Denník N

Neschopní rodičia, nesvojprávne učiteľky

Jeden môj známy išiel zaplatiť „rodičovské“. Opýtal som sa ho, či si bude pýtať od triednej učiteľky aj nejaký príjmový doklad. Nezmohol sa na odpoveď, venoval mi nechápavý pohľad typu „Preboha! Prečo by mi mala dávať učiteľka nejaký príjmový doklad?“ Keď som ho oboznámil s tým, že učiteľky a vôbec samotná škola predsa nemá čo zbierať peniaze od rodičov pre ich rodičovské združenie, tak neodpovedal, len ďalej na mňa v tichosti nechápavo pozeral. Keď vidím takýto pohľad, tak sa neviem zbaviť myšlienky, že rok 1989 vlastne vôbec nebol a totalitné rozmýšľanie sa uhniezdilo tomuto národu pravdepodobne aj v génoch.

Pomôcť finančne podvyživeným školám prostredníctvom združenia rodičov je dnes iste chvályhodný počin. Rodičia si zvykli, že každý rok prispejú škole 10 – 20 eurami.  Na mnohých školách je ale spôsob vyberania príspevkov pre združenia rodičov postavený na hlavu.

Ako prebieha? Rada rodičov sa vždy začiatkom školského roka dohodne na výške peňažného príspevku a oznámi to vedeniu školy, ktoré prevezme energicky iniciatívu. Zrejme preto, lebo rodičia nie sú schopní si tie peniaze sami vyzbierať. Vedenie školy potom povie na porade učiteľkám a učiteľom, akú sumu majú od rodičov pýtať. Niekedy peniaze donesú do školy samotní rodičia, niekedy ich pošlú po ďeťoch. Triedne učiteľky peniaze dajú do igelitového sáčku, spíšu zoznam kto dal a nedal a peniaze odovzdajú niekomu, kto ich pošle na účet občianskeho združenia rodičov. Rada školy potom po dohode poskytne peniaze vedeniu školy a riaditelia ich minú na niečo, čo škola potrebuje.

Zdá sa vám tento spôsob vyberania  a podpory školy postavený na hlavu?

Ste toho názoru, že spôsob vyberania peňazí je tragikomický, smiešny, smutný, často porušuje finančné a pedagogické pravidlá, vykazuje prvky schizofrénie, či systémovej poruchy? Ja som. Myslím si, že vinu na tomto stave nesú mnohí rodičia, mnohé vedenia škôl a zväčša mnohé učiteľky a učitelia. Táto schizofrénia sa týka všetkých, ale hlavne tých škôl, kde dobrovoľný príspevok povinne vyberajú učiteľky na príkaz vedenia školy. Riaditelia škôl na poradách prikazujú učiteľkám vyberať peniaze preto, lebo žijú v presvedčení, že ak by to nechali na rodičov, tak rodičovské združenie získa málo peňazí a škola by potom nemohla kúpiť kopírku, žinenky, opraviť záchod… Nejedná sa o zanedbateľné sumy. Napríklad škola, ktorá má 700 žiakov a na žiaka sa prispieva 20 €, dostane od rodičov 14 000 € a to je už suma, ktorá riaditeľov škôl zdvihne zo stoličky.

Hlavný problém nastáva vždy vtedy, keď sa Rada rodičov školy dohodne ústne s vedením školy na vyzbieraní peňazí zamestnancami školy. A tu je problém! A nie jeden…

Po prvé (určené rodičom).
Združenie rodičov sa nemôže len tak ústne dohodnúť s vedením školy, že peniaze vyzbierajú triedne učiteľky. Učiteľky sú zamestnankyne školy a nemajú v popise práce vyberať peniaze od žiakov, či v lepšom prípade rodičov.  Nie sú zamestnankyne občianskeho združenia „Združenia rodičov pri škole XY“. Ak rodičia chcú, aby škola vyzbierala peniaze pre ich občianske združenie, potom OZ musí uzavrieť zmluvu nie s vedením školy, ale s učiteľkami, ktoré to budú chcieť urobiť. Potom to učiteľky môžu robiť vo svojom voľnom čase.

Po druhé (pre triedne učiteľky a sem tam vyskytujúcich sa triednych učiteľov).
Ak už učiteľka vyberá peniaze do igelitového sáčku pre Združenie rodičov pri škole XY bez zmluvy, robí tak nelegitímne. Hocikto z rodičov môže uvažovať o zažalovaní, či sťažnosti u Štátnej školskej inšpekcie.  Je bežná prax, že mnohé učiteľky vyberajú príspevky od žiakov priamo na vyučovacej hodine. Ak tak robia, je to neprípustné! Z pedagogického hľadiska sa jedná o profesionálne zlyhanie. Ak niektorá triedna učiteľka dokonca robí pri vyberaní tlak na žiaka a rodičov (..už nech konečne donesie tie peniaze, všetci doniesli a nech mám pokoj…), tak je otázne, či už sa nejedná o vydieranie. Neviem, ale ja si myslím, že taká kolegyňa, by sa mala zavčasu prebrať.

Po tretie…
Mnohí rodičia síce chodia na triedne aktívy, volia si zástupcu do Rady rodičov školy, ale doteraz nepochopili, že ten príspevok je DOBROVOĽNÝ!  Každý rodič môže zvážiť či prispeje, alebo neprispeje. Jeho vec. Podivuhodné je, že mnohým rodičom to naozaj doteraz nedošlo. Ak sa nejakí neschopní rodičia dokonca rozhorčene sťažujú, že musia prispieť do „zeerpéeš“, tak to nemajú v hlave v poriadku. Považovať dobrovoľný príspevok na účet združenia rodičov školy za povinný, je prinajmenšom znakom totálnej neinformovanosti, prinajhoršom hlúposti.

Po štvrté…
Vedenie školy nemôže nariadiť učiteľkám, aby peniaze od rodičov zbierali. Ako som už poznamenal, učiteľky nemajú v pracovnej zmluve a ani v popise práce vyberanie peňazí. Ak to učiteľkám vedenie školy nariadi, reakciou inteligentnej pani učiteľky, vedomej si svojich občianskych a sociálnych kompetencií, by malo byť odmietnutie. V prípade, že vedenie školy robí nátlak na triednych učiteľov, je pre nich rozumné obrátiť sa na odbory, alebo Štátnu školskú inšpekciu.

Ako sa vyhnúť nezrovnalostiam? Ako by si mali rodičia vyberať peniaze? Je to úplne jednoduché! Máme rok 2015 a je možné poslať peniaze cez aplikáciu v smartphone, príkazom cez internetbanking, či len poštovou poukážkou. Stačí ak občianske združenie „Združenie rodičov pri škole XY“ poprosí vedenie školy, aby na webovú stránku školy umiestnilo neprehliadnuteľne číslo účtu občianskeho združenia, plus nejaké informácie.

Bohužiaľ aj keby sa tak stalo, aj vtedy hrozí riziko nejakého absurdného počinu, ktorý môže vymyslieť príliš aktívne riaditeľstvo školy. Dostal som napríklad mail z gymnázia v Hlohovci, kde bolo napísané toto:

„U nás peniaze už nezbierajú učiteľky v hotovosti, ale ich rodičia poukazujú priamo na účet.
Potiaľto je to pekné.
Ale…
Na pracovných poradách sa potom pravidelne prikazuje triednym, aby telefonovali tým rodičom, ktorí ešte nezaplatili.
Aj sa na poradách čítajú mená študentov, ktorí ešte nezaplatili.
Aj mená triednych, ktorí to majú zabezpečiť. A triedni hlásia, že volali a čo povedal rodič.
Potom sú v zborovni zoznamy s vyznačenými menami neplatičov…
Úlohou triedneho je dovtedy telefonovať rodičom, až kým konečne zaplatia…“

Toto nepotrebuje komentár…

Najjednoduchšie by bolo, ak by sa peniaze od rodičov (de-iure pre rodičov, de-facto pre školu) dobrovoľne nevyberali, veď nakoniec máme v tej našej čudnej Ústave napísané, že prístup k vzdelaniu na ZŠ a SŠ je bezplatný. Je tu jeden spôsob, aj keď samozrejme…no veď aspoň teoreticky.

Rodičia by si mali zvoliť do NR SR takých poslancov, ktorí by odhlasovali rozpočet, kde by školstvo dostalo 6 % z HDP (priemer OECD), nie len cca 4% (chvost tabuľky krajín OECD) ako roky rokúce.  V dôsledku navýšeného rozpočtu na priemer OECD by vedenia mnohých škôl mohli nakúpiť pomôcky, kvalitné učebnice, vymeniť staré okná, opraviť záchody, kúpiť žinenky do telocvične a tiež dať učiteľom vyšší plat.

Bohužiaľ v štáte, kde občania na vrchole svojich duševných síl posielajú peniaze po svojich deťoch do školy, to asi nebude možné. Zvoliť do NR SR takých poslancov, ktorí majú záujem o našu budúcu prosperitu a chápu, že podpora školstva je najdôležitejšia investícia štátu, je v posledných volebných obdobiach zrejme nad voličské sily občanov Slovenska. Je tu uzavretý kolobeh. Nekvalitné školstvo=nekvalitní občania=nekvalitní zástupcovia občanov=nekvalitná vláda=nekvalitné školstvo=etc. etc. etc..

No čo už, radšej pomôžeme škole a pošleme pani učiteľke tých 20 €.

Odkazy:

Je bezplatné školské vzdelávanie naozaj bezplatné? – Združenie Orava

http://sku.blog.sme.sk/c/336937/Vyucovanie-ucitelom-poplatky-rodicom.html?ref=rss

http://www.srrz.sk/index.php?poc=no&subor=statut

http://www.porada.sk/t122570-poplatky-na-zakladnych-a-strednych-skolach.html

http://www.porada.sk/t108745-je-povinne-platit-zrps-na-strednych-skolach.html

Teraz najčítanejšie