Denník N

4 mesiace som mala pozitívny antigénový test a negatívny PCR (Prvá časť)

Ako študentka biomedicíny každý týždeň píšem eseje, v ktorých hľadám odpovede na komplikované otázky o ľudskom tele. Napriek tomu som štyri mesiace nedokázala rozriešiť navonok jednoduchú zdravotnícku záhadu. Som nakazená COVIDom?

Všetko sa to začalo ešte minulý rok v decembri. Môj prvý trimester v Oxforde sa končil a ja som sa tešila domov. Opatrenia boli v tom čase prísnejšie ako teraz. Pri prechode slovenskej hranice bolo treba preukázať sa negatívnym PCR testom. Tak som si dávala poriadny pozor, aby som sa nenakazila. Nosila som respirátor. Dezinfikovala som si ruky. Vyhýbala som sa davom. Bolo pre mňa teda veľkou úľavou, keď mi deň pred odchodom prišiel negatívny výsledok PCR testu.

Bol piatok (3. decembra) – posledný deň výučby. Čakala ma už iba jedna jediná prednáška o sluchu. Ale absolútne sa mi nedalo sústrediť sa na ňu. Bolo mi striedavo zima a teplo. Myslela som, že som jednoducho unavená. Letmo mi prebehlo hlavou, či náhodou nemám COVID. Spoliehala som sa ale na negatívny výsledok PCR testu. Výter z hrdla a nosa mi brali pred menej ako 36 hodinami. Predpokladala som, že ak by som sa aj niekedy po odbere nakazila, ešte by som nemala príznaky. Okrem toho, moje symptómy neboli úplne tie typické COVIDové

Išla som skoro spať, lebo na letisko som mala vyraziť už asi o tretej ráno a cítila som sa absolútne vyčerpane. V noci som sa zobudila na to, že mi bije rýchlo srdce. Sama som si odmerala pulz pomocou hodiniek a zistila som, že prekračuje 110 úderov za minútu. Trochu ma to vystrašilo, ale o chvíľu som opäť zaspala. Ráno mi bolo lepšie, aj keď som sa necítila fit. Nemala som ale žiadne príznaky, ktoré by mi nedovolili lietať.  A tak som šla na letisko. Pre istotu som si dala SP3 respirátor, prekryla som ho ešte rúškom a nabalila som si dezinfekciu.

Potom, ako som prešla všetkými letiskovými kontrolami som asi pol hodinu musela čakať na nástup do lietadla. To bolo na môj unavený organizmus asi priveľa. Keď som si sadla na moje miesto, uvedomila som si, že mi je naozaj zle. Myslím, že som mala horúčku. Rozmýšľala som, že zavolám letušku a poviem jej, že potrebujem vystúpiť z lietadla. Nemala som ale čas konať, lebo lietadlo sa už rozbiehalo. Celou cestou v lietadle mi bolo strašne. Nielen fyzicky, ale aj psychicky. K horúčke sa pripojilo kýchanie. Moje podozrenie,  že mám COVID tak vzrástlo a s ním aj strach, že niekoho nakazím. Našťastie bolo lietadlo takmer prázdne. Nikto okolo mňa nesedel a tak som dúfala, že ani nikoho nenakazím.

Na záchode vo vlaku z Bratislavy do Partizánskeho som si spravila antigénový test. Výsledok ma nepotešil. Bola som pozitívna. Druhá čiarka na teste bola veľmi veľmi svetlá. Nebolo ale pochýb, že tam bola. Mala som teda COVID. Aspoň to som si vtedy myslela. Nevedela som pochopiť, prečo mi vyšiel pozitívny antigén, keď som mala negatívny PCR. Akceptovala som ale teda to, že som sa nakazila až po PCR odbere.

Asi by som mala objasniť, že som domov cestovala ako prekvapenie pre rodičov. A prekvapenie to bolo poriadne, akurát nie také aké som plánovala. Keď som večer pricestovala autobusom z Partizánskeho do Návojoviec, s nikým som sa ani nezvítala. Hneď som šla do pivnice, kde máme jednu obývateľnú izbu. Mala som ešte horúčku a nádchu.

V pivnici som si robila viacero antigénových testov od rôznych sprostredkovateľov. Všetky až na jeden boli pozitívne. Zahlásila som sa aj na PCR test, aby som mala doklad o prekonaní COVIDU. Výsledok PCR ale úplne zmenil moji situáciu.  Bol totiž negatívny. Oficiálne som teda nemala COVID. Tento rozdiel medzi PCR a antigénovými testami som si nedokázala vysvetliť. Predpokladala, že s mojimi antigénovými testami je niečo zle a nemám COVID, keďže o PCR testoch sa vždy vraví ako o tých spoľahlivejších. Pre istotu som ale zostala v pivnici ešte dva týždne.  Spoločnosť v pivnici mi robili poznámky z prednášok a jedna myš.

Z pivnice som nadobro vyšla až tesne pred Vianocami. V tom čase už bola spoločnosť myši, ktorú som za nič na svete nevedela dolapiť, absolútne neúnosná. Počas Vianoc som sa cítila pomerne zdravo. Stále som nechápala, či som teda mala COVID alebo nie, ale rozhodla som sa ďalej to neriešiť a radšej sa sústrediť na trávenie Vianočných sviatkov s rodinou. To som ešte nevedela, že záhada pozitívneho antigénového testu (alebo negatívneho PCR testu) sa so mnou bude ťahať ešte tri mesiace.

Teraz najčítanejšie

Paulína Vicenová

Vďaka štedrým Slovákom, ktorí podporujú mojú verejnú zbierku môžem už druhý rok študovať biomedicínu na Oxfordskej Univerzite.  Cez tento blog  postupne dokumentujem môj študentský život na jednej z najlepších univerzít sveta. Aj takýmto spôsobom chcem zostať v kontakte s mojimi podporovateľmi a ukázať im, ako sú ich finančné dary využité. Zároveň dúfam, že sa mi podarí aspoň trošku pomôcť Slovákom, ktorí by radi šli na kvalitnú školu v zahraničí, ale sú na pochybách, čo všetko to obnáša : ).