SCI FI V

Vstal a poobzeral sa okolo seba. Skúsil si zrátať všetky príležitosti a hrozby.

Ako asi každý, potreboval určitý bezpečný a predvídateľný rámec, v ktorom sa bude môcť pohybovať. Bezpečné a priateľské prostredie.

Kedysi vedel, že ak bude zarábať toľko a toľko, tak určitú čiastku z toho, povedzme desať percent si odloží na horšie časi. Postupne, mesiac za mesiacom, ako tak dostane výplatu za výplatou, sa mu bude táto suma zvyšovať a raz mu pomôže zlepšiť život na dôchodku, keď už nebude vládať…

Teraz po rokoch šetrenia zistil, že mal si radšej požičať. Mal sa zadľžiť. Mal si kúpiť nejaký byt. Mal zainvestovať. Ceny nehnuteľnosti totiž v časoch neistoty rástli rýchlejšie. AK by t oteraz predal, vráti dlh a ostane mu asi toľko, koľko by šetril povedzme desať rokov. A tak by to zarobil za dva tri roky. Nie zlé.

Ale, čo už teraz. Radšej si to nechcel pripomínať. Lanské snehy…

Mal možno 5000, – Eur na účte. Mal svoju prácu. Žiadne záväzky. Žiadne deti. Žiadna manželka. Nič, čo by ho tu mohlo držať.

Nebola tu ani žiadna sila, ktorá by niečo mohla garantovať. Suverenitu štátu, ktorá bola postavená na schopnosti sa samostatne, svojimi silami, sa brániť, tú niekto daroval spolu so zbraňami, ktoré boli aj nástrojom na to, aby sa mohli vojaci naozaj ako tak brániť. aj keď tu bol mechanizmus, že cudzí nás budú brániť pred cudzími, že sú vlastne naši, že sme priatelia, súčať jedného sveta…no áno, tak to povedal premiér a i pani zo strany, ktorá je vo vláde a…a škoda rečí.

Horšie je, že to vyzerá tak, že blahobyt, ktorý sa sľuboval, stráca akúkoľvek možnosť stať sa skutočným.

Ak to bolo postavené na výrobe a dnes akoby nebol záujem na tom, aby niekto niečo vyrábal. Aby konkuroval a zbytočne zaťažoval životné prostredie, planétu Zem, tak ako si má nasporiť? Ako si má užívať? Ako má byť iný? Ak má byť stále takýto…do práce, poslušný…verí…verí iným..odborníkom…a nie sebe…?

Vstal. Utrel si hlinu z tváre. Utrel si trávu…pokrývala jeho telo…

Teda inflácia 14%?

To znamená, že stratili jeho úspory…

A ak ich tu nechá, ak tu nechá i seba, tak stratia ešte viac.

Možno sa stratí i on…

CHcel mať dosť na to, aby mohol hľadať vhodnú ženu svojich detí. Aby mohol s ňou vychovať vlastné dieťa. Dnes to vyzerá tak, že strácal čas. Dosť nebude nikdy…

Deti má kto? A kde?

No najväčší chudáci. Niekde v Afrike. India, monzúnové dažde. Nestabilné režimy..

Teda, logicky by stálo za zváženie ísť tam. Pomôcť týmto ľuďom, snažiť sa znížiť tie rozdiely. Znížiť nespravodlivosť. Dať lásku… Prestať rátať. Nemyslieť na seba, svet si ho potom zapamätá. Oni majú tie deti, on má nejaké vedomosti. Ak sa tam presťahuje polovica Európy, tu ostane žiť tá časť Európy, ktorá uteká. Prezidentka, premiér, tí …a  tamtí…akoby jedno. A my tiež, jedno… Svet sa spája v tom, že peniaze strácajú na hodnote. Ostáva len know how a možno schopnosť ubrániť si poriadok. Životný rámec. Tu sa ho už prestali pýtať. Ako sa má potom starať o svoj svet, keď tu je nikto? Ach, aká demokracia! Ani nie tridsať rokov po začiatku turbolentného vývoja, cesty za slobodou… Nacionalizmus, mafie, oligarchovia, ukradnutý štát, inštitúcie fungujúce len na papieri…peniaze ako hlavná hodnota, človek, ktorý flexibilne predá i dušu za vidinu zisku…korupcia, loajalita a my, naivní…občania…hm. Pôjde do Afriky, postará sa o nejakú matku desiatich detí. Zaočkuje ju. Zaočkuje deti. Nechá im svoje infláciou trpiaci kapitál… Investuje do ľudí.