Nenúťte sa cvičiť, ale nájdite správnu motiváciu

Čo myslíte, ako dlho mi táto „motivácia“ vydržala? Presne 3 týždne plné trápenia, vyhodených peňazí a sklamania. Prišla som do posilky ako veľká voda a snažila sa napodobniť cviky spomínanej dievčiny. Ona si dala na drep 40 kg, ja si dám 60, lebo leto je už za rohom. Sladkosti, pečivo? Neexistuje. Kuracie mäso s ryžou na obed aj na večeru, pretože tak to ževraj robia známi športovci. „Musím, naozaj musím ísť cvičiť.“ A tak sa skončil môj príbeh cvičenia. Sklamaním a vyčerpaním. Nenávidela som seba kvôli neschopnosti a nenávidela som aj cvičenie, pretože „je to blbosť“.

Druhý rok som to skúsila úplne z iného konca. Zaplatila som si fitness aj stravovací plán. „Musím, musím, musím ísť cvičiť.“ A znovu s rovnakým záverom. Ako to všetky robia? Majú krásne telá, dokážu cvičiť aj 5-krát za týždeň a dodržiavajú stravu. Tretí rok to však konečne vyšlo. Ako? Veľmi jednoducho. Zmenila som svoje vnútorné nastavenie. „To naozaj stačilo len toto?“ Naozaj. Stačilo vyhodiť zo slovníka slovíčko „musím“ a nahradiť ho slovíčkom „chcem.“

# Chcem ísť cvičiť, pretože cvičenie prospieva zdraviu

Cítite to? Každým jedným cvičením sa kapacita vašich pľúc zvyšuje. Už to nepáli tak, ako na začiatku. Po 15-minútovom behu už konečne nemám pocit, že mi ide srdce vyskočiť z hrude. To, že šport prospieva nášmu zdraviu, väčšinou nevidno hneď. Benefity pre zdravie sa zvyčajne prejavia až neskôr. Na čakanie som v prvých dvoch prípadoch nemala čas. Výsledky som chcela vidieť okamžite, a keď neprišli, sklamalo ma to.

# Chcem ísť cvičiť, pretože milujem ten pocit po tréningu

Ten blažený pocit, keď po behu zadýchaná ležím na zemi a ledva lapám po dychu. To neznie veľmi príjemne, viem. Moju myseľ však vtedy naplní radosť. Dokázala som to. Splnila som svoj cieľ. Som na seba naozaj hrdá.

V tomto bode mi nedá nespomenúť dôležitosť cieľov, ktoré si určíme. Ako začiatočníci máme často na cvičenie skreslený pohľad. Odkukávame tréningové plány od skúsených cvičencov a potom sme sklamané, keď neodbehneme 20 km ako oni. Zamyslime sa, koľko tréningu asi stojí za tými 20 km? Pravda je taká, že aj krásne fitnessky museli niekde začať. Aj my sme teraz na začiatku, preto si určime zdravý cieľ, ktorý reálne dokážeme dosiahnuť. Nie 20 km. Na úvod bude stačiť aj 1 kilometer.

# Chcem ísť cvičiť, pretože sa uvoľním od stresu

Poznáte to. Ráno vstanem. Utekám do práce. Zápcha. Nestíham. Káva. 2 mítingy. Rýchly obed. Ďalšie stretnutia. Ďalšia káva. Je jasné, že ak váš deň vyzerá takto, stane sa z vás uzlíček nervov a stresu. Čo keby to vyzeralo takto? Ráno vstanem. Idem si zabehať, nadýchať sa čerstvého vzduchu. Potom príjemná sprcha. Toto ráno ma nakoplo! Nepotrebujem už kávu. Ak som ráno dokázala odbehnúť mojich rekordných 5 km, tak dnes zvládnem všetko! Lepšie, nie?

# Chcem ísť cvičiť, pretože tam stretnem priateľov

Hovorí sa, že vo dvojici to ide ľahšie. Samozrejme každý to má inak. Niekto rád pri cvičení premýšľa a nechce pritom počúvať reči iných. Založí slúchadlá, trénuje a premýšľa nad svojimi „záležitosťami“. Avšak ja, extrovert v pravom slova zmysle, nikdy nechcem byť sama a potichu. Potrebujem okolo seba ľudí, priateľov, ktorí mi porozprávajú, ako im ide život, medzitým mi stihnú pomôcť naložiť činky a ešte pripomenúť, aby som sa neprehýbala dopredu pri drepe.

Tzv. sparing partnera som si zadovážila sama, keď som „prehovorila“ svojho priateľa na cvičenie pre páry. Priznám sa, moc sa mu do toho nechcelo, ale napokon vyhrali všetky moje argumenty a skúsili sme to spolu. Možno to bude znieť ako klišé, ale je skvelé mať pri cvičení podporu a za to mu ďakujem. A nevravím to len preto, že som mu sľúbila, že ho v tomto článku spomeniem :)

Dôležitejšie, ako „chcem ísť cvičiť, pretože musím mať dobrú postavu do leta“, sú pre mňa dôvody, ktoré som vymenovala vyššie. A funguje to. Pekná postava k tomu je skvelý bonus. Samozrejme každý sme iný. Každý bude mať svoju motiváciu, ktorá bude pre neho fungovať. Avšak, ak vám cvičenie zakaždým vydrží maximálne mesiac, je načase sa zamyslieť, či je to tá správna motivácia.