Denník N

Ako vysušiť petržalský Draždiak

Záujem na vysušení bratislavského Draždiaku nemá asi nikto. Dokonca by záujem neprejavil nik ani vtedy, keby sme mu sľúbili predviesť zázračnú metódu, ako sa zbaviť vody bez toho, aby sme pohli čo i len prstom. Preto ju skúsme predviesť niekde inde.

Trochu nezáživný úvod. Prežite ho. To najlepšie len príde.

Voda v Draždiaku nech teda zostane tam kde je, ale niekde inde nám môže naozaj dosť vadiť. Napríklad vo vlhkých múroch našich obydlí. Môže sa tam dostať rôznymi spôsobmi, ale najčastejší z nich je, že múry si ju z vlhkého podložia sami natiahnu takzvanými kapilárnymi silami. To sú tie sily, ktoré nás zbavia vody na pokožke po tom, čo sa utrieme uterákom. Na tom princípe fungujú napríklad aj papierové kuchynské utierky. (Ak si spomeniete, má to súvislosť s tým obrázkom v učebniciach fyziky, keď sú do vaničky s vodou vložené rúrky s rôznym priemerom. Čím je priemer rúrky menší, tým viac sa v nej hladina vyšplhá nad úroveň hladiny vo vaničke.) Podmienkou nasávania vody múrom je práve existencia takýchto malých rúrok, kapilár. Väčšina stavebných materiálov ich má. Majú ich napríklad pálené aj nepálené tehly, pórobetóny aj pórovité stavebné horniny. Tvoria ich zvyčajne malé medzery medzi čiastočkami ich zložiek, napríklad piesku alebo ílov. Z hľadiska nasávania vody je ich existencia síce negatívnou vlastnosťou, no z hľadiska ich termoizolačných vlastností je to práve naopak. Tento „rozpor“ sa teda rieši tak, že pórovité stavebné materiály sa v múroch od vlhkého podložia musia oddeliť nejakým vode nepriepustným materiálom. Ak sa tak nestalo, napríklad v starších stavbách, alebo izolácia bola porušená, máme problém.

A je to tu

Spôsobov, ako urobiť nápravu je viac. My sa však zastavme práve pri našej zázračnej metóde. Funguje „bez chémie a elektriny“. Čo si môžeme viac priať. Snáď iba to, že aj bez peňazí. To by sme však chceli priveľa.

Ako teda dať po prstoch kapilárnym silám? Dajme si poradiť a doprajme si pri tom aj trochu zábavy. Metóda takzvaného magnetofyzikálneho vysušovania je založená na využití prístroja (vyzerajúceho ako lampa), ktorý „vysiela slabé, ale účinné silové pole gravomagnetickej prírody. Pravotočivé polarizované vlny otáčajú molekuly vody v kapilárnom systéme muriva tak, že putujú nadol“. Dodajme, že prístroj nepotrebuje nijaké umelé zdroje energie, pretože „používa na vykonávanie svojej práce len prirodzené sily“. Zjednodušme to. Gravomagnetická príroda z lampy umravní molekuly vody, ktoré pochopia, kde je hore a kde dole a vydajú sa tým správnym smerom. S týmto riešením je spokojný aj pán Karol z Prešova a ďalšie desaťtisíce spokojných používateľov. Nie je to maličkosť, pretože „primárne za týmto objavom stojí Nikola Tesla, vývojár striedavého prúdu“. Ak ste z toho nerozumeli ani slova, nebuďte smutní. Nerozumel tomu ani autor týchto riadkov. Dôležití sú predsa tí spokojní zákazníci. Ak ste patrili k tým nespokojným, skúste ešte homeopatické tabletky. Určite si tie molekuly vody dajú povedať, pretože sa dá predpokladať, že to potvrdí deväť z desiatich lekárov. I keď náš Draždiak nemá s kapilárnymi silami nič spoločné, „gravomagnetické sily“ s jeho vodou isto problém mať nebudú. Takže pozor na to. A verme tiež, že tieto sily sa pri dnešnej veľkonočnej oblievačke budú aspoň trochu ovládať, pretože inak by to mohla byť dosť veľká tragédia.

P.S.

A ešte niečo, kto by mal nejaké pochybnosti, nech zoberie do úvahy, že „V areáli Aquapolu sa nachádza Vatikán, budova parlamentu Budapešti, múzeum Josepha Haydna v Rakúsku, zámok Schlatt v Nemecku a centrum Celebrity v Nashville v TN.“ Kto by to povedal.

Zdroje:

https://vysusovaniemuriva.sk/pristroj-aquapol/

M. Wilhelm: Ako vysušiť stavbu, Využitie technológie Auapol, tlačený edokument

Teraz najčítanejšie