Od učiteľov úspešný štrajk nečakajte

O tom, že so Slovenským školstvom je to zlé, nebudem polemizovať. Môžete si o tom prečítať rôzne názory, či fakty. Osobne sa mi najviac páči asi tento, ktorý to celé zhrnul. Môžem k tomu pridať na príklad tento názor, smutný fakt, túto správu učiteľov, fakty o merateľných výsledkoch, tento názor, tento problém a mnohé iné. Je to predpoklad, z ktorého budem vychádzať. Azda jediná pozitívna vec, čo som o našom školstve v poslednej dobe počul, je jeho cena. Slovenské vzdelávanie je teda ako také TESCO maslo(-vá pochúťka). Je FAKT LACNÉ, ale na chlieb by som si to nenatrel. Rovnako by som sa veľmi bál poslať svoje deti do náhodnej slovenskej školy (Isto, sú tu školy dobré, ale nie sú samozrejmosťou.).

No a prečo od štrajku učiteľov nič čakať nemáme?

Prvé myšlienky týmto smerom mi zablúdili po poslednom trapase s celoslovenským učiteľským štrajkom. Ak ukončíte štrajk po tom, čo vám sľúbia štvrtinu z toho, čo požadujete, hovorí to niečo o vašom odhodlaní a viere v oprávnenosť svojho konania (alebo o tom, že si naozaj nemôžete dovoliť nedostať časť platu).

Ďalší impulz prišiel, keď som si pozeral štatistiky z testovania SCIO na našej škole. Na konci nám poslali bombastickú brožúrku, ktorá bola nabitá grafmi a tabuľkami. Šokovala ma práve tabuľka s priemernými výkonmi uchádzačov o rôzne študijné odbory. Pedagogické smery boli niekde na jednej úrovni so sociálnou prácou a poľnohospodárstvom (Áno, hádate správne, na samom spodku.). Teda na učiteľstvo sa hlásia v priemere najslabší žiaci z gymnázií.

To sa spojilo s mojimi zmiešanými pocitmi z vysokej školy, kde už vyučujúci miestami rezignovali na snahu niečo študentov učiteľstva naučiť, lebo „s tým materiálom, čo nám sem chodí, sa pracovať nedá“.

Úvaha: Ak školstvo láka do svojich radov hlavne najslabších žiakov, ktorých ani na vysokej škole toho moc nenaučia, akú kvalitu asi majú takíto učitelia? Ako dlho už tento stav trvá? Zlepšuje sa či zhoršuje?

Obávam sa, že odpovede sú: v priemere nie moc dobrú, už nejakú tú dekádu a zhoršuje sa.

Ak je to tak, tak máme problém. Školstvo sa nám plní nie úplne schopnými zamestnancami. Isto je tu veľa výnimiek, … štatistika. Sú tu výberové školy, súkromné školy, učitelia, čo ich neodradili zlé podmienky a svoju prácu majú radi (a peniaze z nejakých dôvodov nepotrebujú). Ale celkovo to nie je dobré.

A teraz príde konečne ústredná myšlienka: Ak by sa nám podarilo školstvo zlepšiť, dostať za katedry schopnejších ľudí (prípadne úplne nahradiť katedry niečím lepším), tak je to PROTI záujmom veľkej časti súčasných učiteľov, lebo by prišli o prácu.

A preto, milí rodičia, starí rodičia, žiaci, … nečakajte, že učitelia sa vzbúria a spravia v školstve revolúciu, ktorú tak zúfalo potrebuje. Neprivolajú do školstva programátorov z praxe, ktorí by naozaj naučili žiakov programovať a zakladať startupy, lebo by prišli o prácu informatikári. Nenalákajú sem lektorov zo zahraničia na konverzácie s native-speeker-mi. Nenabehnú na učenie pomocou online kurzov prestížnych zahraničných univerzít, lebo čo by potom učili slovenskí „profesori“. Neviem akú bombastickú zmenu v školstve očakávate, ale málo sa ich zaobíde bez väčších personálnych zmien.

Ak nie učitelia, tak kto?

Kto ale pomôže školstvu, ak nie učitelia? Tu je pár súkromných tipov, či skôr túžob:

• Učitelia (: Viem, práve som písal o tom, ako to učitelia nespravia, ale tým myslím majoritnú väčšinu učiteľov, čo majú „na saláme“. Stále je tu kopa dobrých učiteľov, ktorí by zo zmien v školstve profitovali a tešili sa z nich. Akurát by som nerátal s väčšinou.
• Rodičia: Ide o veľkú skupinu ľudí, čo by už niečo mohla dosiahnuť, keby naozaj chcela. Za chvíľu sú tu voľby a vznikajú tu kampane na podporu tejto témy. Asi najviac sa mi páči kampaň A DOSŤ!!, ktorá sa snaží sa upriamiť pozornosť verejnosti na problematiku školstva a ktorá si už získala nejakú pozornosť, podporil ju aj prezident.
  Kto sa v školstve neorientuje a chcel by, môže sa prihlásiť na odber na tejto stránke. Každý týždeň mu pošlú sumár z toho, čo sa na Slovensku v školstve udialo. Stačí zadať svoj e-mail na spodku stránky. Zatiaľ mi neposielajú žiadne reklamy na šampóny. ;)
  Ak sa rodičia zorientujú, ujasnia si, čo chcú, tak môžu k volebným urnám pristupovať už so školstvom na zreteli a voliť iba stranu, čo má vo svojom programe školstvo ako prioritu, má na to ľudí, aj rozumný názor na problematiku. Ja im ešte odpustím, ak budú mať vyššie v prioritách súdnictvo, zdravotníctvo a korupciu.
• Žiaci: Neviem, čo presne by mali žiaci urobiť. Ale je ich veľa a majú prečo byť nespokojní. Veľmi rád sa nechám prekvapiť. Ale ako absolútnu povinnosť majú píliť rodičom uši, aké je to slovenské školstvo na figu.

Ak sa nič neudeje, spejeme do stavu, že kvalitné vzdelávanie bude dostupné len pre ľudí, čo si priplatia. Tento stav našich zástupcov (tzv. politikov) nemá prečo trápiť, lebo oni si dobrú školu pre svoje deti môžu dovoliť. Alebo nemôžu, ale nejako záhadne ju majú lacnejšie. Ale spoločnosť na to ako celok doplatí. Chudobní budú chudobnejší, nevzdelaní nevzdelanejší. Nie som nejaký zapálený socialista, ale detí, čo sa narodia rodičom alkoholikom a aj v škole majú učiteľku alkoholičku, mi je proste ľúto.

Preto prosím, niečo robme. A ono sa dá robiť všeličo. Ale hlavne, choďte voliť. A nechcem počúvať nič o tom, že nie je koho. Vždy je koho a je to vaša zodpovednosť, aby ste mali koho voliť. Ak sa vám nepáčia existujúce strany, zakladajte nové, zmeňte existujúce, voľte menšie zlo.

A áno, je to aj o financiách. Už som videl z našej školy odísť príliš veľa super ľudí práve kvôli peniazom. Možno sa budeme musieť vzdať stavu, kedy učiteľ v Bratislave, Košiciach a Hornej Bzovej dostáva rovnakú výplatu. Niekde sa učitelia boja o prácu a platia výpalné riaditeľke. U nás v Bratislave je akútny nedostatok učiteľov na prírodovedné a technické predmety (a možno aj iných, len o tom neviem).

Príloha: Šťastné dieťa (alebo nedôležitá odbočka o mne)

V úvahách som narábal s faktom, že uchytiť sa s učiteľským platom v Bratislave a založiť si tu rodinu, je nemožné. Čo môže znieť ako spor s mojou existenciou, nakoľko som učiteľ, živiaci rodinu v Bratislave. Ale až taká záhada to nie je.

Ja som sa v Bratislave uchytiť nemusel. Narodil som sa tu. Som jedináčik a tak mi po rodičoch v princípe ostal byt, stačilo otcovi kúpiť menší, s pomocou mojich úspor (zhromaždených za podpory rodičov, kým som im vyžieral chladničku a spal pod strechou) a úspor manželky (zhromaždených za pomoci …). OK, dali sme mu peniaze len na pol nového bytu.

Inými slovami naozaj dobre som sa narodil. Rodičia ma vždy ľúbili a všemožne podporovali a tak som hladko vyštudoval a začal robiť to, čo ma baví a mám rád. A keď mi po narodení prvého dieťaťa začali chýbať peniaze, lebo tých 551€, čo mi chodí na účet, vykryje tak akurát energie, nájom a jedlo, otec sa hneď ponúkol, že bude pravidelne posielať 200€ mesačne pre vnúčatá. Dobre, zas zavádzam, … ponúkol sa už skôr, ako ma vôbec napadlo, že by mi mohli peniaze chýbať.

Ale základný obraz ste asi získali. Z učiteľského platu sa dá v Bratislave vyžiť, ak vám rodičia dajú byt a potom prispievajú na plienky a benzín. Na hypotéku by som nemohol ani pomyslieť. Je to úplne mimo reálnych možností, čo si môžete s týmto platom dovoliť. Ak by som si požičal 100 000€ na 25 rokov pri trojpercentnom úroku, tak stále by som platil 474€ mesačne. Ale pokojne sa s tými číslami pohrajte. Pridajte si k tomu náklady na zariadenie bytu, energie, fond opráv, správcovské poplatky, internet, telefón a stravu a zistíte, že už pravidelný mesačný výdaj rodiny kupujúcej byt v Bratislave presahuje dva základné učiteľské platy. Preto si dovolím tvrdiť, že so základným učiteľským platom sa v Bratislave uchytiť nedá.

Obrázok je ztiahnutý z www.huffingtonpost.com.

Všetky komentáre od anonymov bez tváre, ktoré nediskutujú k veci, sú urážlivé, či sa snažia vyvolať flame, budú bez výnimky zmazané.