Témy, ktoré sú tabu – Plamienok každý týždeň

Posledný člen tímu, Iván Gómez je od roku 2008 riaditeľom Centra smútkovej terapie Plamienka. „Keď som sa prvý raz dostal do kontaktu s Plamienkom, bol som ešte veľmi mladý, bolo to v roku 2001. V tom čase som ešte študoval a zároveň som učil. Ako psychológ som bol asistentom riaditeľa Bild’s Inner Circus – školy kreatívneho sprevádzania smrteľne chorých detí, adolescentov a ich rodín vo Valencii. Detský domáci hospic vo Varšave tom čase v spolupráci s nami organizoval kurz komunikácie a osobného rastu pre odborníkov pracujúcich v paliatívnej starostlivosti. Pozvali naň aj lekárov z detských onkológií z okolitých krajín. Zakladateľka Plamienka MUDr. Mária Jasenková bola medzi nimi. V roku 2003 chcela zorganizovať na Slovensku seminár pre personál Plamienka s touto tematikou a pozvala náš tím do Bratislavy. Začali sme spolupracovať a pre mňa to bola skvelá príležitosť venovať sa psychologickej problematike detí s nevyliečiteľnými ochoreniami priamo v detskom domácom hospici.  V tom čase som naozaj netušil, že s touto organizáciou budem spolupracovať dvadsať rokov a stane sa súčasťou môjho života. Od roku 2008 som riaditeľom Centra smútkovej terapie v Plamienku a na Slovensku trávim veľa času,“ rozpráva detský psychológ, ktorý aj dnes pôsobí v Španielsku.

Po 20-tich rokoch spolupráce sa členovia tohto tímu spoločne rozhodli vytvoriť projekt Plamienok každý týždeň: „Hovorila som si, že by sme mali zosumarizovať to, čo sme počas rokov práce dostali od detí a ich rodín. Zhrnúť ich skúsenosti, inšpiráciu a vnútornú hĺbku do tém a ponúknuť ich verejnosti vo forme videí. To bola prvotná idea,” rozpráva MUDr. Jasenková.

Uskutočnenie projektu však nebola jednoduché. „Mesiac sme len spoločne rozmýšľali o tom, akoby mal projekt vyzerať.  Moja prvá myšlienka bola – bude to opäť niečo nové, čo som nikdy nerobila, chce sa mi vôbec do toho?”, smeje sa MUDr. Mikesková. „Cítila som však, že  je správny nápad priniesť ľuďom témy z paliatívnej starostlivosti. Náš život s rodinami je často plný výziev a dovtedy neznámych situácií. Je to teda podobné ako to, čo sme chceli vo videách ukázať. Bolo to v období pandémie a zdalo sa mi, že to bude užitočný projekt nielen pre ľudí okolo, ale aj pre mňa samotnú .V tom čase som totiž aj ja cítila neistotu, strach, pochybnosti. Izolácia mi prinášala otázku, ako sa pohnúť ďalej vpred. A tento projekt bol pre mňa príležitosťou urobiť to,” hovorí lekárka.

„Najskôr sme diskutovali o hlavnej idei  a forme projektu. Dohodli sme sa na krátkych videách, no musím povedať, že spočiatku bolo pre mňa náročné vtesnať rozsiahlu tému do krátkeho času dvoch minút,” pripája sa Iván Gómez k rozprávaniu.

„Povedali sme si, že nebudeme predstavovať témy z detskej paliatívnej starostlivosti, ale skúsime ľuďom priblížiť, čo si nich myslíme my, ako ich vnímame a aká je naša skúsenosť,” pokračuje  Iván  Gómez. „Práca si vyžadovala náročnú prípravu – od výberu témy a názvu, cez tvorbu obsahu až po nakrúcanie a vytváranie titulkov v troch jazykoch – slovenčine, španielčine a slovenčine. Spočiatku nám to trvalo takmer mesiac. Postupne sa nám však podarilo čas prípravy skrátiť. Témy boli naozaj rôznorodé – týkali sa domácej paliatívnej starostlivosti,  smútenia, rozhodnutí na konci života, starostlivosti o seba – postupne vznikal komplexný a veľmi zaujímavý projekt.”

„Spočiatku mi viac vyhovovali témy, ktoré boli medicínske a faktické. Postupom času však prichádzali témy týkajúce sa smútenia, strát a konca a života a privádzali ma k zamysleniu sa, ako ich vnímam ja sama. Asi najviac vo mne rezonovalo video, kde som hovorila, ako si predstavujem posledné chvíle svojho života. Celý čas som na sebe pracovala a toto video bolo vyvrcholením tejto mojej práce,” vysvetľuje MUDr. Mikesková.

Medzi tvorcami  fungoval neustály dialóg, ktorý pokračuje. „Pre mňa bolo veľmi inšpirujúce video, kde si rozprával o rôznych druhoch ticha. O tom, že ticho môže byť liečivé, že môže ľudí oddeľovať, že existuje ticho naplnené účasťou.  Myslím, že ponúklo ľuďom, aby sa zamysleli nad tichom,” hovorí MUDr. Jasenková Ivánovi Gómezovi. „A z tvojich videí, Martina, to bolo video o dôvere. Dôvera je totiž základ pomoci. Pre lekárov je to vedľajší efekt správnej liečby a dobrého vzťahu s rodinou dieťaťa. Je to dôležitá téma,” hovorí MUDr. Jasenková.

„Ja si rada spomínam na video z obdobia Vianoc 2021. Ľudia boli izolovaní kvôli kovidu, v okolí bolo veľa smrti a smútku.  Zrovna sme nemali žiadne video a vtedy mi napadla téma O viere v ťažkých časoch. Obsah videa som napísala asi za 15 minút. Na sociálnych sieťach malo veľkú odozvu. Projekt Plamienok každý týždeň nám umožnil viesť dialóg medzi nami a verejnosťou. Vďaka tomu prinášal nové témy a inšpirácie. Vtedy som si uvedomila, že tento projekt sme nevytvárali len my traja. Štvrtým členom tímu bola verejnosť, pre ktorý bol projekt Plamienok každý týždeň určený. Naplnil sa tak náš cieľ – pomôcť projektom sebe  i ostatným a vytvoriť  priestor pre verejný rozhovor o  detskej paliatívnej starostlivosti v spoločnosti.“