Denník N

Lepšie žiť a milovať

Čo ak by ste v živote identifikovali bod ktorý Vás poznačil a ovplyvnil akou cestou ste sa vybrali? A čo ak by ste taký bod našli vo svojom vzťahu a mohli ho zmeniť?

Tie najlepšie knihy vznikajú na podklade príbehu zo života. A takú si priblížime aj dnes. Meno autora dnešnej knihy netreba veľmi predstavovať – Philip Zimbardo. Väčšina ľudí ho má spojeného s experimentom na Standforskej univerzite, ktorý simuloval prostredie väzenia a ukázal, ako ľahko ľudia stratia zábrany. Zimbrado však tento svet obohatil viac krát a dnes si priblížime jeho koncepciu času.

Viera v budúcnosť

Zimbardo je potomkom talianskych emigrantov. Vyrastal v gete v newyorskom Bronxe. Talianska komunita ktorá tu žila, nekládla dôraz na vzdelanie. Deti tu chodili do školy preto, že museli. Hneď ako mohli, do školy prestali chodiť. Kvôli nízkemu vzdelaniu si našli len slabo platenú prácu. A niektorí pred prácou dali prednosť zločinu. V každom prípade, zdalo sa že z tohto „kruhu“ niet východiska. A že celé generácie budú len „živoriť“. Ľudia v tejto komunite žili len pre prítomnosť. A neverili v budúcnosť. Zimbardovi sa však vďaka pozornosti učiteľov podarilo dostať z tohto kruhu. Dostal sa na dobrú vysokú školu (Yale). Prednášal na Kolumbijskej univerzite. A dnes je vedúcim centra pre štúdium terorizmu na univerzite v Stanforde, kde pôsobí aj ako profesor. Ako vidno, v živote Zimbarda sa zhmotňuje dôkaz o tom, ako veľmi nás ovplyvní to, či kladieme dôraz na prítomnosť, alebo budúcnosť

Časová perspektíva

Koncept časovej perspektívy sa spája s Philipom Zimbardom a s Johnom Boydom. Prvý krát túto koncepciu priblížili v roku 2008 v časopise The Time.

Časová perspektíva je spôsob, ako vnímame čas. A to ako vnímame čas má vplyv na to, ako žijeme. Má to vplyv na naše zdravie, dĺžku života, ale aj spokojnosť. Vnímanie času významne ovplyvňuje náš život.

V roku 2009 Zimbardo spojil svoje sily s Richardom Swordom a začali časovú perspektívu prepracovávať do podoby klinickej terapie. A v roku 2012 spolu so Zimbardovou manželkou napísali knihu The time cure.

Podľa nich existuje šesť časových perspektív: minulosť (pozitívna a negatívna), prítomnosť (hedonistická a fatalistická) a budúcnosť ( pozitívna a transcendentálna). A ako čas bežal pribudla aj siedma – negatívna budúcnosť.

Terapia časovej perspektívy má blízko k terapií pause button therapy – PBT od psychoterapeuta Martina Shirrana. Koľko krát sme si v živote povedali – keby sa dal vrátiť čas. A keby sme mali viac času si v kľude premyslieť čo a ako. Viac času na rozhodnutie. O tom je PBT.

Po knihe The time Cure Zimbardo pre Psychology Today písal stĺpčeky, ktoré mali pomôcť ľuďom s posttraumatickou stresovou poruchou. Avšak pomerne skoro sa začali ozývať ľudia s inými problémami, ktorým koncepcia pomohla.

Zmeniť pohľad

V knihe The Time cure Zimbardo s manželkou a s Richardom Swordom tvrdia, že ľuďom sa môže uľaviť už len vďaka tomu, že sa zmení ich koncepcia času. Tím sa zmení kontext a aj význam. Niečo podobné hovorí teória – terapia založená na prerámovaní, teda zmene kontextu. Ak sa zmení náš pohľad na to čo sa stalo, zmení sa aj spôsob, ako to vnímame a prežívame. Kniha nás varuje pred tím, aby sme ostali uviaznutí v minulosti a žili len pre prítomnosť. Dôraz kladie na budúcnosť ako horizont, ktorý aj do budúcna nám dáva perspektívu. Šťastie a teda spokojný život je v tom, že nájdeme rovnováhu naprieč celým časovým horizontom. Budeme čerpať z toho dobrého, doprajeme si príjemné veci tu a teraz a budeme niečo robiť pre budúcnosť, aby sme sa niekam posunuli.

Práca s časovou perspektívou (time perspective therapy TPT) sa odporúča pri práci s traumou, s úzkosťou a s depresiou.

V pilotnej štúdií táto terapia viedla k zlepšeniu zdravotného stavu u 52 % ľudí s traumou, u 70 % ľudí s úzkosťou a u 89 % ľudí s depresiou. Pilotná štúdia sa robila primárne na vojnových veteránoch s posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD). Kniha ktorá zhŕňa poznatky o terapií časovej perspektívy bola nakoniec posunutá verejnosti skôr, než sa podarilo dokončiť štúdiu vo „veľkom“. Je za tím snaha získať finančné prostriedky na ďalší výskum, ale aj snaha pomôcť tu a teraz.

Knihou Lepšie žiť a milovať vďaka terapií časovej perspektívy sa ako niť tiahne dôraz na vyrovnanú časovú perspektívu. Každý človek má nejakú perspektívu. Mnohí ostali uviaznutí napríklad v minulosti, prípadne žijú len v prítomnosti. Alebo žijú pre budúcnosť a zabudli žiť tu a teraz. Alebo prestali „žiť“.

Terapia časovej perspektívy (TPT) je evolúciou kognitívno-behaviorálnej terapie (KBT). Čerpá z KBT. Možno ho označiť za ovocie KBT. Terapia časovej perspektívy je rýchla, jednoduchá a efektívna. Mení pozornosť z minulosti na súčasnosť, z negatívneho na pozitívne a tím človeka pripravuje na to, čo príde – budúcnosť.

Práca s časovou perspektívou ukazuje do akej miery vnímame, zvládame a prijímame minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Pomáha preorientovať naše myšlienky a mení to, ako premýšľame o čase. A v neposlednom rade, ako ho prežívame.

Čas je cennejší, než peniaze

Snažíme sa veľa pracovať, niečo dosiahnuť a veľa zarobiť. A pritom, to najcennejšie čo máme, je čas. Nič z toho čo robíme nám nezíska viac času. Čas ten chronologický plynie a neustále sa skracuje. Ani peniaze, kariéra, či bohatstvo nám nekúpia čas a nemôžeme ich použiť na získanie

asu. Koľko času sme venovali dosiahnutiu istých vecí, aby sme nakoniec boli ochotní všetko zameniť za čas. Čas patrí k tím najcennejším veciam, ktoré máme. Hovorí sa, že čas sú peniaze. Ale čas má väčšiu cenu, než peniaze. Ako často mrháme časom. A vo veľkom! Akoby sme prehadzovali hnoj vidlami. Ako sa mení naše prežívanie, ak nám dochádza čas. A čo všetko by sme urobili inak, keby sme mohli vrátiť čas. Keď sa návšteva chýli ku koncu, keď odchádza človek ktorého milujeme, keď sa končí niečo pekné. Ako radi by sme zastavili čas. Neodchádzaj! Zostaň! Ešte deň… aspoň hodinu.

Každá z časových perspektív má svoje +, ak nie je dominantná. A prežívanie času je ovplyvnené našou skúsenosťou. Nesieme si so sebou minulosť, prežívame prítomnosť a upierame pohľad do budúcnosti.

Minulosť (pozitívna a negatívna)

To či kladieme dôraz na to pozitívne, alebo negatívne, je naše rozhodnutie.

Tí ktorí sa pri minulosti pozerajú na to pozitívne, často si pripomínajú čo bolo. Akoby dobre už bolo (a už nebude). Viac si cenia to, čo bolo, než to čo je, alebo by mohlo byť. Málokedy sú úzkostní a depresívni. Skôr je problém v tom, že sa bránia zmenám a novinkám. Dobre už bolo. Lepšie už nebude.

Ak je ich pohľad negatívny, potom je v duchu toho, čo sa nepodarilo. Niekedy to v prítomnosti ústi do fatalizmu – to negatívne z minulosti ovplyvňuje aj prítomnosť (fatalizmus). Ale môže ovplyvniť aj budúcnosť (čo všetko zlé sa môže stať). Tu sú sklony k úzkosti. K falošnému optimizmu. Často žijú výčitkami.

Obidve minulé tendencie sú spojené s určitým konzervativizmom. Spoliehanie sa na osvedčené. Obava skúšať nové. Častejšie podliehajú predsudkom. Je tu dôraz na korene, či už v dobrom, alebo v zlom prevedení.

Prítomnosť (hedonistická a fatalistická)

Hedonizmus – život má chuť. Problémom je, ak popiera to, čo je spojené s námahou, s bolesťou a s utrpením. Pretože aj to patrí k životu. Je to dôraz na slasť, ale aj dôraz na hodnotu. Treba si vedieť vychutnať a veci majú svoju cenu. Rizikom tu je (keď sa prekročia hranice) problém s alkoholom, promiskuita, rozhadzovanie peňazí. Akoby život bola len zábava. Je tu riziko vzniku závislosti.

Fatalizmus je vierou / presvedčením, že nič nemá zmysel, pretože nič nevieme ovplyvniť. Všetko je už dané. A ak aj príde k zvratu, nie je to vďaka nášmu úsiliu, ale bolo to dané. Často sú bez nálady a zápasia s depresiou. Všetko je dané a nič nebude lepšie. Môže to skončiť inak, ako frustráciou a depresiou? Je tu veľmi veľa rizík. Aj riziko samovraždy. Ale aj sklon k riskovaniu. Ak neviem veci ovplyvniť, potom je jedno, či to je bezpečné…?

Budúcnosť (pozitívna, negatívna a transcedentálna)

To či kladieme dôraz na to pozitívne, alebo negatívne, je naše rozhodnutie.

Pozitívna budúcnosť, myslíme na to, čo bude. Máme očakávania a tie sú pozitívne. A niečo preto robíme. Tu a teraz. Je v tom kus dochvíľnosti, trpezlivosti, vytrvalosti, ale aj zodpovednosti. V niečom si utrhnúť od úst v mene toho, čo bude. Vedieť počkať. A pritom, nemusí sa to podariť… Táto skupina patrí k tím zdravším, časom nemajú núdzu o peniaze a zabezpečenie – len cenou za to je odriekanie v prítomnosti. Je tu ochota v niečom sa zrieknuť teraz v mene úžitku v budúcnosti. Je tu vo všeobecnosti lepšie narábanie s časom. V extrémnom prípade je tu sklon k workoholizmu.

Transcedentný horizont je presvedčenie, že prítomnosť má dopad na budúcnosť. To čo bude v budúcnosti je ovplyvnené tím, čo sa deje teraz. Je tu tiež dôraz na to, čo po nás zostane. Ako odkaz. Ale aj predstava toho, čo bude po smrti. Táto skupina je menej zameraná na prítomnosť. Sú trpezliví. Niekedy však zbytočne otáľajú so životom. Akoby život po smrti všetko nahradil.

Negatívna budúcnosť. Predpokladám, že sú to obavy pred budúcnosťou. Zdravie. Domov. Hypotéka. Vojna. A veľa iných tém prináša aj obavy. A tiež otázku – na čo to všetko? A má to význam? Môže nás to viesť k tomu, aby sme sa na riziká pripravili. A možno nám zabránia žiť pre budúcnosť. Zameriame sa na prítomnosť a budúcnosť odignorujeme. Je v tom aj kus fatalizmu.

Časová perspektíva, ale ktorá?

Kniha Lepšie žiť a milovať vďaka terapií časovej perspektívy, prináša dotazník, ktorý pomáha ľuďom spoznať, aká je ich časová perspektíva. Oficiálne sa volá Zimbardov dotazník časovej perspektívy (Zimbardo Time Pesrpective Inventory ZTPI). V podstate je to najstaršia časť celej koncepcie – vznikol už pred tridsiatimi rokmi. V knihe je jeho skrátená verzia s 15 otázkami. Ak si chcete urobiť plnú verziu, stačí zájsť na stránku http://www.thetimeparadox.com/surveys/. Na stránke je dokopy 56 otázok.

Rovnováha v živote

Podľa Zimbarda je dôležité, aby sme prehodnocovali čomu a aký priestor dáme. A aby sme si namiešali optimálny mix. Minulosť, to sú naše korene – zobrať si z nej to pekné a poučiť sa. Prítomnosť, to je chuť do života a rozhodnutie prežívať okamih naplno. A budúcnosť? Tá nám dáva krídla – všetko máme pred sebou.

Zimbardo volá po vyváženej časovej perspektíve. Jednoducho pokúsiť sa vydolovať maximum z minulosti, z prítomnosti a aj z budúcnosti. V praxi to znamená klásť veľký dôraz na pozitívnu minulosť, malý na negatívnu minulosť. Hľadať rovnováhu v hedonistickej prítomnosti. Málo sa opierať o fatalistickú prítomnosť. A rovnomerne klásť dôraz na budúcnosť.

Alebo inými slovami: pri minulosti zobrať si to pekné, poučiť sa z toho negatívneho. V prítomnosti vedieť si vychutnať, ale nepreháňať to. A robiť niečo preto, aby budúcnosť sa niesla v duchu toho, že sa niekam posunieme. Nežiť len v prítomnosti, ale neodkladať žitie na budúcnosť. Pretože ak budeme žiť len pre prítomnosť, môžeme sa pripraviť o budúcnosť. A ak žitie budeme odkladať na budúcnosť, možno sa jej nedožijeme.

Časová perspektíva a sex

Aby sme si ukázali niečo praktické, siahneme po kapitole o sexualite. V tejto oblasti majú ľudia často bohaté skúsenosti, ktoré treba uzdraviť. Niekedy príčina nie je priamo v nich, ale v kultúre / v prostredí, ktoré zasiahlo do ich sexuality a nejakým spôsobom ju poznačilo.

Negatívna minulosť, to môže byť zlá skúsenosť. U niektorých môže spôsobiť, že už „to“ nechcú zažiť. Prípadne majú problém niekomu dôverovať. Alebo si o sebe myslia, že v tom nie sú dosť dobrý. V podstate ich to oberá o radosť zo sexuality. A dosť často im to aj bráni už nie v minulosti, ale v prítomnosti zažiť radosť zo sexuality. Mohlo vás poznačiť to, že to bolo necitlivé. Mohli ste byť zneužití, či podvedení. Alebo ste dostali len návod – ako počať dieťa rýchlo a bez zbytočnej potechy.

Pozitívna minulosť je skúsenosť, ktorá bola dobrá. Dokonca môžete na ňu radi spomínať. Bolo by však dobré, keby nezasahovala do Vašej prítomnosti. Súčasný partner si Vás zaslúži mať duchom pri „tom“.

prítomnosti a hedonizme asi nemá význam moc hovoriť. Je to potecha bez hraníc, s množstvom rizík. Nielen zdravotných. V prípade že ide o kombináciu vernosti a živelnosti však môže ísť o liečivú kombináciu, pretože sexualita by mala byť verná a hravá.

S fatalizmom je to ešte horšie. Prakticky sú dosť pasívni k hľadaniu partnera. Ak to má prísť, tak to príde. Ale tento pohľad ľahko skĺzne do prijatia a nezodpovednosti – ak už je možnosť, idem do toho a neriešim. V niečom to môže byť fatálnejšie, než hedonizmus.

Do budúcnosti sa projektujú viaceré skutočnosti. Môžeme sa na to tešiť. Môžeme mať obavy. Veľa závisí od toho, ako bol formovaný náš pohľad na sex. Ak o ňom prakticky nič nevieme, ako sa môžeme tešiť? Ak vieme veľa, asi nás len tak niečo neprekvapí. Ľudia orientovaní na budúcnosť, často majú prvú sexuálnu skúsenosť neskôr. Ono to dosť súvisí so životom, kde veľa vecí dostáva svoje miesto s ohľadom na určitý horizont. Jednoducho nezačnete skoro, ak máte pred sebou ešte niekoľko rokov záväzkov a neistôt. Pri transcedentálnej budúcnosti Zimbardo konštatuje, že do tej kategórie patria mnísi a tí tvrdia, že si to poriešili. Toto tvrdenie rešpektuje a nevenuje sa mu.

Časová perspektíva a vzťah

V prípade že chcete mať dlhodobý vzťah Zimbardo odporúča kombináciu – zdravý pohľad do minulosti, prítomný hedonizmus (vernosť!) a orientácia na budúcnosť. Sex zohráva dôležitú úlohu vo vzťahu a mal by v ňom mať aj náležitý priestor. A prečo je to dôležité? Zimbardo píše: milovanie môže byť jednou z najhlbších skúseností, ktorú kedy zažijeme. Sex dáva život a pripútava dvoch ľudí k sebe, je tím najlepším, čo kedy môžeme cítiť a duchovne môže byť rovnako povzbudzujúci, ako je telesne vzrušujúci. Inými slovami, sexualita sa výrazne podieľa na sile puta medzi mužom a ženou. Dáva im silu do rôznych rozmanitých aktivít a pomáha im bojovať za vzťah aj v situácií, kedy kráčať spolu nie je jednoduché. O to viac dáva silu obetovať sa pomáhať tomu druhému v „mierových“ časoch. Sexualita je tím prvým, čo sa zo vzťahu vytráca, keď niečo nefunguje, no pre dobrý vzťah je niečím kľúčovým.

.

Kniha Lepšie žiť a milovať vďaka terapie časovej perspektívy pomáha zmeniť vnímanie času. A ako hovorí podnázov knihy: ukazuje ako uzdraviť minulosť, prijať prítomnosť a vytvoriť ideálnu budúcnosť.

Prvým cieľom knihy je pomôcť ľuďom, aby spoznali svoju časovú perspektívu (ktorá je u nich dominantná) a aby spoznali, ak je pre nich toxická. Druhým cieľom je, aby dosiahli rovnováhu a teda vyváženú časovú perspektívu. Je to o stabilite, ku ktorej by časová terapia mala viesť. Človek ktorý má vyváženú časovú perspektívu sa vyhýba rôznym extrémom.

Samotná kniha vkladá problematiku časovej terapie a terapiu časovej perspektívy do širšieho kontextu. Ukazuje jej uplatnenie v širšom kontexte – pri depresií, úzkosti, strese, toxických vzťahoch, pri šikane a pri nazvime to prehliadane a vytláčanie zo spoločnosti a z komunity. Ale je tu načrtnuté uplatnenie aj pri pracovných problémoch, v manželstve, v rodičovstve, či v sexualite. A v neposlednom rade pri traume. Vo všetkých kapitolách sú praktické príbehy, otázky a cvičenia.

.

Tomáš Hupka

Philip G. Zimbardo je americkým psychológom. V súčasnosti je profesorom na univerzite v Stanforde. Napísal viacero prelomových kníh.

Rosemary K. M. Swordová má vlastnú psychologickú prax na Maui. Je spoluautorkou terapie časovej perspektívy. A spolu so Zimbardom je spoluautorkou knihy Lepšie žiť a milovať vďaka terapie časovej perspektívy, ktorú sme si dnes priblížili.

Zdroj fotografie:

www. linkedin. com

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa. Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.  Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia... Prajem Vám príjemné čítanie! Tom