Denník N

4 mesiace som mala pozitívny antigénový test a negatívny PCR (Druhá časť)

Keď som pred Štedrým Dňom opustila takmer trojtýždňovú karanténu, myslela som si, že už mám všetky problémy s COVIDom za sebou (pre vysvetlenie odporúčam prečítať predchádzajúci blog). Uplynulo ale iba pár dní a mne vyšiel znovu pozitívny antigénový test, keď som súrne potrebovala navštíviť zubára. Pozitívna som neprestala byť ani o tri mesiace.

 

Minuloročné Vianočné sviatky som začala v karanténe a v karanténe som ich aj skončila. Bolo mi to veľmi ľúto, lebo som nestihla vidieť všetkých z rodiny. Po povinných desiatich dňoch v domácej izolácií som musela ísť priamo späť do Oxfordu. Dobre že som vôbec stihla začiatok trimestra.

V Oxforde si po príjazde hneď spravila PCR test. Na moju veľkú úľavu bol negatívny. O to väčšie bolo moje sklamanie, keď som si hneď v ten deň spravila antigénový test a bol pozitívny. Druhá čiarka bola ako vždy strašne svetlá, ale videla som ju. Po porade s mojou tútorkou som sa rozhodla prestať si robiť antigénové testy, keďže PCR je spoľahlivejšie. Ako som už spomínala, PCR mi nikdy nevyšiel pozitívny, tak sme predpokladali, že nie som infekčná.

Snažila som sa pokračovať v učení, akoby sa nič nedialo. Nebolo to ale také jednoduché. Mala som zdravotné problémy, ktoré sa mi začali ešte v decembri. Bola to taká zmes rôznorodých príznakov. Nehojili sa mi rany, ktoré som mala na rukách z veslovania. Mala som stále infekcie v ústach. Spravila som si test a v moči som mala vysoký level ketónov aj bielych krviniek. Bola som veľmi unavená. Nedalo sa mi poriadne nadýchnuť sa. A nechutilo mi jesť. Po každom jedle mi bolo na vracanie. A bolo toho ešte viac, ale už si to ani nepamätám. Dosť som to vtedy riešila so zdravotnou sestrou z nášho kolégia. Dohodli sme sa, že by som mala navštíviť doktora.

Medzitým moja spolužiačka dostala COVID a ja som si ako kontakt musela spraviť antigénový test. Vôbec ma neprekvapilo, že bol stále pozitívny. Môj pozitívny výsledok som nahlásila na stránke ministerstva zdravotníctva. Nevedomky som sa tak v zdanlivo neriešiteľnom probléme.

Neuvedomila som si, že v Anglicku sa menili pravidlá testovania. Každý pozitívny musel byť v karanténe, do kým mu nevyšiel pozitívny antigénový test. PCR testy sa už ľuďom s pozitívnym antigénom nerobili. Vzhľadom na to, že za predchádzajúce dva mesiace som mala asi 10 pozitívnych antigénových testov napriek 3 negatívnym PCR testom to vyzeralo tak, že zvyšok môjho života strávim v karanténe.

Karanténa pre mňa bola dosť ťažká. Učivo som nevymeškala žiadne, keďže na Oxforde máme všetky prednášky nahrávané. Na nahrávky sa mi ale strašne ťažko sústredilo. Bola som zavretá v mojej malej izbičke a iba som ležala, učila sa a bola na internete. Čím dlhšie som bola takto zavretá, tým menej som mala motiváciu učiť sa a tým viac času som trávila na YouTube, Instagrame, Facebooku. Vedela som, že takto ďalej nemôžem fungovať.

Ešteže mi vtedy pomohla moja osobná tútorka. Poradila mi ako si zarezervovať hovor s mojim obvodným doktorom, aby ma vyšetril na diaľku. Sama pre mňa pripravila zoznam príznakov, ktoré som mala a otázky, ktoré som sa doktora mala spýtať. Som jej za to veľmi vďačná.

Rozhovor s doktorom dopadol pre mňa dobre. Povedal mi, že môžem  odísť z karantény, keď už som pozitívna tak dlho a že sa mám vyhýbať antigénovým testom. Moje pozitívne antigénové a negatívne PCR testy ale vysvetliť nevedel, čo ma trochu sklamalo. Veľmi som totiž chcela vedieť, čo sa to so mnou deje. Rozmýšľala som, či nenapíšem do nejakého laboratória, aby mi možno skúsili spraviť dôkladnejšie PCR. Vedela som že výskum ohľadom vakcín a imunity v Oxforde stále prebieha a nejakých vedcov by mohol zaujímať môj prípad. Nakoniec som to ale nechala tak.

Všetky nepríjemné príznaky mi postupne zmizli. Pozitívny antigénový test mi ale zostal a s ním aj množstvo doteraz nezodpovedaných otázok. Ľudia ktorí so mnou boli často v kontakte vedeli, že mám pozitívny test. Nedokážem spočítať ako často som musela vysvetľovať, čo mi vlastne vie. Vždy som sa pri tom cítila veľmi nepríjemne. Nechcela som, aby sa ľudia okolo mňa báli, že ich nakazím. Nechcela som ale pred nimi zamlčať to, že aj keď mi doktor povedal, že môžem opustiť karanténu, neviem, či ešte nie som infekčná. Všetci spolužiaci a kamaráti ale zostali zdraví, čiže som snáď infekčná nebola.

Keď som teraz naposledy prišla domov z Oxfordu pred Veľkou Nocou dostala som COVID naozaj. Všetci doma sme boli chorí. PCR a antigénový test si už konečne neprotirečili a ja som konečne COVID oficiálne prekonala.

Teraz som už opäť v Anglicku a dúfam, že COVID nikdy opäť nechytím. Antigénový test som si nerobila odkedy som sa naozaj nakazila. Tak len dúfam, že už nie som pozitívna.

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Paulína Vicenová

Vďaka štedrým Slovákom, ktorí podporujú mojú verejnú zbierku môžem už druhý rok študovať biomedicínu na Oxfordskej Univerzite.  Cez tento blog  postupne dokumentujem môj študentský život na jednej z najlepších univerzít sveta. Aj takýmto spôsobom chcem zostať v kontakte s mojimi podporovateľmi a ukázať im, ako sú ich finančné dary využité. Zároveň dúfam, že sa mi podarí aspoň trošku pomôcť Slovákom, ktorí by radi šli na kvalitnú školu v zahraničí, ale sú na pochybách, čo všetko to obnáša : ).