Denník N

Prečo má Orbán pravdu, ak varuje pred desivým liberálnym útokom na slobodu médií

V našom polarizovanom mediálnom prostredí sa mýty a nepravdy môžu šíriť rýchlosťou blesku. Pri absencii diskusie a debaty dnes novinári často vytvárajú paralelnú realitu. Vidia len to, čo chcú vidieť.

Ak by ste toto ich spravodajstvo brali za bernú mincu, ľahko by ste dospeli k záveru, že demokratický život a právny štát v Maďarsku bol vybudovaný tyranom a autoritárskym vládcom.

Presadzovanie národnej suverenity v Maďarsku, slovenské liberálne médiá prezentujú ako hrozbu pre Európsku úniu.

Samozrejme, liberálni novinári majú právo odmietnuť princíp národnej suverenity a argumentovať nadradenosťou európskeho federalizmu. Avšak namiesto toho, aby argumentovali svojím federalistickým názorom, aj po demokratických voľbách, dookola obviňujú Orbána z autoritárstva.

Politicky motivované články pre maďarských spoluobčanov žijúcich na Slovensku, nesú rukopis EÚ ľavicovo – liberálnej propagandy a de facto vykazujú istú náklonnosť k socialistickým recidívam.

Túto liberálnu recidívu našťastie ľahko rozoznajú všetci tí obyvatelia postkomunistických krajín, ktorí nezabudli na socializmus. Komunisti a Fašisti dodnes zanechali u ľudí žijúcich v regióne V4, hlbokú podozrievavosť voči súčasným utopickým politickým ideálom EÚ.

Slovenská liberálna scéna si nechce uvedomiť, že naši občania z vidieka nechcú naspäť socialistickú utópiu „európskych hodnôt“, ale chcú pragmatizmus, pozitivitu a úctu k tradíciám. A ako ukázali aj voľby v Maďarsku, práve Fidesz ich ponúka svojim obyvateľom v plnej miere.

Orbán pritom čerpá z pragmatickej demokracie typu Locke -Montesquie. Tento pôvodný typ konzervatívneho liberalizmu ukotvuje základné občianske práva a koncepciu deľby, rovnováhy a vzájomnej kontroly všetkých pilierov spravodlivého a demokratického štátu, ktorý na filozoficko-politickom a kresťanskom základe, prirodzeného zákona a práva, umožňuje reálnu existenciu občianskych a ľudských práv.

Na druhej strane tu máme západoeurópsku, filozoficko politickú tradíciu relativizujúceho liberalizmu, hobbesovsko-rousseauovského typu, ku ktorej sa prepracovali štáty západnej Európy. Táto sa prejavuje v súčasnej Európskej únii , pričom má tendenciu k náboženskej a etickej vlažnosti, s podporou globálnej ekonomiky, silnej centralizácii so silnou byrokratickou vládou a inštitúciami ako je Europská komisia, Evropský parlament, Europská centrálna banka a Európsky súdny dvor…

Z dlhodobého hľadiska je hlavným vnútorným politickým zámerom EÚ federalizácia a  zničenie ústavnej suverenity jednotlivých členských štátov, pomocou prenesenia  štátnych právomocí na inštitúcie EÚ.

A k tomu im výdatne pomáhajú aj slovenské liberálne vydavateľstvá, ktoré vedia, že na Slovensku žije veľa voličov ľavicových strán,  ktorí majú tendenciu idealizovať bývalý komunistický režim. V Maďarsku je ale podpora vidieka založená na katolicizme, obrane tradičného životného štýlu a antikomunizmu, a toto predstavuje pre slovenských liberálov vysoký stupeň ohrozenia.

Skutočnosť, že hlavná deliaca línia v politike ide aj medzi lokalizmom a globalizmom, si pred rokmi uvedomil Viktor Orbán, ktorý v Maďarsku so svojou konzervatívnou pragmatickou politikou, reaguje na bežné problémy obyčajných ľudí, a preto už päť krát jasne vyhral voľby.

Orbán úspešne zlúčil myšlienky západných konzervatívcov a západnej ľavice , čím zobral ľavicovým a liberálnym stranám  v EÚ hlavné tromfy. Tieto vyjadrujú že prosperita krajiny, ale aj kvalita života v obciach a mestách závisí od aktívnych ľudí, ktorí niekam patria. Na ľuďoch, ktorí pracujú, riskujú, vytvárajú pracovné príležitosti pre druhých a zarobené peniaze znovu investujú do rozvoja svojej firmy a svojej obce.

Títo ľudia väčšinou nie sú zaujímaví pre liberálne médiá, ani pre ambicióznych politikov posadnutých európskou liberálnou agendou anywheres.

Pozrime sa na skutočný príbeh, ktorý nám poodhalí desivé manipulovanie liberálnej žurnalistiky s verejnou mienkou v USA a ktorá sa prejavuje s rovnakou tendenciu aj v našej Európe.

Liberálna mediálna propaganda , ktorá nesie všetky znaky komunistickej cenzúry.

Keď najstarší, od roku 1801,  vydávaný denník New York Post v Amerike bol vylúčený zo všetkých sociálnych sietí za zločin uverejnenia pravdivého príbehu, nikto z liberálnych novinárov nechcel predpokladať, že tieto konzervatívne noviny mali naozaj pravdu.

New Yorks Post, uverejnil 14. októbra 2020 kontroverzný článok, ktorý začínal nasledovne:

Hunter Biden predstavil svojho otca, vtedajšieho viceprezidenta Joea Bidena, najvyššiemu predstaviteľovi ukrajinskej energetickej firmy necelý rok predtým, ako starší Biden tlačil na vládnych predstaviteľov na Ukrajine, aby vyhodili prokurátora, ktorý vyšetroval ich spoločnosť,“

Keďže sa blížili voľby, šéfredaktori a šéfovia liberálnych platforiem prijali redakčné rozhodnutia o tom, čo je a čo nie je pravda a čo by sa malo a nemalo šíriť internetom.

Vydavatelia ľavicových a liberálnych médií, politickí a NGO aktivisti a miliardári pomáhali demokratickej strane, klamstvom vyhrať voľby. Aj preto článok z New York Post o notebooku Huntera Bidena postavili mimo zákon.

Z pohľadu demokracie, Išlo určite o najarogantnejšie obmedzenie slobody tlače, ktoré podnikli korporátne liberálne elity, pripomínajúcu nám komunistickú cenzúru spred roka 1989. Bol to desivý liberálny útok na slobodu médií a zasahovanie do demokratickej politiky, právo na nesúhlas a samotnú pravdu.

Šéfredaktori a oligarchovia sociálnych liberálnych médií bránili ľuďom zdieľať tento článok z New York Post a v vzájomne sa dohodli,  že svojím čitateľom budú opakovane predkladať tento naratív:

          • text o notebooku je falošný, ignorujte ho,
          • e-maily zverejnené z Bidenovho notebooku sú ruské dezinformácie, s cieľom ovplyvniť americké voľby,
          • všetko je klamstvo.

Facebook obmedzil zdieľanie príspevkov o notebooku. To je ten istý Facebook, ktorý umožňuje používateľom zdieľať všetky druhy mediálnych nezmyslov a vojnových videí.

Twitter sa okamžite zapojil do politickej cenzúry, aby ochránili svojich liberálnych spojencov:

            • zablokoval účty používateľom, ak zdieľali túto časť žurnalistiky, ktorá bola jednoznačne vo verejnom záujme.
            • zamkol účty na Twitteri nielen významným americkým politikom ale aj samotnému New York Post ,  dokiaľ nezmaže pôvodný tweet s príbehom Huntera Bidena.

Ostatné liberálne média, tlač a televízia,  neustále ľudom propagandisticky opakovali, že to robia preto, lebo dodržiavajú základný princíp žurnalistiky. Pritom vôbec neskúmali, či text je pravdivý. Dôvodom bol fakt, že týmto prístupom výrazne pomáhali Joe Bidenovi.

Novinári si veľmi dobre odviedli dezinformačnú prácu v mene liberálnej demokracie. Liberálne mediálne spoločnosti tak ukázali, ako môžu hocijaké informácie úplne cenzurovať a použili k tomu aj súčinnosť politikov , ktorí vedome  spochybnili  pôvod príbehu.

Záver

Toto je jeden skutočný príbeh,  ktorým zmanipulovali západné liberálne médiá voličov a sú to tie isté médiá, ktoré sa snažia dezinformáciami manipulovať a jednostranne informovať o konzervatívnej demokracii v Maďarsku.

Aj dnes, v tlači čítame vyfabulované jednostranné príbehy,  ktorú vedú špióni, šéfovia politických strán a NGO a najmä tvorcovia elitnej liberálnej mienkotvorby.

Bohužiaľ aj tento denník, v minulosti podporil ľavicový denník Népszabadság proti Orbanovi. Dodnes sa nepodpísal pod článok o tom, že aj tieto noviny podvádzali svojich maďarských čitateľov. Totiž, v roku 2003 , krátko po smrti fyzika maďarského pôvodu a známeho sympatizanta Fideszu Edward Tellera, uverejnili redakciou vyfabrikovaný list, ktorý údajne tvrdil, že Teller vyjadruje nespokojnosť s antisemitizmom a protiamerickými náladami v strane Fidesz.

Šéfredaktor Népszabadság po tejto afére síce odstúpil, ale v rokoch 2004 až 2011 ho s podporou EÚ liberálnej maďarskej tlače a skorumpovanej Gyurcsanyho vlády, zvolili za šéfa etickej komisie MÚOSZ.

Aj takto liberálne médiá zakrývajú nemorálnosť a cynizmus liberálnej politiky v Európskej únii.

Preto všetci, ktorí veríte v slobodu tlače a v demokratickú diskusiu, by ste mali vnímať problém týkajúci sa New York Postu v Amerike a Orbána v Európe, ako veľmi hlasný varovný signál.

Vláda Maďarska nie je diktátorským putinovskym vládcom, ako to prezentujú naši novinári. Orbán len presadzuje národnú suverenitu v rámci Európskeho spoločenstva, teda princíp, ktorý by mali podporovať všetci demokrati.

PS. The New York Times , liberálne noviny, až po 18 mesiacov priznali, ako oklamali voličov.

Diskusia:

Teraz najčítanejšie

JEM

Neonacizmus, komunizmus, socializmus, unilaterizmus, multikuturalizmus, genderizmus, neomarxizmus, progresivizmus a EU woke totalitarizmus náś uberajú o slobodu, o slobodu vyjadrovania v mene cancel culture a ponárajú opäť Európu do priepasti temného veku.