Patriarchát 21. storočia – pomsta ženám a snaha ovládnuť ich mocou.

Foto: Getty Images

V posledných týždňoch, sme svedkami zverstiev páchaných na civilnom obyvateľstve na Ukrajine. Besnenie je výsledkom napadnutia susedného štátu Putinom a jeho autoritárskym režimom. Pripomeňme si, čoho sú vodcovia a la Putin schopní. Schopní aj zo strachu pred vzdelanými ženami, ženským hnutím, ich úspechmi v spoločenskom živote a posúvaní spoločnosti vpred. Putin opovrhuje ženami a ich postavením v spoločnosti, obmedzuje reprodukčné práva žien, a podporuje tradičné rodové roly, ktoré obmedzujú účasť žien vo verejnom živote. Uveďme aspoň jeden príklad. Angela Merkelová sa bojí psov, odkedy ju jeden napadol v roku 1995. Putin na stretnutie vo svojom letnom sídle v Soči v januári 2007 priviedol veľkého čierneho labradora a zjavne si s úškrnkom užíval pohľad na znepokojenú Angelu Merkelovú.

Foto: CNN

Aj na domácej scéne Robert Fico, Ľuboš Blaha a strana SMER-SD intenzívne útočia na prezidentku Čaputovú. Tu ide o mizogýniu, čo viedlo k rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I – poslanec Blaha musí do troch dní od doručenia rozhodnutia odstrániť všetky svoje tvrdenia zo statusov a zdržať sa šírenia klamstiev.

Spektrum autokratických vodcov historicky zahŕňa  množstvo sexistov. Od Napoleona Bonaparte, ktorý legalizoval vraždy neverných manželiek. Cez Benita Mussoliniho a jeho tvrdenie, že ženy „nikdy nič nevytvorili“. Až po Donalda Trumpa, ktorý ženy vníma ako sexuálne objekty a  nenávidí vzdelané ženy dosahujúce výnimočné kariérne úspechy.

Foto: HN/TASR

20. storočie znamenalo výrazné zlepšenie v  rovnosti postavenia žien vo väčšine sveta. V prípade Československa treba  spomenúť, že náš prvý  prezident, Tomáš Garrigue Masaryk, bol ovplyvnený myšlienkami manželky Charlotty – feministky, a aktívne podporoval rovnoprávnosť žien. Čo  viedlo k tomu, že od roku 1920 mali ženy právo voliť, ako v jednej z prvých krajín sveta. Slovensko milo prekvapilo v prezidentských voľbách v roku 2019  celú Európu, keď si za prezidentku zvolilo Zuzanu Čaputovú. V 20. storočí  získali ženy väčší prístup  k starostlivosti o reprodukčné zdravie, vzdelaniu a ekonomickým príležitostiam. Rodová rovnosť sa začala uplatňovať v domácom aj medzinárodnom práve.

Foto: Wikipédia

21. storočie sa však ukazuje ako obdobie, kedy mizogýnia a autoritárstvo kráčajú ruka v ruke. Autoritárski lídri, predstavitelia ultrapravicových, fašistických a kresťanských pro-life hnutí spustili s útok na práva žien a demokraciu. Hrozí tak zvrátenie desaťročia pokroku. Slovensko nie je výnimkou. A vo všetkých prípadoch sa potvrdzuje, že tieto útoky sú zákerné, zbabelé a keď sú jednotlivci osobne konfrontovaní médiami, novinármi alebo inými politikmi, tak zo seba začnú robiť obete šikany, pomsty atď. že pán Taraba, Bláha, Matovič a ostatné kresťanské a fašistické odnoše. V Afganistane víťazstvo Talibanu vymazalo 20 rokov pokroku v prístupe žien k vzdelávaniu, pracovnej sile a zastúpeniu vo verejných funkciách. V USA republikánske „červené“ štáty podľahli nenávistnej Trumpovskej doktríne voči ženám a všetkému demokratickému.

Nezostali  však len pri zákaze interupcií, ale predkladajú ešte krutejšie zákony. Konkrétne v Texase zavádzajú predkladajú návrh zákona o treste smrti pre ženy a lekárov, ktorí takýto zákrok podstúpia alebo vykonajú. V Tennessee presadzujú republikáni zákon, ktorý  umožní rodinným príslušníkom násilníkov žalovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za výkon interrupcie, ako aj samotnú obeť znásilnenia za podstúpenie interupcie. A to aj v prípade ak pôjde o incest. Okrem toho môžu  žiadať finančnú kompenzáciu až do výšky 10 tisíc dolárov! Najnovší unikát pochádza z dielne štátu Indiana – republikánsky senátor, Mike Braun, navrhuje zákaz medzirasových manželstiev  (zmiešaných rás). Jediným cieľom týchto krokov je potlačenie a ovládnutie žien v  ekonomickom a spoločenskom prostredí.

Foto: Euronews

Nie je prekvapením, že vlna patriarchálneho autoritárstva spôsobuje stagnáciu a pokles politického a ekonomického postavenia žien na celom svete.  Prispieva tiež k zvyšovaniu násilia zo strany životných partnerov a dokonca vrážd žien. Ako uvádza Freedom House a projekt Rôznorodosti Demokracie (Varieties of Democracy) na univerzite v Göteborgu za posledných 15 rokov došlo k trvalému autoritárskemu oživeniu. Relatívne nové demokracie ako sú  Brazília, Maďarsko, India, Poľsko a Turecko skĺzli späť do autokracie alebo sa uberajú týmto smerom. Krajiny, ktoré boli pred desiatimi rokmi považované za čiastočne autoritárske, ako napríklad Rusko, sa stali plnohodnotnými autokraciami. A v niektorých z najstarších demokracií sveta – vo Francúzsku, Švajčiarsku, Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch – narastajú antidemokratické nálady.

Pri tom všetkom sa historicky preukázali pozitívne dopady rodovej vyváženosti v rozhodovaní a participácii vo vedení spoločností. Štúdie svetových organizácií avedeckých inštitúcií došli k záverom, že krajinám sa pod vedením žien  darilo lepšie aj počas pandémie a tieto štáty majú tiež nižšiu úmrtnosť.

Aký je stav na úrovni Európskej únie a následne jednotlivých členských štátov (rok 2019)? Ako uvádza správa EPRS (European Parliamentary Research Service), percento žien zastúpených v priamo zvolenom zákonodarnom období po voľbách v roku 2019 klesol zo 41 % na  38,9 %. Na jednom konci spektra sú krajiny na úrovni parity Fínsko, Švédsko, Luxembursko, Lotyšsko, Malta, Slovinsko, Dánsko a na druhom konci Cyprus, Rumunsko, Slovensko, Grécko, Litva, Írsko, Bulharsko.

Podiel žien v Európskej komisii v priebehu času kolísal. V roku 2019 si vôbec prvá predsedníčka Európskej komisie, Ursula von der Leyenová, stanovila za cieľ vytvoriť rodovo vyvážené kolégium komisárov. Na začiatku jej mandátu bolo 12 z 27 členov Komisie žien. V súčasnosti tvorí Komisiu 13 žien (48,1 %) a 14 mužov. Ursula von der Leyen sa tiež zaviazala dosiahnuť úplnú rovnosť na všetkých úrovniach riadenia Komisie do konca roka 2024.

Vo všetkých národných parlamentoch členských štátov EÚ je viac mužov ako žien. Pokiaľ ide o členov národných vlád členských štátov, podiel žien sa pohybuje od vyšších vo Fínsku (54,5 %), Rakúsku (52,9 %), Švédsku (52,2 %), Francúzsku (51,2 %) a Belgicku (50 %). Až po veľmi nízke podiely v Grécku (11,3 %) a na Malte (7,7 %).

Sila žien však spočíva nielen v najvyšších politických funkciách, ich aktívnej účasti vo vládach, ale aj v rôznych ženských hnutiach pôsobiacich vo svete a na Slovensku. Spomeňme aspoň ženské hnutie Women´s March. Najväčším úspechom hnutia  sú jeho aktivity, vďaka ktorým Trump prehral prezidentské voľby v roku 2020. Na Slovensku je to napríklad iniciatíva Nebudeme ticho, ktorá  organizovala protestné pochody proti nezmyselnému návrhu zákona z dielne Anny Záborskej, ale aj Inštitút ľudských práv.

Ukazuje sa, že účasť žien v prvej línii boja za ich práva je významnou výhodou, a to tak z hľadiska okamžitého úspechu ženského hnutia, ako aj zabezpečenia dlhodobej demokratickej zmeny. Podstatou svojich aktivít, ktoré nenásilnou formou burcujú spoločnosť k dosiahnutiu lepšieho, spravodlivejšieho spoločenského postavenia žien, ženské hnutia, iniciatívy len zvyšujú pravdepodobnosť úspechu a pôsobia ako príliv energie pre presadzovanie progresívneho napredovania spoločností založenej na vedeckých poznatkoch, ľudských právach a rodovej rovnosti.