Vsadiť v rulete na číslo, ktoré neexistuje

Ruleta má okrem jednej alebo dvoch núl, ďalších 36 čísel. Môžete si potom samozrejme vsadiť na farby, na polky, na tretinky, na stĺpce, na párne alebo nepárne číslo. Nemôžete si ale vsadiť na číslo 37, na číslo 38, na číslo milión, na miliardu, na číslo dvetisíc päť.

Skutočnosť nie je tak obmedzená ako ruleta, je nekonečná, neobsiahnuteľná. Napriek tomu je ešte násobne viac vecí, ktoré si vieme predstaviť, že by sa udiali, ale neudiali sa. Fantázia nám dovolí prekonávať skutočnosť, nielen tak, že si naplánujeme niečo fantastické čo realizujeme, ale aj tak, že prežijeme to čo sa vlastne v skutočnosti neodohralo, iba v našej fantázií. A nie ja na tom nič zlé, ani keď to má impakt do reality, keď na základe fantázie meníme realitu. Ale súčasne naša fantázia nie je realitou, nie je skutočnosťou, stále je to iba naša fantázia, aj keď ju zdieľame s ostatnými.

A to čo sa dnes deje v mnohých oblastiach, v mnohých smeroch, že príde niekto a povie nám o skrytej pravde, o čísle 37 a 38 na ktoré keby sme si vsadili, tak vyhrajeme. Povie nám o číslach, ktoré sú pre ostatných neviditeľné, lebo to pred nami nechávajú zámerne skryté. A len my zrazu poznáme tu skrytú pravdu a tak si môžeme vsadiť. Ďalšie čísla by iba logicky znížili pravdepodobnosť, ale u nás naopak výnimočnosť tejto znalosti dá pocit, že vieme o systéme danej hry viac ako ostatní a nie že pravdepodobnosť je ešte viac v náš neprospech.

„Pravda z výnimočnosti“ vyhráva svoj boj nad pravdou o skutočnosti. Lebo je to zaujímavejšie, tak ako v knihách a filmoch, kde nemôže byť vágny popis rutinnej skutočnosti. Dej nás musí strhnúť a tento dopyt vystavili mnohí ľudia pravde. Ale nielen ten.

Pravda musí spolutvoriť vážnosť našej identity a hodnoty. A tak miesto prijímania pravdy o skutočnosti si vyberáme pravdu, ktorá je pre nás najviac fit ako oblečenie. Často to ani nie je funkčné oblečenie, ale aby sme najviac na ostatných pôsobili ako chceme a na konci dňa aj sami na seba. Lebo alfa omega je presvedčiť hlavne seba, že vybraná pravda je skutočná a že je odvnímaním skutočnosti. Síce niekedy hodne klamlivé a selektívne odvnímanie, ale to dobehne sila presvedčenia a viery.

Človek je schopný uveriť čomukoľvek a nazvať pravdou čokoľvek. Aj ruleta môže mať raz na sebe čísla 37 a 38, ale nemá, tak ako aj šach má 8×8 políčok a nie 10×10. Niektoré veci boli nejak zavedené a môžu sa zmeniť, ale kým k tej zmene nedôjde, nemôžeme o nej hovoriť ako keby nastala. Tak ako dokážeme sa dohodnúť alebo aj nedohodnúť na letnom čase, môžeme aj letopočet posunúť o rok alebo o tisíc rokov, môžeme sa dohodnúť na zmene pomenovaní a skutočností, ale najprv treba dohodu. Ale potom sú veci, ktoré nie sú len lingvistickou interpretáciou medzi nami, ale existujú a sú reprezentované v skutočnosti pre všetkých, ktorým zmysli ich dovolia aby ich vnímali. Ako Slnko, ktoré slepý neuvidí, ale aspoň jeho teplo pocíti. Slovne túto skutočnosť existencie Slnka môžeme poprieť, ale to už potom intelektuálne filozoficky môžeme poprieť čokoľvek, z toho pohľadu by ešte viac bezvýznamné boli všetky naše ostatné tvrdenia. Tak prečo si na rulete vyberáme čísla, ktoré neexistujú?

Možno je otázka zle položená. Prečo si ľudia nevyberajú čísla, ktoré existujú? Prečo si nevyberajú farbu, ktorá má veľkú pravdepodobnosť. Áno, môže padnúť červená alebo čierna, ale keď sa ruleta dotočí, farba je jasná, už sa nedá tvrdiť, že to môže byť aj to aj to. Schrodengirova kočka, ktorá je súčasne mŕtva alebo živá, je teoretický predpoklad, kým sa nepresvedčíme. Ale ako náhle sa presvedčíme záver by nám mal byť jasný. A kto nám povie pravdu o tom kde gulička zastala ak sami nedovidíme? Krupiér, ktorý háji záujmy kasína, ale súčasne je to aj jeho práca? Okolo stola je toľko svedkov, všetci hovoria číslo štyri, notorický klamár hovorí číslo 6, aj keď v minulosti už opakovane ho prichytili pri klamstve. Keď sa doňho poriadne obujú, potom otočí, že miesto 6 povie 9, veď to chudák videl hore nohami, ale stále to nie je to kde gulička skončila. Notorický klamár si nás získa, lebo ide proti prúdu, nejde však proti prúdu so svojimi názormi, napríklad aby tvrdil, že gambling je zlý, ale ide proti prúdu popisom skutočnosti, aj preto, že ju skresľuje, respektíve o nej klame. Potom keď notorický klamár pri ďalšom točení povie číslo 37 alebo 38, uveríme mu, lebo aj on vie, on vidí tie čísla, ktoré ostatní nie. Potvrdí našu výnimočnú informáciu, ktorú sme sa dozvedeli a buduje spojenie. To čo sa zdá ako porozumenie na základe podobných názorov je skôr porozumenie na základe rovnakého prístupu k skresľovaniu pravdy či klamaniu o nej.

Horšie je, keď začneme tvrdiť, že sme vyhrali a žiadame od kasína vyplatenie výhry, aj keď čísla 37 a 38 na ktoré sme vsadili nikdy medzi číslami rulety neboli. Naše klamstvo bolo totiž povýšené nad zavedenú skutočnosť. Občas chceme po jednom krútení vyplatenie obidvoch výhier ako keby gulička mohla byť v oboch fiktívnych polohách na ktoré veríme súčasne. Ostatný svet je hlúpy a slepý, že tieto čísla nevidí. Naša skutočnosť je po čase vehementne rozšírená o nadstavbu skutočnosti a pravda o nadstavbu pravdy.

Postupom času sa objavujú ďalšie a ďalšie neexistujúce čísla rulety. Problém je však kde to začalo a prečo to začalo. Že nemal hrať ruletu ten kto nebol pripravený prehrať, mal hrať istejšie, ale to by ho nečakali veľké výhry. Tak ako ruleta, ani život a skutočnosť nikoho nefavorizuje, nikomu netlieskame, že bol schopný odsledovať skutočnosť. Skutočnosť možno nebola dostatočná, víťazstvo a pravda tam obsiahnutá nebola dostatočná alebo bola nedokonalá, uznanie nebolo ako bolo želané a požadované. A tak človek tam na začiatku predal samého seba nadstavbe pravdy, ktorá bola výnimočnejšia a ľúbivejšia. Šiel proti prúdu, ale aj proti sebe samému, až nakoniec skončil vo veľkom prúde lososov, ktorí sa hrnú proti prúdu, nie zo slobodnej vôle, ale preto, že im to tak vnukla príroda.

Ale človek predsa nie je losos, má šancu prehlbovať svoje objektívne poznanie skutočnosti, aj keď nikdy sa nestane absolútne. Záleží, či niekde vo vnútri, naozaj chce poznať skutočnosť alebo len ďalší deň ohnúť všetky informácie, ktoré by ho mohli formovať tak aby mu zabezpečili sebapotvrdenie jeho dlhodobo udržovaných výnimočných právd. Taký človek sa zaživa rozpadá ako zombie, informácie a tvrdenia nedržia, spolu nesúvisia, používa makeup, lepiace pásky aby veci držali a neodpadávali. Ruleta môže získať nekonečne cifier, len aby obhájil svoje ten kto pravdu dlhodobo falšuje.

Ako mi kedysi rodičia hovorili. Tá najhoršia vec je klamať.

Aj malé klamstvá majú svoju váhu. Čo tie veľké, ktoré sú naozaj závažné? Stalo sa klamstvo súčasťou slobody? Stalo sa číslo 37 a 38 súčasťou rulety?

Vidím iba množstvo slabých ľudí, ktorí nedokážu čeliť skutočnosti, skutočnej pravde o svete. Celú vnútornú silu dávajú iba do svojej viery a presvedčenia, že sú veci inak ako sú. Radšej sa ani nedívajú, lebo by sa z nich stal soľný stĺp, katarzia vo svetle klamstiev, ktorými si otapetovali príbytky svojich duší.

Do nášho sveta, do našej doby sa vrátil fašizmus, vrátila sa vojna, bola to epidémia, ktorá si vybrala viac životov ako musela, ale aj množstvo iných ďalších vecí bolo spochybnených, nie však zdravou kritikou ale klamstvami. Neboli však dostatočne spochybnení práve tí, ktorí o nich klamali!

Možno nie je v sile človeka sa obrátiť k pravde. Tak ako môj otec sa nikomu neospravedlnil, nikomu nepriznal a nikdy pred nami neoľutoval to všetko zlé čo spravil ostatnej rodine. Smrť ho predbehla, aj keď život mu dal dosť šancí. Možno sa ľudia nemenia a do konca svojich dní ostávajú zarytí komunisti, fašisti, dogmatici, čokoľvek.

Ale to je uviaznutie. Lebo človek, ktorému záleží na duševnom rozvoji sa posúva, a zastane sa tých, ktorým sa ubližuje, než aby bol pyšný na svoje názory v takej miere, že skrz to by aj utrpenie iných popieral a zlo, ktoré sa im deje im nepriznal. Nemal by odvahu sa postaviť vinníkovi, ale by sa ho naopak zastával.