukázať. Bolo to v období pandémie a zdalo sa mi, že to bude užitočný projekt nielen pre ľudí okolo, ale aj pre mňa samotnú .V tom čase som totiž aj ja cítila neistotu, strach, pochybnosti. Izolácia mi prinášala otázku, ako sa pohnúť ďalej vpred. A tento projekt bol pre mňa príležitosťou urobiť to,” hovorí lekárka.

Podľa mojich skúseností, ak je niečo užitočné pre ľudí okolo a tiež pre mňa, vtedy to funguje. Poháňala nás izolácia počas pandémie a tiež naša intuícia, že projekt bude prospešný pre všetkých, i pre nás, hoci sme spočiatku nevedeli, ako to urobíme,” dodáva MUDr. Jasenková.

Náročná príprava videí
 

Najskôr sme diskutovali o hlavnej idei  a forme projektu. Dohodli sme sa na krátkych videách, no musím povedať, že spočiatku bolo pre mňa náročné vtesnať rozsiahlu tému do krátkeho času dvoch minút,” pripája sa Iván Gómez k rozprávaniu.

Povedali sme si, že nebudeme predstavovať témy z detskej paliatívnej starostlivosti, ale skúsime ľuďom priblížiť, čo si nich myslíme my, ako ich vnímame a aká je naša skúsenosť,” pokračuje  Iván  Gómez. „Práca si vyžadovala náročnú prípravu – od výberu témy a názvu, cez tvorbu obsahu až po nakrúcanie a vytváranie titulkov v troch jazykoch – slovenčine, španielčine a slovenčine. Spočiatku nám to trvalo takmer mesiac. Postupne sa nám však podarilo čas prípravy skrátiť. Témy boli naozaj rôznorodé – týkali sa domácej paliatívnej starostlivosti,  smútenia, rozhodnutí na konci života, starostlivosti o seba – postupne vznikal komplexný a veľmi zaujímavý projekt.”

Bola to veľká výzva a tiež veľká zodpovednosť, pretože sme sa rozhodli publikovať každý týždeň jedno video počas jedného roku.  Obsah pripravovali traja ľudia s pomocou ďalších kolegov a dobrovoľníkov, samozrejme,” pokračuje MUDr. Jasenková. „Museli sme sa koncentrovať na to, čo chceme povedať verejnosti. Témy nám však boli blízke, žijeme nimi a poznáme ich. Preto to bolo zvládnuteľné,” dodáva Iván Gómez. „Musím povedať, že tento projekt mi ukázal, ako rýchlo vie plynúť čas. Jedno nakrúcanie sme dokončili a ďalšie bolo za dverami. Pomohlo mi to však  sústrediť sa na tému, o ktorej som chcela hovoriť, nie na okolnosti, ktorými sme vtedy žili. Pomáhalo mi to. Rozmýšľala som nad témou pri stretávaní ľudí, navštevovaní malých pacientov, počas mítingov tímu. Myšlienky ku mne prichádzali ako keď sa stavia dom – z malých kúskov,” konštatuje MUDr. MikeskováTémy, ktoré sa dotkli našich sŕdc
Videá hovoria aj o praktických aspektoch detskej paliatívnej starostlivosti – napríklad o liečbe symptómov, o  prevencii infekcií v domácom prostredí, sociálnej starostlivosti, psychologickej starostlivosti. Niektoré videá sú o smútení – o tom, ako môžeme pomôcť človeku, ktorý  stratil blízkeho, o pomoci sebe samým. Niektoré sú o spiritualite, o eutanázii, o aktivitách, ktoré robíme v Plamienku. Niektoré sú veľmi osobné – napríklad o tom, čo pre nás práca v Plamienku znamená. Snažili sme sa vytvoriť niečo originálne. Ktoré video sa dotklo vášho srdca?”, pýta sa doktorka Jasenková.„Pre mňa to bolo video o rozprávkovej knihe, ktorú sme vytvorili pre smútiace deti. Vo videu som mohol vysvetliť rodičom, ako s ňou pracovať. Verím, že to príbeh môže pomôcť mnohým ľuďom a bolo pre mňa radosťou o ňom rozprávať,” hovorí Iván Gómez.

Spočiatku mi viac vyhovovali témy, ktoré boli medicínske a faktické. Postupom času však prichádzali témy týkajúce sa smútenia, strát a konca a života a privádzali ma k zamysleniu sa, ako ich vnímam ja sama. Asi najviac vo mne rezonovalo video, kde som hovorila, ako si predstavujem posledné chvíle svojho života. Celý čas som na sebe pracovala a toto video bolo vyvrcholením tejto mojej práce,” vysvetľuje MUDr. Mikesková.

Medzi tvorcami  fungoval neustály dialóg, ktorý pokračuje. „Pre mňa bolo veľmi inšpirujúce video, kde si rozprával o rôznych druhoch ticha. O tom, že ticho môže byť liečivé, že môže ľudí oddeľovať, že existuje ticho naplnené účasťou.  Myslím, že ponúklo ľuďom, aby sa zamysleli nad tichom,” hovorí MUDr. Jasenková Ivánovi Gómezovi. „A z tvojich videí, Martina, to bolo video o dôvere. Dôvera je totiž základ pomoci. Pre lekárov je to vedľajší efekt správnej liečby a dobrého vzťahu s rodinou dieťaťa. Je to dôležitá téma,” hovorí MUDr. Jasenková.

Ja si rada spomínam na video z obdobia Vianoc 2021. Ľudia boli izolovaní kvôli kovidu, v okolí bolo veľa smrti a smútku.  Zrovna sme nemali žiadne video a vtedy mi napadla téma O viere v ťažkých časoch. Obsah videa som napísala asi za 15 minút. Na sociálnych sieťach malo veľkú odozvu. Projekt Plamienok každý týždeň nám umožnil viesť dialóg medzi nami a verejnosťou. Vďaka tomu prinášal nové témy a inšpirácie. Vtedy som si uvedomila, že tento projekt sme nevytvárali len my traja. Štvrtým členom tímu bola verejnosť, pre ktorý bol projekt Plamienok každý týždeň určený. Naplnil sa tak náš cieľ – pomôcť projektom sebe  i ostatným a vytvoriť  priestor pre verejný rozhovor o  detskej paliatívnej starostlivosti v spoločnosti.“ 

Nezisková organizácia Plamienok od roku 2002 bezplatne poskytuje nevyliečiteľne chorým a zomierajúcim deťom domácu paliatívnu liečbu a starostlivosť doma v okruhu 2 hodín jazdy od Bratislavy.
Od roku 2011 v Centre smútkovej terapie v Bratislave na Zadunajskej 6/A terapeuti Plamienka bezplatne poskytujú psychologickú, terapeutickú a poradenskú pomoc smútiacim deťom a ich blízkym ako aj dospelým po strate dieťaťa. Konzultácie s odborníkmi sú jednou z foriem našej bezplatnej pomoci nevyliečiteľne chorým i smútiacim deťom. Plamienok ponúka konzultácie s lekárom rodičom detí s nevyliečiteľnou diagnózou a tiež rodičom, ktorí takéto dieťatko čakajú. Rodičia detí, ktoré stratili rodiča alebo súrodenca, môžu bezplatne využiť konzultácie so psychológom, ktoré im pomôžu vyriešiť konkrétny problém či situáciu súvisiacu so správaním a prežívaním dieťaťa. Tieto bezplatné konzultácie sú určené aj pre učiteľov detí po strate blízkeho. Plamienok sa tiež od roku 2003 venuje vzdelávaniu študentov, odborníkov a laickej verejnosti, aby sa kvalita detskej paliatívnej starostlivosti na Slovensku zlepšovala.

Plamienok sa už 20 rokov bezplatne stará o nevyliečiteľne choré deti a smútiace rodiny. Takmer každý deň počas minulého roku vyrážali naši lekári, zdravotné sestry, psychológovia a sociálni pracovníci za 36-timi ťažko, nevyliečiteľne chorými deťmi a ich rodinami. Absolvovali sme 410 návštev a najazdili neuveriteľných 61 336 kilometrov. Hoci väčšinu roku trávime na cestách, neprekáža nám to. Vďaka tomu, že my sme na cestách, naše deti môžu byť doma s rodičmi a súrodencami, nie v nemocnici.

Podporte nás prosím Vašimi 2% z dane. Ďakujeme. 

Teraz najčítanejšie

PLAMIENOK n.o.

Sme nezisková organizácia, ktorá je na Slovensku priekopníkom rozvoja detskej domácej paliatívnej/hospicovej starostlivosti a smútkového poradenstva a terapie pre deti a ich rodiny. Od roku 2002 bezplatne poskytujeme nevyliečiteľne chorým a zomierajúcim deťom domácu paliatívnu liečbu a starostlivosť. Deti navštevujeme doma v okruhu 2 hodín jazdy od Bratislavy. Od roku 2011 V Centre pomoci smútiacim deťom a rodinám v Bratislave na Zadunajskej ulici 6 bezplatne poskytujeme psychologickú, terapeutickú a poradenskú pomoc smútiacim deťom a ich blízkym ako aj dospelým po strate dieťaťa. Do centra môžu prísť smútiace deti a rodiny z celého Slovenska. Od roku 2003 vzdelávame študentov, odborníkov a laickú verejnosť, aby sa kvalita detskej paliatívnej starostlivosti na Slovensku zlepšovala. Týmto blogom chceme prispieť k tomu, aby sa povedomie o paliatívnej starostlivosti na Slovensku zvyšovalo.