Denník N

Narodiť sa tu, vyštudovať a odísť, alebo…

Partia priateľov, susedov, spolužiakov a známych, s ktorými som v rodnej obci vyrastal a trávil s nimi nejaký čas, zmizli niekam v zahraničí. Niektorí dočasne, iní nastálo. Príbeh podobný zo všetkých kútov Slovenska len s rôznymi účinkujúcimi. Zatiaľ čo pár sa ich po určitom čase vždy vráti, aby mohli žiť na svojej rodnej hrude a zdieľať všetky jej pozitíva i negatíva, druhá skupina v návrat len tajne dúfa.

Naša generácia si prešla a stále prechádza badateľnými zmenami v spoločnosti, ktoré nás vo veľkej miere ovplyvňujú. Vstupom do Európskej únie sme sa transformovali z maličkého Slovenska na jednotný Európsky štát. Postupnou integráciou prišiel vstup do Schengenského priestoru, s tým spojené oveľa jednoduchšie cestovanie, voľný pohyb tovarov a služieb medzi členskými štátmi. Dokonca môžeme používať aj jednotnú európsku menu. Tým ako sa otvorili hranice, pre nás mladých ľudí stúpli aj nové výzvy a možnosti. Zvýšila sa zdravá konkurencia, sprísnili požiadavky na jednotlivcov a v nesmiernej miere nás to prinútilo získavať medzinárodné skúsenosti, zdokonaľovať sa v cudzích jazykoch, vzdelávať a pracovať v zahraničí viac ako predtým. Cestovanie zrazu začalo byť dostupnejším fenoménom viac ako kedykoľvek predtým.

Anglicko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Švédsko… To je len pár krajín, v ktorých životná úroveň je vyššia ako u nás na Slovensku. Pochopiteľne aj platy a vzdelanostná úroveň sú vyššie, preto predstavujú lákadlo mnohých pracujúcich ľudí a študentov na ďalší rast. Pre ľudí, ktorí si nevedia doma nájsť adekvátne zaplatenú prácu je voľný a širší Európsky pracovný trh výhodou a veľkou motiváciou. Študenti si môžu vybrať zo širokej škály univerzít. Možnosti teda sú. Moja pozornosť sa upriamuje na ľudí, ktorí v nádeji na lepší život zanechali domov a odišli hľadať šťastie niekam, kde si ho museli vydobyť sami. Odchod šikovných mozgov začal byť vo väčšom merítku celospoločenský problém.

Na jednej strane je mať pekné výhody prameniace z členstva Slovenska v EÚ, oproti strana však ukazuje negatívne výhľady. Hlavne pre našu krajinu. Voľný pohyb ľudského kapitálu v EÚ zapríčiní, že vyššie spomínané štáty si chtiac-nechtiac môžu u nás vychovávať vzdelanostnú pracovnú silu, a ako to v živote chodí, vyberú a zaplatia si to najlepšie čo trh ponúka. Štúdium právnika, lekára, ekonóma a vedca stojí náš štát nemalé finančné prostriedky. Hlavne v zahraničí je vysoký dopyt po našich lekároch a vedcoch. Na Slovensku ich žiaľ nemôžeme platovo doceniť, tak ako vo svete. Iste sú tam aj lepšie zabezpečené podmienky a zázemie na prácu, prípadne výskum. Motivácia študentov je preto prirodzená a dopyt ich potenciálnych zamestnávateľov zo zahraničia oprávnený. Sám som študent a priznám sa, že reálne uvažujem po skončení vysokej školy nad odchodom do zahraničia. Predovšetkým ma lákajú anglosaské krajiny, kde životná úroveň a podmienky sú priamo úmerné vašim nárokom.

Avšak, či chcem alebo nie, drží ma tu jeden veľký záväzok voči spoločnosti a štátu, ktorý ma vychoval. Nie je mi to ľahostajné a ťažko sa mi na tú nefunkčnosť pozerá. Je nutné nájsť riešenie a začať ho reálne praktizovať. Riešenie a vízia správne fungujúceho školstva, justície, zdravotníctva a zdravého podnikateľského prostredia. Vymenoval som len zlomok problémov súčasného Slovenska. Určite časom je potrebný vo väčšej miere tzv. „reformný drive“, ale to je predmetom na budúci blog. Myslím si, že keby tieto oblasti fungovali tak ako majú, boli by sme zaujímavejšou krajinou. Jasné, že tým by sa platy a pracovné podmienky ihneď nezlepšili, ale už by sme tým vytvorili motivujúcejšie prostredie a lepšie dýchateľný čistý vzduch. Z hľadiska psychológie osobnosti je motivácia veľmi dôležitý aspekt. Kto je motivovaný peniazmi, ten si vždy nájde najvhodnejšie prostredie pre svoje fungovanie. Niektorý lekár sa na to môže pozrieť tak, že keď uvidí snahu a následne potrebne realizovateľné kroky zlepšenia situácie v štáte a obecne v zdravotníctve, tak dá tomu jednoducho šancu. Možnože stačí pracovať v „zdravšom“ prostredí, ktoré „nakopne“ ďalšiu vlnu opatrení. Tá ďalšia pokojne môže tvoriť systémové podmienky a v neposlednom rade aj finančnú stránku.

Veda, výskum a inovácie v našich podmienkach nie sú na výslní. Sem-tam sa objaví prevratná novinka, ktorou Slovensko prekvapí svet, ale to je príliš málo na to, aby sme konkurovali západným veľmociam. Ak nechceme bojovať o ďalšie automobilky a dávať im výhodne finančné stimuly, žiť v obave, že Rumunsko a Bulharsko poskytne lacnejšiu pracovnú silu a tým znášať obavy o stratu automobilky a stovku pracovných miest, tak je najvyšší čas vybudovať vhodnú základňu pre naše mozgy. Inovácie budú tvoriť budúcnosť a budeme na ne odkázaní viac ako doteraz. Byť montážnou dielňou pre Európu nebude možné a Slovenská ekonomika bude doslova nútená nájsť náležitú alternatívu.

Naša spoločnosť vždy prejavovala rodinnú empatiu. Vystavovala sa rodinnej súdržnosti. Typické sú najmä časté návštevy, oslavy a stretnutia medzi ich jednotlivými rodinnými členmi. Zahraničných Slovákov okrem vlastnej rodiny, ktorú doma zanechali, tento život u nás neláka. Ak zisťujeme dôvod, prevažná väčšina odpovie, že sa tešia z toho ako sa im v zahraničí darí lepšie, môžu si dovoliť viac, ich deti študujú na prestížnych a kvalitných školách a vo všeobecnosti nechcú žiť od výplaty do výplaty a pozerať sa na tú biedu a chaos vôkol nás. Treba dodať, že aj oni si svoj zahraničný život museli vybojovať a veľakrát to nebola prechádzka „ružovou záhradou“.

Vidina, že mladí, talentovaní a vzdelaní ľudia uprednostnia Slovensko pred zahraničím ešte len príde. Vždy tu bude niekto, kto odíde, ale vždy tu budú aj tí, ktorí zostanú a popasujú sa s problémami. Nie sme veľká ani bohatá krajina. Za to sme pracovitá, dobrosrdečná a priateľská populácia. Oporou nám môže byť naša obsiahla história. Slovenský národ bol vždy ťažko skúšaný a zakaždým sa z toho vedel dostať s pomocou ľudí, ktorí boli odvážni, vzdelaní, nebáli sa vysloviť svoj názor, aj keď nie vždy bol správny. No určitý názor vždy zastávali, čo je správne a nakoniec títo ľudia tvrdo pracovali, či už za našu slobodu alebo jednotlivé práva, ktoré dnes berieme ako samozrejmosť. Patrí im za to veľká vďaka. My ostatní si z toho môžeme zobrať príklad a zamyslieť sa čo ďalej. Jedného dňa sa tejto veľkej vďaky za skvele odvedenú prácu pre Slovensko môžeme dočkať aj my.

Teraz najčítanejšie