Denník N

Sme posadnutí vlastnením, a preto trpíme (úvaha nad knihou Mať či byť)

„Nikdy nemôžem byť spokojný, lebo moje želania nemajú konca.“ Erich Fromm, Byť či mať

Máme byty, máme priateľov, máme deti, máme názory, máme pravdu. Sme takí zvyknutí mať, že nám absurdita tohto správania uniká a považujeme za samozrejmé, že všetko možno istým spôsobom vlastniť. Keď hovoríme o sebe, dokonca aj vtedy hovoríme o čomsi, čo máme: depresiu, bolesti, strach, čas atď. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o prázdne slovičkárenie a mudrovanie, no ako ukazuje lingvistika, je to pomerne novodobý fenomén. Stali sme sa ľuďmi posadnutí vlastnením.

Mám alebo som?

Kultové dielo Mať či byť rakúskeho psychoanalytika a sociológia Ericha Fromma vo svojej esencii ostáva hrozivo provokatívne a aktuálne dodnes. Fromm knihu napísal v roku 1976, teda pred takmer 50 rokmi, ale mnohé javy či problémy, ktoré analyzoval, pretrvávajú dodnes alebo sa ešte zhoršili. Ústrednou tézou knihy je odklon človeka od existencie zameranej na bytie k bytosti posadnutej vlastnením a túžbou mať. Tento existenciálny odklon má podľa Fromma na človeka patogénny účinok. Z princípu ho robí nešťastným. Prečo?

Fromm si tu vypožičiava myšlienku z budhovho učenia o lipnutí. Ruka v ruke s túžbou mať vzniká aj lipnutie. Každé lipnutie predpokladá začiatok utrpenia, pretože ak verím, že niečo vlastním, nechcem o to prísť. Lipnutie v sebe obsahuje teda zárodok utrpenia a strachu, pretože: ak niečo vlastním, mám strach, lebo o to môžem kedykoľvek prísť. Táto špirála vlastnenia – strachu – utrpenia sa stala normou v globálnej spoločnosti. Pokiaľ veríme, že niečo vlastníme, sme odkázaní trpieť.

„Naše vedomé motivácie, idey a presvedčenia sú zmesou nepravdivých informácií, predpojatosti, iracionálnych vášní, racionalizácií, predsudkov, okolo ktorých plávajú kúsky pravdy a uisťujú nás, hoci falošne, že celá zmes je reálna a pravdivá. Proces myslenia sa pokúša organizovať celú túto stoku ilúzií podľa zákonov logiky a vierohodnosti.“ Erich Fromm, Byť či mať

Podobne ako Budha, aj Fromm v reči psychológie vysvetľuje, že človek v skutočnosti nič nevlastní. Nevlastní dokonca ani sám seba. Akékoľvek vlastnenie je v rozpore s myšlienkou slobody a lásky. Ak verím, že mám partnera, podlieham ilúzii kontroly. Partner/partnerka je slobodná bytosť a nie majetok. Samozrejme, nik z nás to explicitne takto nepovie, avšak v rovine podvedomia či spontánnymi reakciami sa tento patologický pohľad na ľudské bytosti prejavuje. Ako? Napríklad manipuláciou, výčitkami, očakávaniami či predstavou, že ten druhý je tu na to, aby napĺňal moje potreby.

„V skutočnosti živého človeka vôbec nemožno opísať.“ Erich Fromm, Byť či mať

Existencia zameraná na mať je z definície egocentrická, teda zahľadená do seba. Pre ego je človek slepý k druhým, vidí svet cez filter svojho ega, svetonázorov, presvedčení či očakávaní. Naopak človek, ktorý je orientovaný na byť, sa nesnaží druhých vlastniť, pristupuje ku skutočnosti s pokorou a nemá potrebu sa presadzovať. Človek vtedy vie, že ako nevlastní druhých, nevlastní ani skutočnosť a nemôže mať pravdu. Tá je totiž príliš komplexná a presahuje akékoľvek slová, poučky a koncepcie.

Osobnosť človeka je príbeh, ktorý človek hovorí sebe a druhým. Zo spletí náhodných udalostí, názorov a rozhovor sa kreuje tekutá mozaika, ktorú sa indivíduum snaží uchopiť ako čosi konzistentné a nemenné. Nedávno som počul vetu asi dvadsaťdva ročného mladého muža, ktorý sebavedomo vyhlásil, že on už dnes vie, že sa už veľmi v budúcnosti nezmení a názory, ktoré má dnes, bude mať už stále. Tento mladý človek je vo vzťahu k svojim názorom a svojej osobnosti orientovaný na mať, keďže len vtedy človek podlieha pasci ilúzie, že sa nezmení. Morgen Housel vo vynikajúcej knihe Psychológia peňazí spomína psychologický jav „Ilúzia konca dejín“, ktorý popísal harvardský psychológ Daniel Gilbert. O čo ide?

Ide o teóriu, podľa ktorej ľudia nadšene popisujú a preceňujú zmeny, ktoré sa im udiali v minulosti (osobnosť, túžby, názory, ciele), a súčasne podceňujú zmeny, ktoré sa im prihodia v budúcnosti. Housel píše: „Gilbertov výskum poukázal, že ľudia vo veku od 18 do 68 rokov podceňujú fakt, ako veľmi sa v budúcnosti zmenia.“ (Psychológia peňazí, s. 163, odkaz na knihu tu). Prečo podceňujeme budúce zmeny v našich osobnostiach a názoroch? Lebo podliehame ilúzii sebakontroly, ilúzii sebavlastnenia. Človek nie je konzistentná, statická a stabilná bytosť. Človek sa skôr deje, ako je. Existuje ako proces a vývoj, nie ako hotový produkt. Orientácia na mať skresľuje realitu a ignoruje pravdu o človeku a pravdu o tom, ako všetko funguje. Priznať si, že nič skutočne nevlastníme vrátane našich názorov, je nielen oslobodzujúce, ale zodpovedá stavu skutočnosti. Môžem sa zubami nechtami držať svojich názorov, aby som pôsobil pred publikom ako vyprofilovaná osoba, no už dávno to nemusí mať nič spoločné s realitou.

Kto nás zastaví?

Posadnutosť vlastnením zdrojov nás doviedla ku klimatickej a ekologickej katastrofe. Predstava jedného štátu o tom, že možno rozhodovať o existencii druhého národa, spôsobila vojnový konflikt, ktorý šokoval svet. Áno, aj územia, aj národy sa dajú mať, resp. nemať. Obsesia vlastniť však začína pomaličky prekračovať mantinely našej planéty. Tim Marshall v knihe Sila geografie v 21. storočí (odkaz na knihu tu) v záverečnej kapitole analyzuje, ako sa veľmoci už dnes chystajú na kolonizáciu a drancovanie vesmírnych zdrojov. Americké ministerstvo obrany pravidelne opakuje vetu: Vesmír je bojovým priestorom. Svojho času Donald Trump vyhlásil: „Americké prvenstvo vo vesmíre je absolútne dôležité… Vesmírne sily nám pomôžu odstrašiť agresiu a ovládať najvyšší priestor..“ (s. 302) Čína a Rusko však vnímajú vesmír rovnako. Všetky tri mocnosti vychádzajúc z vojenského konceptu sa pripravujú na vojenské stresy vo vesmírnom priestore. Myslieť si, že sa mocnosti poučili, je zastávať infantilné presvedčenie o akomsi zušľachťovaní ľudstva. Údaje o celosvetovom zbrojení na čele s USA nenasvedčujú tomu, že by sa svet chystal na etapu mieru. A stačí sa len pozrieť za hranice…

Od tohto depresívneho opisu by som sa vrátil k ústrednej myšlienke tohto blogu. Ako sa dá vlastniť meteorit? Hviezda? Vlastnenie je príklad metafyziky, ktorej sme uverili. Vlastnenie totiž predpokladá vieru. Nepoučení z vlastných chýb sa naťahujeme mimo planétu Zem, aby sme drancovali zdroje a šírili náš mentálny vírus v podobe vlastnenia ďalej. Fromm vyjadril presvedčenie, že je potrebná globálna transformácia myslenia. Takáto výrazná transformácia si však vyžaduje veľmi silný stimul. Podobne ako človek potrebuje dostať infarkt, aby sa zľakol a začal meniť svoje správanie a myslenie, podobne asi aj civilizácie potrebujú prežiť symbolický infarkt, aby sa zastavili.

Odkazy na knihu citované v tomto blogu:

Knihu Mať či byť si môžete zakúpiť tu

Knihu Sila geografie v 21. storočí si môžete zakúpiť tu

Knihu Psychológia peňazí si môžete zakúpiť tu

Záverečná poznámka:

Ak máte radi knihy a rozmýšľate, čo si najbližšie prečítať, na mojom knižnom blogu nájdete rôzne knižné tipy, knižné úvahy či recenzie :-) Niektoré uvádzam nižšie:

Teraz najčítanejšie

Albert Lučanský

Vyštudoval som históriu a slovenskú literatúru a literárnu vedu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde si v súčasnosti aj robím doktorát z literárnej vedy. Medzi moje záľuby patrí čítanie kníh o literatúre, histórii, filozofii, religionistike či psychológii. Moje knižné blogy na Denníku N sa obsahovo týkajú kníh, ktoré sa mi dostali do rúk (novšie aj staršie). Ak máte záujem o recenzovanie knihy či spoluprácu, kontaktujte ma a dohodneme sa :-)