Žena, ktorá zostala v tieni Alberta Einsteina
Mileva Marićová patrila k prvej generácii akademicky vzdelaných žien. Študovala fyziku na prevažne chlapčenskom kráľovskom gymnáziu v Záhrebe, neskôr v Berne, a napokon bola prijatá na prestížnu Polytechniku v Zürichu, kde študovala ako jediná žena svojej generácie. Aj jej akademický záber bol vtedy výhradne v područí mužov, pretože ženy sa v tom období matematike v kombinácii s teoretickou fyzikou nevenovali.
Napriek fenomenálnym predpokladom sa však na poli vedy slávna nestala. Nie však vlastnou vinou. Zatienila ju sláva jej muža, v prospech ktorého sa vzdala svojej vlastnej sľubnej kariéry. Stala sa totižto prvou manželkou Alberta Einsteina a matkou jeho detí. No tak, ako v prípade jej kariéry, ani jej manželstvo nenadobudlo nakoniec rozmery úspechu. Pôvodne pekné a vzájomne obohacujúce sa priateľstvo, dvoch do vedy zahľadených čudákov, sa postupne zmenilo na chladný vzťah, až sa napokon úplne rozpadlo.
Práve tento prerod ich partnerstva spracovala do beletrizovanej podoby chorvátska spisovateľka Slavenka Drakulić. Nejde však iba o autenticky presnú biografickú rekonštrukciu. Je to skôr psychologický román o neopätovanej láske, respektíve o láske a odcudzení. Autorka svoju prózu na jednej strane vyskladala z dostupných historických prameňov, a zároveň ju poľudštila intímnou psychológiou sklamanej a zranenej ženy, ktorá sa vzdala vlastného úspechu v prospech svojho muža a ich spoločných detí.
V románe sa tak zrkadlia aj rodové stereotypy patriarchálnej spoločnosti, ktorých dozvuky sú pomerne silné ešte aj v súčasnosti. Od detstva ambiciózna Mileva sa v manželstve podvolí spoločenským konvenciám a ako manželka – matka, celkom pragmaticky vstúpi do tieňa svojho muža. Jej voľba je vzhľadom na dobu v podstate nevyhnutná, pretože v opačnom prípade by rodinu vystavila existenčným problémom.
Jej doba je stále mužským svetom, v ktorom nie je možné skĺbiť rolu matky a kariéru vedkyne. Intelektuálne rovnocenné osobnosti sa tak ujmú svojich rodových rolí, ktoré projektuje vtedajšia spoločnosť. Kým vedecká sláva Alberta Einsteina postupne stúpa, z Milevy sa stáva žienka domáca, a to aj napriek tomu, že v začiatkoch ich vzťahu mu bola hlavnou myšlienkovou sparingpartnerkou a dokonca sa špekuluje, že bola aj spoluautorkou Einsteinových prevratných prác na poli fyziky.
Neuznanie jej podielu na vedeckých teóriách však napriek tomu neboli zdrojom jej osobných frustrácií. Smútok a žiaľ jej spôsoboval egocentrický manžel, ktorý neskôr nadviazal citový vzťah s inou ženou a manželstvo s Milevou cynicky okresal iba na akýsi čisto obchodný vzťah. Výmenný obchod, v ktorom poskytoval finančnú podporu za výchovu jeho synov a starostlivosť o spoločnú domácnosť.
Autorka vťahuje čitateľa práve do toho žalostného vnútorného sveta milujúcej a citlivej ženy, ktorá sa v momentoch ponižujúceho rozpadu manželstva vracia k zásadným udalostiam svojho života. Mileva rekapituluje a analyzuje svoju vlastnú biografiu, pričom prostredníctvom jej vnútorného hlasu sú s jej starosťami, pochybnosťami, pocitmi, snami, túžbami a nenaplnenými ambíciami oboznamovaní aj postmoderní čitatelia, ktorí sú často aj vzhľadom na súčasnosť, konfrontovaní s rovnakými existenciálnymi a kariérnymi dilemami.
