Denník N

Ocenenie Radio_Head Awards 2021 pre protivojnové dielo Jána Cikkera: O živote.

Ján Cikker prišiel v útlom veku o otca, ktorý padol na Ukrajine v prvej svetovej vojne. Cikker bol na Ukrajine taktiež svedkom vojnového pustošenia Hitlerovej armády, za ktorou v zázemí prechádzal s mobilizovanými slovenskými vojakmi. Aj tieto zážitky sformovali skladateľov silný protivojnový postoj a súcit k Ukrajine. Oboje vyjadril aj vo svojom diele – v protivojnových symfonických dielach a zborových úpravách ukrajinských ľudových piesní.

Búrlivé hrmotanie mohutného orchestrálneho zvuku, pripomínajúce vojnové besnenie utíchne a dá priestor mäkko znejúcej lyrickej melódii, počas ktorej recitátor prednesie

Tak náhle to prišlo, moja mať,

že ani neviem jak to povedať.

Noc zmizla zrazu v ohňa zátope

padala hviezda ku mne v priekope

a ja ju chytil krásnu, moja mať

a začalo sa teplo tvárou liať.

Tak pobozkala sladko na líca,

že zviezla sa mi z hlavy prilbica,

že vypadla mi puška zovretá,

a duša bola v raji vystretá.

Jemná melódia sa postupne rozvíja, doznieva a orchester prejde opäť do prudkého besnenia. Oblieva nás horúčava hudby, žiaľu a potu, ocitáme sa v zákopoch – na fronte medzi tankmi, až sa napätie uvoľní späť do lyrickej melódie a recitátor prednesie po druhýkrát     

Tak náhlivo to prišlo, moja mať,

že nestačil som ani spomínať

a dodnes mi to nejde do hlavy

jak som sa dostal z boja krútňavy,

nie, neviem chápať, drahá moja mať,

že je mier, že už možno sladko spať,

že povel k útoku už nehučí,

a srdce tiché zvieram v náručí.

Slová utíchnu a melódia  sa rozvíja do plaču. Najprv tichých sĺz, ktoré prejdú do žalostného kvílenia matky, zúfalstva z nenávratnej straty syna. Keď sa už toto zúfalstvo nedá vydržať, všetko sa rozpadne a napätie zmizne. Hudba takmer zastane. Slzy zmiznú, ostáva len beznádej sprevádzaná tichým zvukom violy. Vojna sa nám však pripomína, táto vojna sa ešte zďaleka nekončí, ešte sa kruto bojuje, tanky neúnavne strieľajú hviezdy do tmy, zem pod nimi duní. Ale je tu aj kdesi nádej, hrá uspávanka, kdesi v zázemí sa modlí zronená matka, nádej na mier, na lepší život, na vykúpenie… No zatiaľ všetkých kosí neúprosná vojna a jej príkazy.

Popísali sme niektoré z pocitov pri počúvaní symfonickej básne Vojak a Matka, ktorá je druhou časťou symfonickej trilógie O živote skladateľa Jána Cikkera. Štátna filharmónia Košice pod taktovkou Zbyňka Müllera túto trilógiu nahrala vôbec po prvýkrát kompletne. Kvalita nahrávky, celkové prevedenie diela a zrejme aj jeho aktuálnosť, boli odmenené ocenenením Radio_Head Awards v kategórii Nahrávka roka 2021 – klasická hudba. Symfonické dielo O živote sa skladá z troch na seba nadväzujúcich symfonických básní, z Leta pripomínajúceho bezstarostné predvojnové časy; vojnovej drámy Vojak a Matka (s podtitulom Boj); a záverečného Rána – vojna sa končí, rátajú sa bolestivé straty,  v povetrí cítiť sladký mier ale aj obavou naplnené predtuchy.

Vojna sa Cikkera dotkla priamo. Ako trojročnému mu umrel otec na bojovom fronte prvej svetovej vojny – na Ukrajine. V júni 1941, keď Nemecko vyhlásilo vojnu Sovietskemu zväzu, bol Cikker mobilizovaný. Slovenská armáda ako nemecký spojenec, postupovala zväčša hlbšie v zázemí za nemeckým vojskom. Cikker na vlastné oči videl bolestivý obraz – rozbúrané domy, továrne, mosty, plačúcich ľudí, nepokosené lány pšeničných polí a smútok v celom kraji. Pri Lipovci, kde padol jeho otec, videl množstvo mohýl z prvej svetovej vojny. Boli bez mien padlých, niektoré s nízkymi ohradami na ochranu pred dobytkom. Ukrajinci aj v skromných podmienkach prechovávali úctu voči padlým a ich mohyly udržiavali v akom-takom poriadku. Azda aj preto mal skladateľ Ukrajincov rád a zmieňoval sa o nich len v dobrom. Spomína, že miestni Ukrajinci ich často vítali úsmevom a kvetmi. Nestalo sa, aby na jeho vojsko urobili nejaký vpád. Po štyroch mesiacoch vojny Nemci nepotrebovali pomoc slovenskej armády v pôvodnom počte, a preto sa jej väčšina vrátila domov – s  nimi aj Cikker, ktorý sa nezúčastnil žiadnych bojov, dokonca ani raz nevystrelil. Cikkerov vzťah k Ukrajine sa neskoršie prejavil v piatich úpravách ukrajinských ľudových piesní, napr. Reve ta stohne Dnipr širokyj, Čerez ričenku, Spivanočki moji.

Symfonická báseň Vojak a Matka patrí medzi najvýznamnejšie protivojnové diela v slovenskej klasickej hudbe. Cikker  ju zložil už v roku 1943 na text básne Andreja Žarnova O vojakovi, ktorý chytil hviezdu. Cikkera text istotne zaujal aj kvôli jeho silnému citu k matke. Skladateľ v rozhovore v novinách pri príležitostí premiéry napísal „Nie je možné nereagovať na to všetko, čo sa okolo nás robí …“ . Išlo o odvahu, nakoľko v dobe Slovenského štátu nebolo veľmi žiadané otvorene dávať negatívny postoj k vojne. Po vojne sa skladba hrala len výnimočne a väčšinou bez textu, pretože jeho autor, básnik a lekár Andrej Žarnov, ktorý zastupoval Slovenský štát v medzinárodnej komisii vyšetrujúcej nálezy tisícok obetí v Katynskom lese, sa dostal do nemilosti komunistického režimu. V pôvodnej verzii aj s textom ju pod dlhej dobe uviedla Slovenská filharmónia v roku 2016. ( Jediné uvedenie aj s textom počas totality spomína M. Palovčík v roku 1985, keď sa skladba hrala v rámci baletnej inscenácii k 40. výročiu oslobodenia.)

Ak by bola klasická hudba rovnako populárna ako pred osemdesiatimi rokmi, mohla by sa Cikkerova skladba Vojak a Matka s textom preloženým do ruštiny púšťať v tejto šialenej vojne na Ukrajine ako súčasť psychologickej vojny ruským vojakom, rovnako, ako keď nemeckým vojakom znela z reproduktorov okolo obliehaného Leningradu premiéra 7. Šostakovičovej symfónie. Nakoniec cit k matke je pre mnohých mladých ruských odvedencov azda posledným úprimným citom, ktorý v ich vnútri ostal.

Zdroj: M. Palovčík: Ján Cikker v spomienkach a v tvorbe

Teraz najčítanejšie