Denník N

Návrh na nový národný šport: súťaženie o ERC granty

Ilustračný obrázok pripravený pomocou canva.com
Ilustračný obrázok pripravený pomocou canva.com

Jedným z meradiel úspešnosti vo vede je schopnosť prilákať financovanie z prestížnych grantových schém. Granty Európskej rady pre výskum (ERC) sú zlomovým bodom v kariére vedca či vedkyne a znamenajú zaradiť sa medzi európsku vedeckú elitu. Za 14 rokov pôsobenia ERC však poputovali na Slovensko iba dva granty. V článku skúmame príčiny doterajšieho (ne)úspechu a rysujúce sa možnosti, ako nabrať dych s novým rámcovým programom EÚ.

ERC granty po celú vedeckú kariéru

Prestíž ERC grantov plynie z obrovských nárokov na kvalitu predkladaného projektu a jeho žiadateľa. Napríklad pri ERC Starting Grant minulý rok uspelo len 10% podaných projektov, teda zo 4066 podaných projektov bolo vybraných 397. Každý úspešný projekt však získa do 1.5 milióna eur na päť rokov.

ERC ponukou svojich grantov akoby kopíruje kariérny postup v živote vedca: ERC Starting Grant pre vedcov zakladajúcich si svoj vlastný tím (2-7 rokov po PhD), ERC Consolidator Grant pre rozbehnutých vedcov (7-12 rokov po PhD), a ERC Advanced Grant pre etablovaných lídrov vo svojej oblasti.

Pretože na ich získanie si merajú sily tí najlepší z najlepších, počet udelených ERC grantov svedčí aj o stave vedy a výskumu v jednotlivých krajinách.

Slovensko zatiaľ na chvoste

Slovensko nie je ani zďaleka lídrom v získavaní ERC grantov. Zatiaľ čo Nemecko len v jednom roku obdržalo 188 grantov, na Slovensko boli udelené za celých 14 rokov pôsobenia ERC iba dva. Ak chce byť slovenská veda konkurencieschopná v európskom merítku, je absolútne nevyhnutné prilákať ERC granty na slovenské inštitúcie.

Šanca nabrať nový dych

Európska únia odštartovala minulý rok novú 7-ročnú vedecko-výskumnú iniciatívu Horizon Europe. Zuzana Reptová je od jej začiatku Národným kontaktným bodom pre ERC na Slovensku a mala tak príležitosť dôkladne preskúmať našu situáciu. Aké sú naše problémy a ako ich plánujeme riešiť? Z nášho rozhovoru sme vypichli niekoľko faktorov.

Kto sa nehrá, z kola von 

Aby Slovensko získavalo granty, potrebujú sa o ne vedci a vedkyne v prvom rade uchádzať. Od roku 2007, keď sa za Slovensko podalo 36 žiadostí o ERC Starting Grant, počet žiadateľov výrazne klesol pod 10 ročne, akoby sme sa nechali po prvom neúspechu odradiť (Obr. 1). Ani zisk prvého grantu v roku 2012 morálku nezdvihol.

Obr. 1: Počet podaných žiadostí o ERC Starting grant je na Slovensku dlhodobo nízky, pod desať žiadostí ročne. Pre porovnanie sú zobrazené počty žiadostí zo Slovinska a Českej republiky. Zdroj: ERC (https://erc.europa.eu/projects-figures/statistics)

Naopak, Nemecko si udržuje vysokú úspešnosť aj tým, že sa o grant pokúša v stovkách žiadostí ročne (Obr. 2). Aby sme sa však neporovnávali len so silným Nemeckom. Slovinsko bolo na tom podobne ako my až do roku 2018. Odvtedy však grant získava minimálne jeden projekt ročne. Naši susedia v Česku taktiež neberú granty na ľahkú váhu a za rok 2021,  pretavili štyri žiadosti z 52 podaných, za ktoré im patrí veľká gratulácia.

Obr. 2: Úpešnosť (počet udelených grantov/ počet podaných žiadostí) pri ERC Starting grant za posledných päť rokov, kde Slovensko výrazne zaostáva. Zdroj: ERC (https://erc.europa.eu/projects-figures/statistics)

Ak je to strach z neúspechu, čo nás brzdí vrhnúť sa na podávanie európskych grantov, treba si uvedomiť aj ďalšie dôsledky našej neaktivity. Ne-ziskávanie ERC grantov má serióznu dohru: Tí čo grant získali, sú často pozvaní ako hodnotitelia v ďalších ročníkoch. Slovensko sa tak ochudobňuje o možnosť reprezentácie pri stole, kde sa rozdávajú karty.

Vyhýbavú politiku sme si nastavili aj v rámci projektov iných európskych grantových agentúr na zvýšenie zapojenia sa tradične menej úspešných žiadateľských krajín. EMBC (Európska konferencia molekulárnej biológie) má program Increasing participation throughout Europe, kde poskytuje určité zvýhodnenia pre žiadateľov z Chorvátska, Českej republiky, Estónska, Poľska, Slovinska, Turecka, etc. Prečo Slovensko ako skoro jediné túto šancu nevyužilo?

Delegát EMBC pre Slovensko, Marcel Sládok, poznamenal: “Slovenská republika sa v prvom kole neprihlásia do programu Increasing participation throughout Europe, nakoľko daný program vznikol hlavne z iniciatívy a na žiadosť krajín ako Poľsko, ktoré má veľmi nízku úspešnosť schválených projektov, čo nie je prípad Slovenskej republiky. V súčasnosti sledujeme prínosy daného programu a predpokladáme, že po schválení bude delegátom EMBC doručená žiadosť Slovenskej republiky.” Štatistiku o podaných a úspešných projektoch sa nám nepodarilo získať.

Európska únia má v rámci Horizon Europe takisto program na zvýšenie participácie, a Slovensko je na zozname. Na rozdiel od Česka, Poľska, Slovinska či Grécka však svoje šance ešte nepremenilo.

Podporný systém

K tomu, aby bolo Slovensko úspešné v podávaní grantov, potrebuje správne podhubie a systém podpory. Ktokoľvek, kto sa pokúsil o spísanie aplikácie na jedného z grantov Európskej únie, vie, že sú to mesiace prípravy a značná administratívna záťaž.

Písanie grantov treba trénovať v skorých štádiách kariéry. Krajiny, ktoré produkujú špičkových žiadateľov, majú systémové nastavenia, ktoré talentovaných vedcov odchytávajú, školia a podporujú administratívne a po vedeckej stránke. Západné krajiny, ako Nemecko a Holandsko, hrajú v tomto rozhodne prvú ligu.

Už počas magisterského štúdia majú študenti kurzy o písaní grantov a ich poznatky zužitkujú pri nástupe na doktorát. V Holandsku nie je nezvyčajné, že si doktorát študenti financujú z grantov, ktoré získali sami alebo v spolupráci s vedúcim, ktorý si s nimi požiadal o veľký grant. Pravidelne sa uchádzajú o menšie granty na zahraničné stáže či účasť na konferenciách. Univerzity majú dobre vyvinuté kariérne a grantové poradenstvo, skúsení manažéri výskumu sa venujú rozvoju študentov, smerujú ich na vhodné grantové schémy a trénujú s nimi, ako svoj projekt a životopis správne “predať”.

Cení sa vedecká zrelosť a samostatnosť

Navyše, doktorandi v zahraničí sú veľmi skoro vedení k samostatnosti. Nezávisle na školiteľovi majú preskúmať svoje vlastné témy, vycestovať, budovať si vlastné spolupráce, a tak ukázať  svoju vedeckú zrelosť.

Na Slovensku sa tento aspekt zdá byť problémový pri uchádzaní sa o granty, ktoré vedeckej zrelosti pripisujú veľkú cenu. Mnoho výskumníkov získalo magistra, doktorát, a dokonca zostáva ako postdok pod tým istým školiteľom. V grantovom jazyku to bohužiaľ často vedie k  diskvalifikácii, pretože je veľmi ťažké presvedčiť hodnotiaci panel o samostatnosti a vedeckej zrelosti, najmä v konkurencii žiadateľov zo západných krajín.

Ak chceme dobrú budúcnosť pre našich talentovaných ľudí, náš systém podpory sa musí prehupnúť do vyššej ligy a inšpirovať sa tým, čo funguje v krajinách s najvyššími počtami ERC grantov.

Vo vláde si túto situáciu uvedomujú a mnohí činitelia, vrátane premiéra Eduarda Hegera, vyjadrili pozitívny prístup k podpore vedy. Kým sa však slová premenia v systémové nastavenia, môže ubehnúť niekoľko rokov.

Nadácia berie veci do vlastných rúk

Nadácia úspešnej súkromnej firmy ESET dlhodobo podporuje slovenskú vedu. Uvedomuje si tiež dôležitosť prestíže a financií prúdiacich z ERC grantov.

Najnovšie pripravila mentoringovú iniciatívu ERC pre slovenskú vedeckú komunitu, v rámci ktorej žiadatelia o ERC grant získajú trénink a finančnú podporu. Medzi podporenými sú už napríklad špičkový vedci Martin Venhart z (Fyzikálny ústav SAV, v.v.i.) a Miroslav Baláž (Biomedicínske centrum SAV, v.v.i.). Prostriedky im pomôžu doplniť preliminárne experimentálne výsledky, ktoré majú zvýšiť dôveryhodnosť a minimalizovať risk ich navrhovaného projektu. My všetkým držíme palce!

Nový národný šport?

Tak ako s napätím sledujeme našich obľúbených športovcov, skandujeme pri ich zápasoch a sme nesmierne hrdí na ich úspechy, viem si celkom predstaviť, že by sme to robili pre našich excelentných vedcov a vedkyne. Výsledky grantov sú ohlasované raz ročne postupne v rôznych kategóriách, môžeme si z toho urobiť koníček. Sledovať štatistiky, tipovať šampiónov, vítať ich na letisku a uvádzať do siene slávy. Vedci a vedkyne nás predsa prezentujú v dobrom svetle po celom svete.

MSCA – príležitosť pre postdokov trénovať písanie grantov 

Nároky na vybudovanie si úspešnej a svetovej vedeckej kariéry sú v dnešnej dobe ohromne vysoké. Od mladého vedca či vedkyne sa vyžaduje nielen kvalitná vedecká práca, ale aj preukázanie rady iných schopností. Publikácie v uznávaných časopisoch, mobilita pôsobením v rôznych krajinách, nadväzovanie medzinárodných spoluprác, a v neposlednej rade, schopnosť presvedčiť iných, že nevyhnutne potrebujú investovať peniaze práve do vášho geniálneho projektu.

Čo i len jeden grant pomôže nádejným vedcom prelomiť ľady. Získanie menšieho medzinárodného grantu, napríklad na post-doktorantúru do zahraničia, ozdobí životopis uchádzača a otvára dvere k ďalšiemu a väčšiemu.

Ak si chcete premerať lakte v európskej konkurencii v nižšej lige než ERC granty, 12. mája sa zahajuje ďalšie kolo Marie Sklodowska Curie Actions (MSCA) grantov pre postdoktorandov.

Na posmelenie môžeme povedať, že sa v MSCA grantoch tento rok Slovensku podaril ojedinelý rekord, kde sme mali nadpriemernú úspešnosť premeniť žiadosť na grant, 28% oproti priemeru 15% v ostatných štátoch. Na Slovensko tak poputujú 4 granty, väčšina na Univerzitu Komenského v Bratislave. Dobrý krok v otváraní sa smerom k svetovej vede.

Na zahraničné inštitúcie si podalo prihlášku 38 doktorandov slovenskej národnosti a z nich sedem grant získalo, čo je krásna 18% miera úspešnosti, mierne vyššia než európsky priemer, a svedčí o tom, že Slovensko nemusí zostávať na chvoste európskych štatistík.

Dobrá správa je, že na grant nie ste sami!

Zuzana Reptová z Národného kontaktného bodu pre ERC a MSCA je pripravená pomôcť. Napríklad spolu a s nami v Žijem vedu pripravuje workshop ako napísať projekt MSCA  postdoctoral fellowship. Všetci odvážlivci, smelo do toho!

Online webinár Ako napísať úspešný MSCA postdoctoral fellowship už 4. mája 2022. Registrácia tu.

Zuzana pôsobí ako Národný kontaktný bod pre Európsku radu pre výskum a Akcie Marie Curie-Skłodowskej a ako expertka v programových výboroch Európskej Komisie pre tieto oblasti. Fascinuje ju diverzita, vynaliezavosť a skromnosť našej vedeckej komunity. Rada pracuje s inšpiratívnymi ľuďmi, ktorých vďaka tejto práci stretáva na dennej báze. Prepájať svet ideí so svetom grantových financií považuje za zmysluplné poslanie.

V minulosti pôsobila v bruselskom think-tanku European Policy Centre, kde manažovala program FutureLab Europe a neskôr ako mentorka pre perspektívne projekty. V podpore pre fascinujúci svet vedy a výskumu pokračovala v akademickej sfére v holandskom Haagu/Rotterdame a tiež ako konzultantka pre medzinárodnú asociáciu IASQ, kde sa zaoberala pomocou pri príprave projektov výskumnej spolupráce. Vyštudovala verejnú politiku na Erasmus univerzity Rotterdam a Universitat Pompeu Fabra, a európske štúdiá na Univerzite Komenského.

Je spoluzakladateľkou československého klubu pre mladé talenty pri Európskom Fóre Alpbach a angažuje sa v správnej rade Slovak Fulbright Alumni Association.

email: [email protected]

Užitočné videá z akcií, ktoré Zuzana spoluorganizuje:

  • Záznam z ERC Information Day in Slovakia, kde sa o svoje rady mimo iných podelil Jan Tkáč, ako jediný držiteľ ERC Starting grant na Slovensku.
  • Záznam o možnostiach v rámci Horizon Europe a o tom, ako uspieť ako mladý vedec, vedkyňa.

————————————–

Blog pre Žijem vedu spracovala Lenka Belicová.
Aktivity Žijem vedu sledujte tu, na Facebooku na stránke Žijem vedu, na TwitteriLinkedIne alebo Instagrame.

Teraz najčítanejšie

Žijem vedu

Žijem Vedu je platforma, ktorá dáva priestor všetkým slovenským vedkyniam a vedcom prispieť k napredovaniu vedy na Slovensku.